Ako dlho prebieha vaša spolupráca so športovým subjektom Vlci Žilina?
Aktívna spolupráca prebieha od začiatku minulej víťaznej sezóny a došlo k nej viac-menej spontánne. Rastislav Chovanec ma oslovil po poslednom zápase s Humenným, či som ochotný pridať sa. Videl som sklamanie a zároveň obrovskú nezlomnosť, ako aj jasnú víziu, s akou sa spolu s pánom Skladaným rozhodli pokračovať ďalej v boji o extraligu. Rozhodnutie bolo z tohto pohľadu veľmi jednoduché. Navyše k tomu prispel aj fakt, že majiteľ predostrel plán, ako vytvoriť na SHL ligu niečo výnimočné, čo bolo pre mňa novou výzvou a príležitosťou. Keďže výzvy milujem, tak od tej chvíle moje srdce zmenilo farbu na zeleno-žltú.
Mentálny tréner v hokeji nie je už žiadnou neznámou, na akej pravidelnej báze spolupracujete s hráčmi?
Áno, mentálny kouč je v súčasnosti už do istej miery nevyhnutnosťou v každom tíme s najvyššími ambíciami. V mnohých kluboch ešte stále majú, či už tréneri alebo hráči, tendenciu dôležitosť nových progresívnych prvkov, akými sú aj mentálni koučovia, zľahčovať. Je to však len forma istej obavy či nevedomosti, respektíve skostnatenosti, ktorá brzdí napredovaniu tímov. Budovanie mentálnej sily je rovnako dôležité ako tej fyzickej. Načo je hráčovi obrovská sila hokejovo šikovných paží, keď sa mu pri rozhodujúcom nájazde od strachu roztrasú? S Vlkmi sa mi však pracuje vynikajúco, pretože či už hráči, tréneri alebo vedenie zmýšľajú moderne a ich flexibilita sa odzrkadľuje nielen na ich výsledkoch na ľade, ale aj na ich osobnom raste. Naša spolupráca je na pravidelnej báze a s obľubou hovorím hráčom, že som k dispozícii 24/7.
Ako ste vnímali tie neúspešné finálové pokusy o postup do extraligy? Často sa po sezónach skloňovalo, že v kritických momentoch by nepomohol žiadny psychológ, lebo to je jednoducho šport.
Tieto pocity som nezažil ako mentálny kouč, pretože od okamžiku, ako som nastúpil do tímu, sme postúpili na prvý pokus, bez jedinej domácej prehry (smiech). Ako fanúšik som zažil len posledný zápas predminulej sezóny s Humenným, ten bol iskrou, z ktorej vzplanulo moje rozhodnutie prispieť k vybojovaniu extraligy. Ťažko mi je hodnotiť, či by mentálny kouč v tej danej fáze pomohol alebo nie, pretože to nie je otázka pár zápasov v play-off. Príprava musí byť dlhodobá a systematická. Navyše po boji je vždy každý generál a všetci dobre vieme, že najviac odborníkov, ktorí tvrdia vyššie uvedené, sú takmer vždy tí, čo sedia doma pri televízore s pivom v ruke. Ak to zoberieme z iného pohľadu, všetci ozajstní odborníci, laici, fanúšikovia i tréneri sa zhodli na tom, a za všetkých to definoval nastupujúci tréner Vlkov, ktorý mnoho krát opakoval, že „všetko v minulých sezónach bolo a je v hlavách“. Ak mám však povedať svoj osobný názor, tak v takých vypätých sezónach, ako boli predošlé, by mentálny kouč bol s určitosťou obrovským prínosom. Nakoniec aj v tej mega úspešnej ostatnej sezóne sa ukázalo, že všetko zlé bolo na niečo dobré, pretože na ďalší rok vedenie Vlkov už mentálneho kouča angažovalo a zjavne prinieslo to svoje ovocie.
Pri súčasnom kádri je mix Slovákov a zámorských hráčov, dobre sa vám s nimi spolupracuje?
Som zvyknutý pracovať v multikultúrnom a medzinárodnom prostredí a aj pod extrémnym tlakom. Cítim sa v týchto situáciách ako ryba vo vode, respektíve Vlk na love (smiech). Som presvedčený, že rozmanitosť tímu je vždy prospešná. V kádri vzniká zdravá konkurencia, ktorá motivuje hráčov k lepším výkonom. Navyše atmosféra je v kabíne Vlkov pozitívna a kooperatívna, takže ak bude stmeľovanie tímu postupovať súčasným tempom, za chvíľu sa pojem mix úplne vytratí a na ľad bude počas zvyšku sezóny opäť vykorčuľovávať jednotná svorka.
Špeciálne pri zámorských hráčoch je to s nimi ľahšie či naopak ťažšie ich správne motivovať, aby uspeli či našli motiváciu na našich slovenských klziskách?
