Vo funkcii riaditeľa Mestského divadla Žilina ste päť rokov. S akými ambíciami ste nastupovali na túto pozíciu? A ako sa vám ich darí plniť?
Nastupoval som s obrovskými ambíciami, inak sa to ani nedá. Súčasťou výberového konania bola aj koncepcia toho, čo som chcel v divadle urobiť a občas z nej čerpám aj dnes. Vždy ale existujú dve roviny. Jedna predstavuje to, čo chcete urobiť, čo chcete zmeniť a ako dodržať to, čo ste si nastavili. A druhá rovina je konfrontácia s realitou. Musíte kooperovať s viacerými oddeleniami a ľuďmi, spoznávate zabehnuté procesy a niekedy zistíte, že sa niektoré vaše predstavy realizovať nedajú, niektoré sa dajú, ale inak, ako ste to mali v pôvodnej koncepcii. Prioritou je vždy samozrejme vyrovnané hospodárenie, napĺňanie cieľov divadla z pohľadu dramaturgie a umeleckého smerovania, a aj z pohľadu otvorenosti vo vzťahu k návštevníkom divadla. V profesionálnom kamennom divadle sú z pohľadu vedenia dve kľúčové osoby - riaditeľ a umelecký šéf. Riaditeľ je síce na vrchole organizačnej štruktúry, ale zabezpečuje hlavne ekonomický a manažérsky servis. Do umeleckého smerovania príliš nezasahuje a ani na to nie je dôvod. Preto bola moja koncepcia postavená skôr na ekonomických a manažérskych procesoch. Mal som v nej napríklad aj tému zelených aktivít - úplne sme prestali tlačiť program divadla. Máme rozpracovaný projekt zelenej strechy, ako nového priestoru pre obyvateľov Žiliny, ktorý by sa mohol v priebehu jedného-dvoch rokov realizovať. Asi najdôležitejší projekt, ktorý sa podaril zrealizovať, aj keď pôvodne nebol v koncepcii, je rekonštrukcia veľkej sály. Bola zameraná predovšetkým na zvýšenie komfortu divákov (nové sedadlá a svetelná technika). Rovnako sa nainštalovali zariadenia na zvýšenie úrovne hygienických štandardov divadla pre návštevníkov, hercov aj zamestnancov divadla. Divadlo je živý organizmus a rovnako živé sú aj procesy a situácie, ktoré nás dnes a denne ovplyvňujú. Mojou úlohou je ich pomenovať a hľadať efektívne riešenia.
Existuje funkčné obdobie pre riaditeľa divadla?
To záleží od zriaďovateľa každého divadla. Niektoré divadlá patria pod ministerstvo kultúry, niektoré sú zriaďované vyššími územnými celkami a niektoré mestami. My sme v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Žilina a donedávna sme boli jediným takýmto divadlom na úrovni profesionálneho divadla na Slovensku. Pri zriaďovaných divadlách, ktoré patria pod vyšší územný celok, je funkčné obdobie riaditeľa divadla určené na 5 rokov, s tým že aktuálny riaditeľ sa môže opätovne uchádzať o znovuzvolenie. U nás, keďže nás zriaďuje mesto, takéto obdobie nie je určené. Ak sú zriaďovateľ, obyvatelia a návštevníci divadla spokojní s prácou riaditeľa, tak nie je dôvod na zmenu. Samozrejme, platí to aj naopak, ak nie je spokojnosť, existujú legálne prostriedky na zmenu.
Určite máte prehľad o tom, aké je zloženie divákov, ktorí chodia do Mestského divadla Žilina.
