Vo vašej tvorbe sa často opakuje téma devastácie zeme, ničenia prírody plastovým odpadom a podobne. Ide nepochybne o aktuálnu tému, ale aký je váš osobný dôvod, prečo ste sa pustili do takýchto náročných, aj keď súčasných tém?
Začalo to celkom jednoducho pred necelými štyrmi rokmi, keď sa u nás doma začali hromadiť reklamné a propagačné letáky. Išlo o nevyžiadanú reklamu, ktorá mi pravidelne zaplňovala poštovú schránku. Začal som rozmýšľať, čo s tým a napadlo mi, že ich môžem využiť vo svojej tvorbe. Pomocou koláže a dekoláže som ich vlepoval do svojich obrazov. Pri tomto procese som si uvedomil celý kolobeh hyperkonzumu, aký má dopad na človeka a prírodu. Od tohto momentu som sa viac venoval týmto témam a začal som hľadať nové východiská a možnosti, ako sa dá prostredníctvom výtvarného jazyka pozerať na environmentálnu problematiku. Neskôr som upustil od koláže a zameral sa viac na asambláž, čo je taká trojrozmerná koláž, pri ktorej som používal predmety z čiernych skládok alebo nájdené počas prechádzok. Ďalším podnetom, prečo som sa začal venovať environmentálnej téme, boli čierne skládky a pohodený odpad, najmä plast okolo ciest a chodníkov, kde som sa najčastejšie pohyboval. Že je všade okolo nás a istým spôsobom sa stáva súčasťou pohľadu na krajinu.
Aký je váš vlastný prístup k riešeniu takýchto otázok prostredníctvom umenia? Myslíte si, že umenie môže pomôcť ľuďom „otvoriť oči“ aj v oblasti ekológie?
Myslím, že hlavným cieľom je, aby sa divák, ktorý príde do kontaktu s mojimi obrazmi, nad environmentálnou problematikou zamyslel. Dúfať a myslieť si, že moje obrazy „zmenia svet“, by bolo asi naivné. Skôr sa snažím pomocou zobrazovania námetov v obrazoch klásť dôraz na ekologické problémy a poukázať na to, aký majú dopad na človeka a prírodu. Podľa môjho názoru, ľudí, ktorí sa zaujímajú o túto problematiku narastá, vnímam to aj vo svojom blízkom okolí. Ľudia chcú byť ekologickejší a udržateľnejší, je to akýsi nový životný štýl, ktorý je čoraz viac populárny, hlavne medzi mladými ľuďmi. Avšak treba podotknúť, že stále platí, že žijeme v dobe, kedy je súčasná populácia konzumnejšia, ako boli generácie pred ňou.
Environmentálna problematika sa prelína vašou tvorbou viac-menej od začiatku. Prečo to tak je? Sú vám otázky ekológie a ochrany zeme blízke už dlhšie obdobie?
K prírode som inklinoval už od mala. Rád si chodím oddýchnuť do prírody, vyhľadávam ticho, ktoré môžem zažiť iba tam. Dá sa povedať, že k ekologickej téme som prišiel plynulo, možno až intuitívne, práve prostredníctvom čiernych skládok a pohodených odpadov okolo ciest a chodníkov. Z hľadiska výtvarného prevedenia mi tento spôsob vyjadrovania vyhovuje, jednak po výtvarnej stránke je pre mňa zaujímavý. Krajinomaľbe sa venujem od detstva, začalo to už niekedy v ZUŠ-ke. Momentálne sledujem, ako si človek viac a viac podmaňuje okolitú prírodu. Je to jav, ktorý sa asi veľmi ťažko dá zastaviť alebo zmeniť, preto pomocou svojich obrazov na to poukazujem a nastavujem zrkadlo.
Začínali ste s menšími obrazmi a prešli ste k veľkým plochám. Dá sa povedať, že väčšie formáty vám dodali v tvorbe aj väčšiu slobodu?
Myslím si, že v súčasnosti je akýsi trend tvoriť veľkoformátovú maľbu. Práca na takom formáte mi osobne viac vyhovuje. Ale neviem posúdiť, či pri práci na veľkoformátovom plátne mám väčšiu slobodu. Myslím, že sa dá slobodne tvoriť aj na malom formáte. Pre mňa je na prvom mieste dôležitá myšlienka, čo tým chcem povedať a až následne rozmýšľam, akým spôsobom to idem realizovať. Momentálne mám vytvorenú sériu obrazov, ktoré sú namaľované na malých formátoch (výstava Periférna videnie v Pistoriho paláci v Bratislave).
