Ako vzniklo spojenie vášho futbalového mena s klubom TJ Divina?
Pár mesiacov dozadu prišla táto možnosť, pretože roky som v kontakte s Miroslavom Barčíkom. Mal som informácie, že prišiel hrávať za tento klub a v rámci komunikácie sme utrúsili, že ak nám to dovolí čas a všetky okolnosti, tak by bolo pekné zahrať si spolu v jednom klube. Po dlhých rokoch sa to podarilo, čomu sa teším. Síce v priebehu roka hrávam veľa hodových zápasov za starých pánov Norimbergu, no majstrovský zápas je vždy niečo iné. Ďakujem za výbornú atmosféru, ľudia boli snáď spokojní.
Uvidíme vás ešte v tomto zelenom drese aj v nasledujúcich zápasoch?
Ťažko povedať, na druhý deň som sa vrátil po tomto zápase do Nemecka. Ako som spomínal, tak za starých pánov hrávame veľa zápasov, cez víkend mám už povinnosti a tretia trieda oblastného futbalu sa tiež končí. Posledné kolo teda isto nestihnem.
Ako zhodnotíte svoj výkon? Dva góly ste dali a na tri ste prihrali...
Užil som si to, čo je hlavné. Pre mňa neexistuje nič lepšie, pokiaľ ide o šport, ako si zahrať futbalový zápas. Dobre som si zabehal, schuti som si zahral. Síce máme už aj s Mirom Barčíkom svoj vek, no máme pestrý program, čo sa týka športu. Vo voľnom čase sa starám o seba, vládzem, hýbem sa, čo je super.
Čoskoro sa začínajú majstrovstvá Európy v Nemecku, chystáte sa na vlastné oči pozrieť si slovenských chlapcov?
Ak čas dovolí, tak prídem. Infraštruktúra oboch štadiónov (Frankfurt, Düsseldorf – pozn. autora), kde nás čakajú zápasy skupiny, je skvelá, sám som tam hrával a viem to potvrdiť. V Nemecku je všetko okolo futbalu na svetovej úrovni.
Chýba vám niekto v nominácii trénera Francesca Calzonu?
Róbert Polievka. Síce mal zdravotné problémy, no bol najlepší strelec domácej ligy a dobre vieme, že máme problémy v útoku, tak za mňa tam mal byť. Príbeh Róberta Maka je tiež nešťastný, lebo má svoje kvality a mne v nominácii chýba, poviem čistú pravdu. Nečudujme sa, že po marcovom zraze vybuchol a povedal trénerovi, čo sa mu nepáčilo. Avšak čo sa týka typológie hráča, tak ja by som ho zobral.
Prečo nemáme stále v reprezentácii strelca, o ktorého by sa dalo vždy oprieť?
Tieto typy sa nerodia ľahko a treba s nimi pracovať. Keď vám niekto povie, že stačí s útočníkom pracovať individuálne 10 až 15 minút týždenne, tak to je viac než málo. Ak si vezmeme štatistiky našich útočníkov v európskych ligách, tak je mizerná. Občas sa podarí stredopoliarom byť viacgólovými. Posledné roky sa útočníkom v reprezentácii nedarí. Dobrá otázka, no ozaj ťažšia odpoveď na ňu.
Slovensko ide už tretíkrát na európsky šampionát, nemrzí vás, že ako hráč ste sa tam nikdy nedostali?
Ja som skončil, keď sa išlo na majstrovstva sveta, a za trénera Galisa nám ušlo EURO. Viete, po kariére, keď hráč rozmýšľa, tak mu chýba niečo veľké a je to akoby smutné, lebo možno iní hráči to zažili. Som vďačný a vážim si, že som to zažil z inej pozície ako tréner. Ale áno, chýba mi to z pohľadu hráča, no to sa nedá vrátiť späť.
Spoznávajú vás stále ľudia v Nemecku či sa na legendárneho Fantóma postupne zabudlo?
V roku 2005 som bol kráľom strelcov v Nemecku a aj za tých devätnásť rokov ma ľudia spoznávajú, čo je výborný až fantastický pocit. Veľmi príjemné, nebudem vám hovoriť, že nie.
Ako sa darí vašim synom, ktorí sú futbalisti?
Starší syn mal minulý ročník prvý medzi mužmi, teraz by mal prestúpiť do béčka Norimbergu a prakticky sa vracia tam, kde vyrastal. Mladší hrá síce na inej pozícii, ale tiež napreduje a som nich hrdý, hlavne nech sú šťastní a zdraví.
Máte najvyššiu trénerskú licenciu, aktuálne ste bez angažmánu, neláka vás napríklad pri ponuke od MŠK Žilina vrátiť sa domov na rodnú hrudu?
Samozrejme, ak v budúcnosti príde takáto možnosť, tak človek by sa rád vrátil tam, kde s profesionálnym futbalom začínal. Človek nikdy nevie, kam sa kariéra bude posúvať a vyvíjať. Mám fantastický vzťah so Žilinou ako hráč a nechajme sa prekvapiť. Ak by takáto ponuka prišla, tak by som o nej určite uvažoval.