Sme jedno z najmladších profesionálnych kamenných divadiel a vytvorenie diváckej komunity trvá veľmi dlho, buduje sa cez generácie. Tým, že existujeme len 30 rokov a v súčasnej dramaturgii len od roku 2009, bolo a stále je náročné budovať si publikum. Teším sa, že k nám začína chodiť viac a viac mladých ľudí, napríklad študenti stredných a vysokých škôl, alebo aj mladí pracujúci. V rámci programovej ponuky vieme ponúknuť zážitok takmer všetkým cieľovým skupinám. Stačí si iba vybrať. Odkomunikovať vhodný výber je úlohou nášho marketingu a predaja. Niektoré naše predstavenia obsahujú expresívne výrazy, majú ohraničenú vekovú dostupnosť, niektoré sú pre náročnejšieho diváka a podobne. Sme vďační za každého diváka a snažíme sa každému poradiť ak vidíme, že vybrané predstavenie nie je divákovou „šálkou kávy“, nasmerujeme ho na iné podujatia v našom repertoári. Myslím, že súčasná programová štruktúra je naozaj univerzálna, prioritne „točíme“ náš repertoár (cca 150 predstavení ročne), k tomu si môžeme pripočítať ďalších cca 50 externých podujatí (koncerty, hosťujúce divadlá, komerčné prenájmy a pod.)
V uplynulej sezóne ste v inscenáciách Naše fotky a Táto izba sa nedá zjesť odkrývali stále tabuizované témy zneužívania maloletých. Aké boli reakcie na tieto predstavenia?
Naše fotky a Táto izba sa nedá zjesť sú výnimočné projekty, zasahujú však viac menšinového diváka a odbornú verejnosť. Reakcie však boli výborné, Naše fotky sme uviedli aj na festivale Nová Dráma v Bratislave, monodrámu Táto izba sa nedá zjesť sme uviedli na festivale Sám na javisku v Trenčíne a veľký záujem o ňu prejavili aj diváci v Bratislave, kde sme v Priestore súčasnej kultúry A4 hosťovali dvakrát. Obidve inscenácie boli súčasťou nášho projektu Hovorme o násilí pri príležitosti dní prevencie a boja proti násiliu a sexuálnemu zneužívaniu. K predstaveniam patrili aj dramaturgické úvody či diskusie s tvorcami inscenácií a so skúsenými psychológmi z Náruče, ktorí sa téme násilia a zneužívania profesionálne venujú – Róbertom Braciníkom a Ivetou Tarabovou. V skladbe repertoára sa snažíme ísť nielen po prvú úroveň – aby divák prišiel, zasmial sa, odišiel a oddýchol si – aj keď aj to je dôležité a v našom repertoári sú, samozrejme, aj takéto typy predstavení. Veľký význam má naše dramaturgické zameranie, ktoré otvára náročnejšie témy a podnecuje divákov k zamysleniu a najmä k diskusii. Tak vnímame našu úlohu v dnešnom svete. Ak sa nám naviac podarí prinútiť nejaké percento ľudí, ktorí tu boli, aby sa v týchto témach osobne angažovali, je to naozaj výborné.
Spomínate diskusie pred alebo po predstavení. Bol o ne zo strany divákov záujem?
Aj keď prišlo menej ľudí, pretože si ešte len budujeme komunitu, riadime sa tým, že ak si aspoň jeden človek z diskusie niečo odnesie a bude to ďalej komunikovať, má to význam. Pretože maličkosti tvoria celok. Čiže záujem bol a verím, že ak si naši návštevníci zvyknú, že takéto diskusie sú štandardom pri niektorých našich predstaveniach, bude divácky záujem ešte väčší.
Na konci divadelnej sezóny malo derniéru viacero divadelných hier – Naše fotky, A je tu zas a Hej, Slováci! Kto a čo rozhoduje o tom, že sa predstavenie už hrať nebude?
Rozhodujem o tom ja spolu s umeleckým šéfom na návrh vedúcej úseku a marketingu. Dôvody na vyradenie sú rôznorodé, vždy však musíme sledovať najmä hospodárnosť vynaložených finančných prostriedkov. V súčte všetkých nákladov a výnosov chceme mať vždy plusové čísla. Napríklad, inscenácia má za sebou už množstvo repríz a náklady na jej uvádzanie už prevyšujú predpokladané výnosy. Dôvodom môže byť aj viacnásobné preobsadenie jednotlivých postáv v inscenácii, čím inscenácia stráca určitú kvalitu a niekedy aj pôvodný zámer. Tým, že uvádzame väčšinou 4 premiéry počas sezóny, dávame im takto priestor a zabezpečíme, aby sa v repertoári nekumulovalo príliš veľa titulov.