Používate viaceré techniky, viete nám ich priblížiť? Ako ich vzájomne kombinujete?
Pri maľovaní obrazov využívam hlavne akrylové farby. Vyhovuje mi ich vlastnosť, hlavne to, že dokážu veľmi rýchlo zaschnúť. Popritom pracujem s kolážou, dekolážou a asamblážou. Tieto výtvarné techniky mi umožňujú pracovať s reálnymi predmetmi, ktoré úzko súvisia s environmentálnou tematikou. To znamená, že do obrazov priamo vletujem nájdené pohodené predmety z prírody. Ide hlavne o igelitové vrecká, plast, reklamné letáky či fragmenty pútačov.
Niektoré vaše obrazy sú akoby poskladané z menších častí, akoby vytvárali pocit obrazu z kaleidoskopu. Inšpirujete sa tým, čo vidíte alebo ide o obrazy postavané len na vašej fantázii?
Moja tvorba je úplne otvorená akýmkoľvek fragmentom, to mi umožňuje čerpať inšpiráciu napríklad z internetu, novinových správ či z bežného života. Pracujem so širokou škálou fragmentov, ktoré spájam do rôznych kompozícií a tie prenášam na plátno. Napríklad často pracujem s horizontálnym záberom na veľkomesto. Tieto mestá môžeme chápať ako symbolický odkaz na populáciu a konzumnú spoločnosť. Tiež treba podotknúť, že vo viacerých obrazoch sa nechávam unášať svojou fantáziou.
Miestami ide akoby o víziu, predtuchu niečoho, čo príde alebo už prišlo. Ide o pohľad vás ako mladého umelca. S akými reakciami na vašu tvorbu sa stretávate?
Mojou snahou je byť aktuálny. Možno v malom predstihu reagovať na danú problematiku. Moja tvorba spočíva v tom, že sa snažím divákovi predostrieť pomocou výtvarného zobrazenia, aký má dopad environmentálny problém na človeka a na prírodu. Moje obrazy sú po tematickej stránke melancholické a doliehajú na diváka ťažko. Niektorí ju vnímajú depresívne a ponuro, je to však môj výtvarný prejav, ktorý niektorých ľudí zaujme a niektorých nie. Nerobím tvorbu, aby sa ľuďom páčila, myslím si, že pri tvorbe treba byť slobodný a úprimný.
Názov výstavy je e-Konverzie. Môžete nám vysvetliť, prečo takýto názov a čo sa za ním skrýva?
Kurátorkou výstavy bola pani Darina Arce. Pred vernisážou sme spolu riešili veľa vecí ohľadom výstavy a názov e-Konverzie bol náš spoločný nápad. Názov môžeme vnímať v dvoch rovinách. Prvou myšlienkou bolo poukázať na to, že vernisáž výstavy sa konala on-line. Preto sa názov výstavy začína písmenom „e“, čo odkazuje na internet. Ďalšou myšlienkou bolo byť nejakým spôsob aktuálny, na čo poukazuje slovo „Konverzie“. Názov je použitý z jedného môjho obrazu. Odkazuje to na zmenu alebo premenu, čo nám vzhľadom na súčasnú situáciu prišlo veľmi aktuálne.
Čo môžu návštevníci vidieť na výstave, ktorá je aktuálne inštalovaná v SOHO miniGallery v Žiline?
V prvom rade ide o moju prvú samostatnú výstavu, ktorá sa mi podarila uskutočniť práve v Žiline, za čo som veľmi vďačný. Je to prierez mojej súčasnej tvorby, kde som vyberal obrazy tak, aby si divák mohol spraviť súvislú predstavu o mojej tvorbe. Táto inštalácia pozostáva z ôsmich obrazov a prevažnú časť plátien tvorí veľkoformátová maľba.
Kde by ste chceli svoju tvorbu v najbližšom období posunúť? Na čom aktuálne pracujete?
Aktuálne pracujem na svojej diplomovej práci, ktorá sa taktiež dotýka environmentálnej problematiky, ale z úplne iného pohľadu, ako som robil doteraz. Túto tému chcem ďalej rozvíjať, či už sa to týka výtvarného jazyka alebo formy. Taktiež plánujem prácu s inými médiami, ako je fotografia alebo videoumenie. Momentálne začínam používať vo svojej tvorbe ďalšie symboly a námety, ale vraciam sa aj k plátnam s malým rozmerom, ktorými chcem poukázať na ostatné súvislosti tejto témy.
