ŠKOLU SI CHCE DOKONČIT V ŽILINE
Po dlhých rokoch v zahraničí ste ako rodák z Bytče naozaj rád, že ste 15 minút autom od svojho domu?
Táto voľba mi dávala najväčšiu logiku, páči sa mi práca vedenia klubu a chcem si dokončiť vysokú školu. Tieto faktory, že môžem robiť, čo milujem, a zároveň byť blízko rodiny, sú veľkými plus. Popri hokeji mám možnosť dokončiť si inžinierske štúdium na Žilinskej univerzite, ktorá ma veľmi dobré renomé.
Čo ste vyštudovali v Amerike a čo aktuálne študujete v Žiline?
V Amerike som študoval financie a ekonomiku, rád pracujem s číslami. Mám titul bakalár a teraz som v prvom ročníku inžinierskeho štúdia v Žiline a verím, že štúdium dokončím, lebo skutočne nie je jednoduché skĺbiť náročný hokejový program a zároveň študijný program na univerzite. Na univerzite v Žiline študujem elektronický obchod a manažment.
Máte rodinnú stavebnú firmu, takže zrejme by váš otec uvítal posilu na ekonomickom úseku – nemýlime sa?
Áno, otec spolu s maminou začali budovať firmu na začiatku druhého tisícročia a za ten čas vybudovali firmu Dosa Slovakia. Nájsť dobrého ekonóma nie je ľahké, no určite sa budem snažiť pomôcť, aby ťažko zarobené peniaze mohli správne investovať a dokázali sa dobre zhodnocovať.
Ako by ste porovnali americké školy s tými slovenskými, je to obrovský kvalitatívny rozdiel?
Som milo prekvapený zo Žilinskej univerzity – je na vysokej úrovni, profesionálny prístup prednášajúcich, ktorý dokážu uviesť danú problematiku aj do praxe, čo nám umožňuje lepšie porozumenie učiva. Vedomosti a celkové nastavenie programu je porovnateľné s americkými univerzitami. Hlavný rozdiel medzi univerzitami v Amerike a u nás je, že školu v Amerike si musíte platiť. Jeden rok štúdia na Michiganskej univerzite sa dokáže vyšplhať na 60-tisíc amerických dolárov. Veľa študentov má nárok na štipendium, ale vo veľa prípadoch to pokryje azda 50 % nákladov. Ja som mal tú výhodu, že som reprezentoval školu v hokeji, vďaka nemu som získal štipendium, ktoré mi pokrylo náklady na život v Amerike. Vďaka väčšiemu trhu v Amerike po vyštudovaní univerzity sú lepšie možnosti uplatniť sa a získať nástupný plat v rozmedzí 50 – 100-tisíc eur ročne, čo by bolo u nás dostať náročné.
Zvládate cyklus škola a profesionálny hokejový život, nejde vám to už niekedy na nervy?
Zastihli ste ma medzi zápasmi, počas voľného času sa venujem škole, blíži sa koniec semestra, tak dorábam semestrálne prace a pripravujem sa na skúšky, ktoré budú prebiehať po novom roku. Na tento cyklus som zvyknutý, keďže som pôsobil 5 rokov v univerzitnej lige v NCAA. Jediná výhoda bola, že prednášky a cvičenia boli prispôsobene hokejovému programu, čo nám časovo umožnilo byť v škole. Na UNIZA je to zložitejšie v tom, že štúdium prebieha počas nášho tréningového cyklu, ale profesori rešpektujú moju situáciu a nemajú problém učivo vysvetliť aj mimo vyučovania. Môj spoluhráč Daniel Gachulinec už pracuje na svojom doktorandskom titule, čo mi dodáva motiváciu a vo veľa veciach mi aj pomôže a je možné, že už budúci rok bude aj mojím učiteľom, čo by bolo inšpiratívne, keď pôjdeme z tréningu ako spoluhráči, a zrazu budem v lavici a počúvať Daniela prednášať. Budem mu musieť začať vykať (smiech).