Pri zámorských hráčoch je situácia trošku lepšia ako u nás, keďže hráči sa v zámorí stretávajú s mentálnymi koučmi prakticky odmalička. V našich končinách ešte v mnohých prípadoch pretrvávajú predsudky voči mentálnym koučom, pretože sa často na nich nahliada ako na psychiatrov, pseudoodborníkov či šamanov, ktorí tancom okolo ohňa privolávajú víťazstvo. Čo sa týka možností motivovať, zámorskí i naši hráči sú na tom zhruba rovnako. Pre mňa motivovať ich nie je ťažké, pretože mám v talóne množstvo spôsobov, ako na to. Navyše som vo výhode, keďže mi v mojom úsilí nesmierne pomáhajú aj úžasní žilinskí fanúšikovia a skvelý realizačný tím. V mnohých prípadoch sa viac obávam, že budem musieť skôr siahnuť po nástrojoch, ktoré budú tlmiť prílišnú premotivovanosť, tá môže byť v istých situáciách kontraproduktívna.
Kde vidíte váš najväčší prínos pre tím, ktorého prvotnou motiváciou, ako aj ostatných športovcov, je vyhrávať?
Tím je dynamická entita, ktorej potreby sa neustále obmieňajú, vytvárajú sa nové a zanikajú staré. Prvotnou motiváciou je nielen vyhrávať, ale najmä vytvoriť synergiu v družstve, ktoré následne dokáže podávať po celú sezónu konzistentné výkony na vysokej úrovni. Ak sa podarí táto časť prípravy, víťazstvá prídu ako výsledný produkt a nepôjde o náhody, ale dlhodobú úspešnú sériu. Z tohto pohľadu je stmeľovanie kolektívu od počiatku jedným z kľúčových faktorov. Mojím hlavným prínosom je, že transformujem problémy na výzvy a následne výzvy na úspechy. Medzi ďalšie benefity, ktoré moje pôsobenie prináša a z ktorých môže náš tím profitovať, patrí kontinuálna analýza, respektíve identifikácia silných a slabých stránok, zlepšovanie mentálnych schopností, zvyšovanie psychickej odolnosti či sebadôvery tímu a jednotlivých hráčov. Esenciálnym prínosom pre Vlkov je už len prítomnosť mentálneho kouča, pretože vďaka tomu hráči Žiliny získavajú náskok pred ostatnými. Veľa hráčov ako napríklad kapitán Rasťo Dej, ako aj tréneri spomenuli, že dnes vie už hrať hokej každý a tí, čo chcú byť najlepší, musia mať niečo a robiť niečo naviac.
Ktorý hráč najviac vyhľadáva vaše služby a naopak kto najmenej?
Ak hovoríme o individuálnej úrovni, vždy je to iný hráč s inými potrebami. Aby som vás opätovne vyviedol z omylu, mentálny kouč sa nerovná klinický psychológ. Možno budete prekvapený, ale prevažná väčšina hráčov, ktorá má záujem o individuálne stretnutia, sú hráči, nie utrápení jedinci, ale sú to ozajstné osobnosti, ktoré sú na tom po fyzickej i mentálnej stránke skvele a chcú ďalej rásť a rozvíjať sa. A neuveríte, stávajú sa prípady, keď príde na konzultáciu jeden hráč v mene druhého, pretože ho chce podporiť a pomôcť mu. Osobne sa mi najlepšie pracuje s hráčmi, ktorí chcú na sebe pracovať a kontinuálne sa zlepšovať. Sú to presne tí, ktorí si uvedomujú, že tak, ako budujú svoje herné schopnosti na ľade, svoje fyzické kvality s kondičnými trénermi v posilňovni, musia posilňovať a zlepšovať svoje mentálne zručnosti s mentálnym koučom. Žartom sa ich často pýtam, že ak teda naše telo má fyzickú a psychickú stránku, tak keď si osprchujú po každom tréningu fyzickú časť seba, ako si sprchujú a čistia myseľ. A jedným dychom dodávam, že neverím, že si niekto ide večer po zápase ľahnúť do postele neosprchovaný (smiech).
Je práca v Žiline ľahšia než inde, lebo hráči nemusia riešiť meškajúce výplaty a majú totálny komfort? Ktoré momenty hráči riešia mimo ľadu najviac?
Práca v Žiline je na top úrovni, pretože hráči majú množstvo „neviditeľných benefitov“, ktoré sa odrážali a odrážajú na výsledkoch. Počínajúc skvelými tréningovými podmienkami, (myslím, že napríklad ako jediní mali Vlci mentálneho kouča v SHL-ke, organizovali tímbuildingy, sústredenia atď), cez fantasticky poskladaný káder, erudovaných odborníkov na poste trénerov, profesionálov v realizačnom, lekárskom, marketingovom a, samozrejme, manažérskom tíme až po neskutočných fanúšikov, ktorí nemajú konkurenciu na Slovensku. Z tohto pohľadu je práca s Vlkmi jednoznačne ľahšia, zaujímavejšia a vzrušujúcejšia. Samozrejme, mimo ľadu hráči riešia rôzne momenty a definovať presne, čo koho trápi, je asi bezpredmetné, lebo situácie sa dynamicky menia a vyvíjajú. Tie najakútnejšie riešime ad hoc, no primárne sa sústreďujem na dlhodobú systematickú prípravu a koučing tak, aby v prípade, že sa objaví akýkoľvek problém, boli hráči schopní sa k nemu postaviť čelom a poradiť si s ním. Nech už ide o čokoľvek z hokejovej, profesijnej, osobnej či voľnočasovej oblasti. Prístup, ktorý implementujem, sa zameriava na to, aby sa hráči sami osobnostne rozvíjali, a je postavený na postuláte, že „prevencia je lepšia ako liečba“.
