Sme na konci európskeho rebríčka v čerpaní eurofondov. Zrejme niečo nerobíme správne?
Z EÚ sme v rokoch 2014 až 2020 mohli vyčerpať 14 miliárd eur. Od roku 2021 máme možnosť získať ďalších 12 miliárd a navyše 6 miliárd z Plánu obnovy. Každý rok získame z EÚ oveľa viac ako do spoločného rozpočtu odvedieme. Sú to finančné prostriedky, ktoré vznikajú formou solidarity bohatších krajín s nami chudobnejšími a mali by nám pomôcť efektívne posunúť naše mestá, obce a regióny dopredu, ak ich správne využijeme. Pravda je, že bez EÚ peňazí by sme nemali alebo mali len oveľa menej dobudovaných kanalizácií v obciach, opravených ciest a cyklochodníkov, zrekonštruovaných škôl, škôlok či nemocničných oddelení, ale napríklad aj naša sociálna starostlivosť o chorých či seniorov by nebola ani taká, ako je teraz. Pocítili ste to aj vo Vašom kraji, ktorý z posledného obdobia vyčerpal viac ako 100 miliónov eur do dopravy, školstva, kultúry či športu. Na druhej strane, správne ste poznamenali, že v efektívnom použití týchto prostriedkov naše vlády zlyhávajú. Určite, ak porovnávame naše regióny s tými v Poľsku alebo Čechách. Myslím, že Vaši čitatelia to sami vidia, keď cestujú do susedných krajín.
V čom je teda hlavný problém?
Je to o efektívnosti využitia peňazí a predovšetkým o našej zbytočnej byrokracii, ktorú nastavuje vláda. Stáva sa, že po rokoch schvaľovania ostane na realizáciu nesmierne krátky čas. Napríklad mesiac a pol na to, aby vybudovali detské ihrisko. Cena medzičasom narastie tak, že projekt sa za daných podmienok stáva nerealizovateľným. Občania takto prichádzajú o ekonomické dobrá, ktoré nám EÚ prináša. Samozrejme, nejde len o to peniaze minúť, ale využiť ich efektívne. Mnoho našich obcí nemá vodu, kanalizáciu, chodníky, čo je naozaj základ. Súčasné programovacie obdobie sa pritom začalo v roku 2021, čiže sme v jeho štvrtom roku a my máme čerpanie na úrovni 3 percent! Je to absurdné.
Ako to zlepšiť?
V KDH dlhodobo navrhujeme zjednodušenie administratívy, upustenie od spoluúčasti miestnej a regionálnej samosprávy na spolufinancovaní, ale aj prenesenie väčších právomocí pri rozhodovaní o čerpaní z ministerstiev v Bratislave na župy, mestá, obce, či miestne akčné skupiny – skrátka na ľudí v regiónoch, ktorí vedia, kde potrebujú investovať. Poľsko dalo v uplynulom programovom období do regiónov 42 percent fondov, my 11. To hovorí za všetko.
Eurofondy by pritom mali slúžiť práve na vyrovnávanie kvality života v regiónoch. Je to podľa vás o slovenskom myslení – neveríme si?
Je to presne o tom. Kolegovia v Čechách mi hovorili, že jedným z najväčších problémov pri čerpaní u nich bola nedôvera ľudí z riadiacich a kontrolných orgánov voči realizátorom projektov, keď automaticky predpokladajú korupciu. Takáto nedôvera znemožňuje spoluprácu na budovaní a posúvaní vlastnej krajiny. Až keď sa štátne úrady s dôverou postavili na stranu regiónov, a teda na stranu vlastnej krajiny, sa začali veci meniť. Náš úradník ale zväčša na strane starostu nestojí.
Venujete sa aj sociálnej oblasti, ako nám tu môže EÚ pomôcť?
Zasadila som sa o lepšie podmienky na pracovnom trhu či jednotný európsky preukaz pre osoby so zdravotným znevýhodnením. Veľmi ma trápi, keď vidím, ako slovenské opatrovateľky odchádzajú od vlastných rodín, aby ich uživili prácou v zahraničí, pritom tú istú službu, profesionalitu a lásku potrebujeme aj tu doma. Nedokážeme ich doma adekvátne oceniť, vrátane neformálnych opatrovateliek a pritom len vďaka nim nám neskolaboval sociálny systém. Neustále apelujem na štát, aby zmenil pravidlá a ponúkam riešenia pre efektívne využitie eurofondov, ktoré sú určené aj na sociálnu starostlivosť. Je veľmi dôležité, aby mamy a otcovia našich rodín nemuseli za prácou odchádzať do zahraničia.
Zameriavate sa aj na tému kyberšikany a bezpečnosti detí v online priestore, prečo práve toto?
Je to obrovský problém a v záujme výchovy zdravej mladej generácie sa mu musíme naplno venovať. Podarilo sa mi prispieť k začleneniu Slovenska do medzinárodnej siete INHOPE, ktorá má vytvorený efektívny systém nahlasovania sexuálneho zneužívania online. Snažím sa cez legislatívne pripomienky napomôcť k tomu, aby sme obmedzili škodlivý dopad algoritmov na duševné zdravie našich detí.
Prečo je EÚ pre Slovensko dôležitá?
EÚ je historicky významný projekt, ktorý Európe priniesol predtým nevídaný dlhodobý mier a prosperitu. Výzvou súčasnosti je neupustiť od kresťanských koreňov Európy. Ak poprieme svoju identitu, stratíme tvár a zablúdime. EÚ môže byť silná len vtedy, keď budú silné členské štáty. To je princíp subsidiarity, ktorý zastávame aj v KDH.
KTO JE MIRIAM LEXMANN?
Miriam Lexmann je poslankyňa Európskeho parlamentu za KDH. Venuje sa pomoci sociálne slabším a zdravotne znevýhodneným, zahraničným vzťahom a medzinárodnej politike. Zameriava sa aj na ochranu ľudských práv a náboženskej slobody, vplyv umelej inteligencie a moderných technológií na ľudských život, ale aj dezinformácie a ich účinok na verejnú mienku a spoločnosť.
[
OBJEDNÁVATEĽ: KDH, Šafárikovo námestie 4, Bratislava 811 02, IČO: 0058646
DODÁVATEĽ: PUBLISHING HOUSE, a.s., Ulica Jána Milca 6, 010 01 Žilina, IČO: 46495959