Na Slovensku je s vami aj americká snúbenica, ako sa jej pozdáva život v Bytči?
Spoznali sme sa na vysokej škole, stále si skvele rozumieme a je tu so mnou druhý rok. Pomaly sa učí aj po slovensky. Veľmi sa jej tu páči obdivuje naše hory a krajinu. Pracuje, šoféruje zapojila sa do života na Slovensku a vyhovuje jej to, čo mňa osobne veľmi teší. Veľmi rada chodí do Vysokých Tatier, Bratislavy a obdivuje Viedeň u susedov v Rakúsku.
VIANOCE DOSLOVA MILUJE
Ako veľmi sa tešíte na prvé slovenské Vianoce doma v Bytči po desiatich rokoch?
Najkrajší čas pre mňa, vianočný stromček mám už postavený tri týždne, počúvam koledy a užívam si vianočnú atmosféru. Nejaké darčeky som už stihol kúpiť a veľmi sa tešíme na slovensko-americké Vianoce v kruhu rodiny. Budeme sa snažiť pridať aj nejaké zvyky a tradície z americkej kultúry, ale šalát a rybka na stole nebudú chýbať.
Kondičný tréner Vlkov vás asi nepochváli, keď si toto prečíta...
Verím, že toto sa k nemu nedostane (smiech). My poznáme svoje telo, vieme, čo si dovoliť a na štefanské kolo budeme všetci skvele pripravení. Určite budeme mať voľno na Štedrý deň, potom 25. 12. si dáme tréning a ideme na to.
Schvaľujete tento model zápasov, keď počas Vianoc či Nového roka nemáte voľno? Z pohľadu hráča vám to veľmi prekáža?
Hokej hráme pre divákov, náš sviatok je vždy, keď nás prídu povzbudiť a my sa im budeme snažiť dať dôvod na radosť z ľadovej plochy. V Amerike je počas najväčšieho sviatku Dňa vďakyvzdania zápas amerického futbalu, keď sú všetci nalepení na obrazovky a nikto si nevie predstaviť, aby americký futbal vtedy nebol. Samotní hráči to berú ako poctu, že v ten deň môžu hrať. U nás budú mať ľudia voľno, tak dúfam, že nás prídu podporiť v čo najväčším počte a my sa im budeme snažiť spestriť Vianoce dobrými výkonmi.
PROFESIONÁLNE PROSTREDIE SI NEVIE VYNACHVÁLIŤ
V aktuálnom kádri ste spoločne s obrancom Korenčíkom, jediným hráčom z regiónu. Začína Bytča vďaka vám vám žiť hokejom?
Dobrá otázka, lebo toto ma skutočne dojíma, keď vidím u nás v Bytči, že ma ľudia zastavia a pýtajú sa na zápas. Veľmi ma teší, že aj ľudia z Bytče sledujú a podporujú žilinský hokej. Ľudia hokej v Žiline vnímajú veľmi pozitívne. Je to skvelý odkaz pre celý klub, že nám fandia, aj keď sa niekedy nedarí. Stáva sa, že na ľade sme lepším mužstvom, no nevyhráme. No ľudia aj tak vedia oceniť aj tú bojovnosť, čo si myslím, že nás túto sezónu zdobí. Zo srdca im za to ďakujem – nielen tým mojim z Bytče, ale aj všetkým fanúšikom, ktorí nás podporujú.
Na začiatku decembra (proti Liptovskému Mikulášu – pozn. autora) ste boli dokonca boli na tribúne, potom ste začali bodovať a aj celý tím vyhrávať. Našli ste už stratenú pohodu?
