V mladom veku ste získali štvrtý titul majsterky Slovenska. To je znakom vašej kvality či nie príliš vysokej konkurencie na Slovensku?
Kombinácia oboch (smiech). Je pravda, že na Slovensku nie je toľko hráčok ako v iných krajinách, no na druhej strane tie zápasy sú pomerne dobré a žiadny titul rozhodne nie je zadarmo.
V akom stave je celkovo squash na Slovensku, rozmáha sa tento šport?
Mám pocit, že, bohužiaľ, squash na Slovensku momentálne stagnuje. Je problém prilákať deti a mládež k takémuto individuálnemu športu. Pozorujem už od detstva, že u nás je zvykom robiť to, čo naši spolužiaci či kamaráti, aby sme nevytŕčali z davu. V Bratislave funguje veľa squash centier, ale tiež bojujú s tým, ako zaujať hlavne nových mladých ľudí. Systém podpory športu na Slovensku nepraje takýmto malým individuálnym športom. Úplne inak funguje podpora napríklad v susednom Česku, kde squash má veľkú tradíciu a tiež v Poľsku zaznamenal v poslednom roku veľký boom. Výhodou byť šikovný v takomto športe je zas možnosť skôr sa prebojovať na európske a svetové podujatia ako napríklad v tenise.
Je šanca, že uvidíme aktuálnu majsterku Slovenska aj na olympiáde?
Tým že je squash prvýkrát na olympiáde, tak momentálne asi nikto ešte nevie, aké budú kritériá na možnú reprezentáciu. Koľko hráčov bude môcť ísť, podľa čoho sa budú vyberať a tak ďalej. Ale asi ako každého športovca – aj mojím snom je dostať sa na olympiádu a urobím všetko pre to, aby sa mi splnil.
Ktoré štáty sú špičkou vo svete sqashu?
Určite Egypt, Anglicko, USA, Francúzsko... ale je ich oveľa viac a dokonca aj hráči v prvej 20-tke svetových rebríčkov sú z omnoho menších a menej populárnych krajín. Už v juniorských kategóriách na okruhu ESF, keď som chodila na turnaje do zahraničia, som videla veľké rozdiely v príprave juniorov z veľkých klubov z Egypta, Anglicka...
Dnes ide do popredia padel, čím to je, že na Slovensku nie je o squash vyšší záujem?
Myslím, že nielen u nás ide do popredia, bohužiaľ, to, čo je práve trendom na sociálnych sieťach. Padel funguje už roky, sama si ho občas rada zahrám a príde mi rovnako zaujímavý ako squash, len má momentálne väčšiu propagáciu na sociálnych sieťach. Každý rok je u nás populárne niečo iné, raz je to MMA, potom padel a čo bude ďalšie uvidíme. Squash má menšiu nevýhodu, a to jeho náročnosť. Samozrejme, každý šport je svojim spôsobom náročný, no zakopať si loptu na amatérskej úrovni je určite jednoduchšie. Squash je ťažký už len v trafení sa. Loptička je na začiatku studená, takže neskáče a o to horšie sa s ňou hrá. Preto výmeny amatérov sú dosť krátke a môžu odradiť tých, ktorí squash skúšajú po prvý raz.
Ako vidíte squash v Žiline, sú podmienky na tento šport pod Dubňom dostačujúce?
Myslím, že som mala vo svojich začiatkoch veľké šťastie. V tej dobe fungovala ešte squashová akadémia. Chodilo tam veľa detí, mali sme dobrú trénerku rôzne sústredenia a pod. Neskôr som sa potrebovala posunúť ďalej, a tak som začala individuálne trénovať s trénerom Jarom Škoriakom. Myslím si, že to bolo veľké šťastie, že v Žiline bol tento výborný tréner ochotný ma trénovať. On bol mojím hlavným trénerom dlhé roky a nebyť jeho tak určite nie som teraz tu. Ale toto celé nebolo vždy také jednoduché a ružové. Niekedy nebolo kde trénovať, s kým trénovať, kedy trénovať... Preto najviac vďačím svojim rodičom, ktorí mi okrem finančnej a psychickej podpory zabezpečili podmienky a vybavili aj nemožné. Myslím, že pokiaľ robím šport individuálne, nie vo veľkom klube, tak jediná cesta je vôľa a, samozrejme, peniaze, bez ohľadu na to, v akom meste človek žije. V Žiline je len jedno squashcentrum, nový majiteľ zrekonštruoval staré squashové kurty a dnes si ľudia môžu po dlhom čase znovu zahrať v príjemnom prostredí.
Ako sa vám darí skĺbiť šport so štúdiom?
Je to jedna veľká horská dráha. Študujem medicínsku biológiu na prírodovedeckej fakulte, čo je taká zmes medicíny a vedy okolo nej. Je to zaujímavý odbor, no pomerne náročný a je potrebné doň investovať veľa energie ale aj času. Skĺbiť náročnú školu, profesionálny šport a prácu je pomerne nadľudský výkon, a preto to nie je vždy ideálne.
Čo je podľa vás najťažšie na squashi?
Myslím že squash sa veľmi líši od iných raketových športov. Okrem rakety nemajú spoločné takmer nič. Čo sa týka fyzickej náročnosti a reflexov, squash mi príde najpodobnejší boxu, basketbalu či dokonca formulovým závodom. Loptička je veľmi malá a rýchla, preto treba mať obzvlášť rýchle reflexy, dobrú koordináciu nôh a ruky a najmä treba vedieť rýchlo vyhodnotiť situácie. V tenise majú hráči niekoľko pár sekúnd na zbadanie loptičky, vyrazenie, rozmyslenie a následne odohranie. V squashi je to niekoľko stotín max. sekunda na celý tento proces. Tiež v porovnaní s tenisovým zápasom ktorý trvá dlhé hodiny, kvalitný squashový zápas trvá v rozmedzí max. 40 – 60 minút, pretože je to vysoko intenzívny šport, ktorý sa odohráva vo vysokých tepových frekvenciách, a teda svalstvo funguje na úplne inom princípe ako pri tenise.
KTO JE KLÁRA KÖHLEROVÁ (21)?
Vzdelanie: Gymnázium Varšavská cesta 1, Univerzita Komenského v Bratislave
Športové úspechy: 4x majsterka SR, 1. miesto Austrian junior oper, 2. miesto Belgian junior open, 2. miesto Italian junior open, 2. miesto v extralige žien ČR
Typická vlastnosť: tvrdohlavosť
Obľúbené jedlo: lasagne
Životné krédo: Kde je vôľa, tam je cesta.