V novej divadelnej sezóne určite uvediete nové predstavenia.
V novej sezóne pripravujem 4 projekty, dva menšie do štúdia a dva veľké na veľkú sálu. V novembri uvedieme prvé slovenské hudobno-dramatické dielo generované umelou inteligenciou s názvom Prompt!. Následne v Štúdiu v Januári 2025 uvedieme autorský projekt Vladimíra Moresa Judáš. Pôjde o monodrámu o zrade v hlavnej úlohe s Borisom Zacharom. V Apríli to bude inscenácia v réžii Eduarda Kudláča Vojna. Mier. na motívy románu Leva N. Tolstého Vojna a mier, jedného z najznámejších diel svetovej literatúry a sezónu uzavrieme v júni opäť v Štúdiu autorským projektom Jany Šturdíkovej Záhada rozumu.
Ktoré predstavene patrí v súčasnosti medzi najnáročnejšie, ak sa bavíme o stavbe scény, svetlách a podobne?
Je to jednoznačne predstavenie Anna Karenina. Iba stavba scény trvá približne 10 hodín, chalani z javiskovej techniky si ju častokrát musia rozdeľovať na 2 dni. To znamená, že ak sa má zahrať Anna Karenina večer o 19.00, musíme myslieť na to, že scéna sa stavia 8 – 10 hodín, ale potom ešte prichádzajú na rad osvetľovači a zvukári, ktorí potrebujú na prípravu ďalšie 3 hodiny. Samotné predstavenie má bezmála 3 hodiny, čo je pre umelecký súbor tiež mimoriadne náročné. Nemáme dve veľké scény, preto pre vytvorenie dostatočných časových slotov a plynulé plánovanie programu využívame v rámci nasadzovania predstavení inscenácie v Štúdiu tak, aby sme napríklad vytvorili dostatočný priestor pre časovo náročné stavby na Veľkej sále. Plánovanie programu a zosúladenie všetkých zložiek divadla je alchýmia a ja som rád, že mám šťastie na spolupracovníkov, ktorí sú profesionáli a svoju prácu majú naozaj radi.
Navštevujete iné divadlá?
Tak ako sa hovorí, že obuvníkove deti chodia bosé, tak aj riaditeľ divadla nemá príliš veľa času chodiť pozerať iné predstavenia. Bol som na pár premiérach v Trnave a v Martine, ale nikdy sa neviem úplne uvoľniť a neustále si všímam, či všetko ide ako má, akoby som bol v divadle u nás. V rámci našich účastí na festivaloch sa snažím takisto pozrieť predstavenia iných divadiel a vždy, keď je to možné, pozriem si aj hosťujúce predstavenia iných divadiel u nás. Samozrejmosťou je naša domovská scéna, tu mám napozerané všetko. Bez toho by to nešlo. Mávame aj pravidelné stretnutia riaditeľov divadiel a orchestrov na Slovensku, vtedy navštívim iných divadiel viac, ale nie je to o predstaveniach. Na týchto stretnutiach si vymieňame naše skúsenosti, kreujeme rôzne nápady a snažíme sa do určitej miery ovplyvňovať napríklad legislatívne procesy zriaďovaných divadiel.
V priestoroch divadla bola v tomto roku otvorená Čitáreň súčasnej literatúry, kde organizujete diskusie so zástupcami knižných vydavateľstiev, ale aj inými zaujímavými osobnosťami. Dostala sa do povedomia verejnosti?
Čitáreň slúži od roku 2024 ako priestor pre milovníkov literatúry a umenia. Nachádza sa v priestoroch bývalej kaviarne, je vybavená mini pódiom, policami s knihami, pohodlnými kreslami, gaučami a aj stoličkami s malými stolíkmi. Počas plánovaných podujatí, prednášok a diskusií je možnosť priestor ozvučiť alebo nasvietiť, či rozšíriť kapacitu sedadiel. Hlavným účelom tohto priestoru je prezentácia a podpora súčasnej slovenskej a svetovej literatúry, preto je ideálnym priestorom na besedy, alebo na prezentáciu či propagáciu nových knižných titulov. Množstvo vydavateľstiev nám dalo knihy zdarma a návštevníci si ich môžu v tomto priestore prečítať. Chodí sem pomerne veľa ľudí, obrovský úspech majú prednášky s pánom Petrom Štanským o histórii Žiliny. Celkovo však ešte musíme zapracovať na komunikácii divadla smerom k verejnosti, pretože sú stále aktivity, ktoré robíme a o ktorých sa málo vie – napríklad, že vieme zorganizovať exkurziu, alebo že máme strechu divadla, na ktorej sa dajú organizovať rôzne aktivity a podujatia.