V hokeji to tak býva – nie vždy je forma ideálna a veľakrát vám pomôže pozrieť si to z tribúny. Hokej je však aj mentálny šport, veľa sa odohráva v hlave a nie vždy vám ide všetko jednoducho. Ak sa hráč občas trápi a všetko tlačí pred sebou, je preňho lepšie ísť na tribúnu a zrazu dostanete iný pohľad na hokej. Ja som si to celé zosumarizoval, usporiadal myšlienky a uvidel nové videnie s novým nastavením. Mne to osobne pomohlo, nepovažoval som to za hanbu a uvedomoval som si, že viem hrať hokej a je len otázka času, kedy to prelomím. Mame skvelú partiu chalanov, v šatni sa podporujeme a snažíme pozdvihnúť, keď sa niekomu nedarí, a to nám dáva energiu hrať a bojovať za Žilinu.
Kde si myslíte, že sa môže váš tím hýbať v tabuľke na konci základnej časti?
Takto sa nedá vnímať realita, lebo každá výhra bolí a nikto vám nedá nič zadarmo. Každý zápas je náročný a hlavne liga je veľmi vyrovnaná. Zoberte si fakt, že proti Košiciam už mame tri výhry, ktoré sú momentálne na prvej priečke. Potom otočte list a choďte do Zámkov jasne vyhrať pri ich aktuálnom kádri, nebude to ľahké a bude to stať veľa síl. Musíme byť pripravení a motivovaní na každý zápas a hrať podľa pokynov našich trénerov – potom verím, že takýmto prístupom sa aj v tabuľke budeme šplhať nahor.
Máte za sebou mnoho klubov, aké sú podmienky v Žiline?
Každý hráč sa chce sústrediť len na hokej, tu od kustódov, vedenia až po marketing všetko funguje, ako by v profesionálnom tíme malo. Nemáme na starosti nič iné, len podávať kvalitne výkony a starať sa o svoje telo. Sám vnímam zanietenosť Rastislava Chovanca či Františka Skladaného, ktorí nevynechajú ani jeden zápas, lebo chcú, aby sa celý klub neustále zlepšoval. Podľa mňa žijú pre hokej každý deň, nevedia si oddýchnuť a majú v tomto veľkú vášeň. My všetci potom chceme dostať Žilinu tam, kam patrí.
Odkaz Miroslava Muchu pre žilinských fanúšikov pred začiatkom vianočných sviatkov znie?
Buďte zdraví a majte sa radi. Hlavne sa im chcem poďakovať, lebo idú na nich skvelé referencie aj od našich súperov. Napríklad v Poprade nám vytvorili domácu atmosféru, ktorá nám priniesla tri body. Aj domáca návštevnosť je solídna, tento trend si chceme udržať po celú sezónu a verím, že sa pridajú aj noví fanúšikovia z regiónu. Rád by som zažil spoločnú vášeň za niečím veľkým, aby každý fanúšik bol hrdý, že práve Žilina je ich mestom, klubom a skutočnou vášňou.
KTO JE MIROSLAV MUCHA (27)?
Rodné mesto: Bytča
Hokejové zastávky v Európe: Liberec, Kolín, Zvolen, Žilina
Rodinný stav: zasnúbený, bezdetný, sestra Adriana a brat Šimon
Typická vlastnosť: ctižiadostivosť, bojovnosť, priateľskosť
Neznášam: Nemám rad falošných ľudí. Mám rád, keď ľudia vedia povedať vec na rovinu – či je pozitívna alebo negatívna
Cestovateľský sen: Bali
Obľúbené jedlo: hamburger
Hobby: Máme malého psíka Mayla, čo je naša nová záľuba. Tiež poľovníctvo, cestovanie, lyžovanie a v poslednom čase tenis.
Športový vzor: Na drese nosím číslo 10, lebo som sledoval Mariána Gáboríka. Sidney Crosby chodil na tú istú strednú školu ako ja, tak som mal možnosť stretnúť sa s ním, keď prišiel počas roka, a on bol mojou veľkou inšpiráciou.
