Ako ste sa cítili na palubovke po dlhšom hernom výpadku?
Síce som vekom skúsená hráčka, ale z mojej strany to bolo celé také nevyhraté. Je rozdiel byť na tréningu a potom naskočiť do zápasu, čo som pocítila aj na vlastnej koži. Prišla som do Žiliny sa rozohrať po zranení a za túto možnosť som veľmi vďačná. Rada by som pomohla dievčatám a zároveň verím, že sa odo mňa niečo naučia. Chcem sa dostať do formy, aby som pre Žilinu bola prospešná a to ide len cez tvrdú prácu.
Tešíte sa na play-off, bude to už čisto o skúsenostiach a emóciách?
Je to úplne iná súťaž, lebo nadstavba sa skončila a teraz sa ide hrať o medaily. Ideme od nuly, môže sa stať hocičo a musíme sa pripraviť poctivo na Trnavu, lebo nás nečaká nič jednoduché. Verím, že Žilina má tento rok na medailu a že sa nám ju podarí získať. Prvá štvorka je dosť vyrovnaná, bude rozhodovať aktuálna forma a niektoré zápasy nebudú vôbec pekné, pričom rozhodne trpezlivosť s tímovým duchom.
Za tých pár mesiacov v Žiline ste poriadne omladli?
Jasné (smiech), z tohto pohľadu je všetko super a ja sa na vek už nikoho ani nepýtam. Uplynulý týždeň sa v kabíne dosť riešili maturity, tak som si aj ja zaspomínala na toto obdobie. Cítim sa pri nich stále mladšie, čo ma dosť teší.
Je podľa vás nová volejbalová hala výborným stánkom na možné medailové boje?
Je tam veľký priestor, dá sa tam dobre trénovať a verím, že budeme tam čoskoro hrávať. Hlavne sa tešíme na našich skvelých fanúšikov, lebo nám dodávajú veľa energie.
Žijete aktuálne doma aj hádzanou, keďže váš manžel je brankárom Považskej Bystrice?
Záleží na zápase, ale dobré a napínavé zápasy ako naposledy počas finále Slovenského pohára. My žijeme športom, to je všetkým jasné a navzájom sa podporujeme, čo je skvelé a teším sa z toho.