Ako to v divadle vyzerá počas divadelných prázdnin?
Na prvý pohľad to vyzerá, že sa počas leta v divadle nič nedeje. Opak je však pravdou. Keď sa zavrú brány divadla, nastupuje povinná údržba javiskových technológií, príprava novej sezóny, plánovanie programu a predaja, spustenie predaja začiatku novej sezóny a množstvo iných aktivít, na ktoré v priebehu sezóny nemáme vôbec čas. Okrem toho v spolupráci s o.z. Štúdio Mestského divadla Žilina organizujeme 4 turnusy letného divadelného tábora, to znamená, že celý júl je v divadle mimoriadne živo. Potom nastanú dva týždne „divadelných prázdnin“, ale hneď od polovice augusta väčšina z nás zarezáva naplno. Tento rok ideme už koncom augusta hosťovať na festival Kremnické gagy s predstavením A je tu zas. Tým, že od septembra do júna sme v práci po večeroch, častokrát v sobotu a v nedeľu, využívame tento čas hlavne na načerpanie síl. Ponúkame zážitky, pracujeme s emóciami a ja verím, že sa nám to darí.
V posledných týždňoch sledujeme eskaláciu na slovenskej kultúrnej scéne a veľkú vlnu odporu voči vedeniu tohto sektoru. Ako sa vy staviate k súčasnému dianiu v kultúre a k rozhodnutiam, ktoré robí ministerka kultúry Martina Šimkovičová?
Keďže táto situácia nie je iba momentom dneška, už na začiatku roka 2024 sme ako divadlo vydali vyhlásenie na našich sieťach, kde sme sa pridali k iniciatíve za okamžité odstúpenie ministerky. Čo sa týka súčasnej situácie, prostredníctvom Asociácie slovenských divadiel a orchestrov sme sa pripojili k výzve, aby odvolávanie štatutárov (nielen kultúrnych inštitúcií) prebiehalo odborne a so vzájomnou úctou a rešpektom. V opačnom prípade to môže mať devastačné dôsledky, ktoré bude veľmi ťažké napraviť.
Stanovisko Asociácie slovenských divadiel a orchestrov k aktuálnej situácii
Asociácia slovenských divadiel a orchestrov zastupuje 22 inštitúcií zriaďovaných štátom, mestami a vyššími územnými celkami na Slovensku. ASDO je zamestnávateľský zväz, člen medzinárodnej organizácie PEARLE – Live Performance Europe zastupujúcej záujmy zamestnávateľských asociácií pôsobiacich v sektore živého umenia v Európe, založenej v roku 1991. Poslaním ASDO je zjednocovať postoj zriaďovaných divadiel a orchestrov na Slovensku v legislatívnych, finančných a prevádzkových otázkach ich fungovania a byť partnerom pre odborný dialóg. Znakmi funkčnej demokracie a jej princípov sú sebavedomé a slobodné kultúrne inštitúcie, ktoré sú politikou podporované, no nie ovládané. Práve odbornosť, kontinuita a stabilita vo vedení týchto inštitúcií je dôležitým pilierom pre budovanie demokracie. Odvolať štatutára je pre inštitúciu tak markantným zásahom, že by mu mala predchádzať odborná diskusia. Domnievame sa, že odvolávanie štatutárov spôsobí kolaps kultúrnych inštitúcií, čo zabrzdí ich umelecký a ekonomický rozvoj. Je preto nevyhnutné začať viesť odborný dialóg.
KTO JE MICHAL VIDAN (46)?
Rodina: manželka a 2 deti
Žijem v: Púchove
Obľúbený dramatik/spisovateľ: Stephen King
Naj miesto v Žiline: Mestské divadlo