Ako odhadujete šance tohto tímu po mentálnej stránke? Môže na konci sezóny patriť k tým najlepším v extralige?
Rovnako ako v minulej sezóne, som si istý, že všetci hráči vydajú zo seba maximum a pokúsia sa o tie najvyššie méty, i keď sme „nováčikom“. Je nutné zdôrazniť, že tím sa výrazne posilnil, zodpovedne sa pripravuje a má obrovský potenciál. Nejdem sa tu namyslene biť do pŕs, skôr budem tvrdiť, že tak ako rok dozadu – sebavedome, ale s pokorou ďaleko zájdeme. A ak sa pýtate na šance po mentálnej stránke, tak už teraz môžem vyhlásiť, že tam sme tí najlepší, pretože cieľ na tento rok, ako i cesta ako ho dosiahnuť, sú jasne stanovené a všetci pracujú na maximum na ich dosiahnutie.
S ktorými športovými subjektmi ste doteraz pracovali?
Pracujem dlhodobo s rôznymi subjektmi, napríklad so Slovenským stolnotenisovým zväzom, Rakúskou federáciou aikido, Saudskoarabským olympijským výborom, Saudskoarabským florbalovým zväzom, zväzom špeciálnych olympiád, prvoligovým STK Močenok, Prince Sultan University Varsity Teams atď., ako aj s mnohými individuálnymi športovcami. Okrem toho vediem výskumné projekty a som lídrom Sports Sciences and Diagnostics Research Lab. Práca s Vlkmi Žilina je pre mňa výnimočná, pretože pôvodný jednorazový „projekt“ postupu do extraligy, ktorý bol pre mňa výzvou a adrenalínovou jazdou, sa zmenil na vášeň. Spolupráca s takým fantastickým tímom, ako sú Vlci, je pre mňa určite istým prínosom, ale hlavne relaxom a potešením z toho, keď vidím, ako hráči rastú individuálne a tím silnie. Každý zápas a pobyt na štadióne mi paradoxne energiu neuberajú, ale nabíja ma novou. A či už vstúpim do kabíny, do miestnosti trénerov a manažmentu alebo do hľadiska, cítim vzrušenie, odhodlanie, príval energie a chuť ísť vpred.
Sme v úvode extraligy, čo by ste ako mentálny kouč odkázali našim čitateľom či fanúšikom Žiliny?
Často zavítam medzi fanúšikov, pretože byť v kotle je to, čo môžete zažiť naozaj len u Vlkov Žilina. Ten okamih, keď sa vám roztrasú nohy a naladíte sa na vibráciu burácajúcich ultras, je nezameniteľný. Ak sa hovorí, že fanúšik je šiestym hráčom na ľade, tak v prípade žilinského zelenožltého mora sú aj siedmym aj ôsmym hráčom. Verím, že tak ako sme boli minulý rok „víťazmi na ihrisku, víťazmi aj v hľadisku“, tak i tento rok v extralige ukážeme všetkým, čo znamená byť ŽI-LI-NA. No a keďže sme na začiatku súťaže, tak vám všetci členovia svorky i milí čitatelia odkazujem, že: „Jedno srdce mám, Žiline ho dám a ak si ŽI-LIN-ČAN tak povstááááň“!
KTO JE PETER ŠAGÁT (49)?
Rodné mesto, súčasné bydlisko: Trenčín, Bratislava
Vzdelanie: PhD. – športová humanistika – športová psychológia, Univerzita Komenského Bratislava
Mgr. (lingvistika – Komenského univerzita), Mgr. (marketingová komunikácia, Paneurópska univerzita), LL.M. (VŠ medzinárodného podnikania Prešov), v súčasnosti prebieha habilitačné konanie na získanie titulu docent – Kráľovská univerzita – Prince Sultan University SA, tréner aikido – čierny pás 5. DAN, tréner stolného tenisu – medzinárodný tréner a rozhodca , športové začiatky spojené s Duklou Trenčín
Pracovné skúsenosti: mentálny kouč, psychologický konzultant, univerzitný pedagóg – vedúci katedry,
Riaditeľ výskumného centra – Sports Sciences Diagnostics Research Lab, inštruktor a tréner bojových umení a sebaobrany, stolnotenisový kouč, generálny manažér – SK Professional, manažér – Scylla AG
Typická vlastnosť: komunikatívnosť, trpezlivosť
Obľúbené jedlo: treska exclusive 45 % – žilinská
Cestovateľský sen: Byť aspoň chvíľu doma alebo oboplávať všetky ostrovy v Chorvátsku na lodi. Kapitánske skúšky mám, len nie čas.
Životné krédo: V živote dostávaš to, čo dávaš!
Krédo s Vlkmi: Sebavedome, ale s pokorou!
