Orientačný beh je z radu menej známych športov, v čom vám najviac učaroval?
Obaja moji rodičia sú orientační bežci a práve preto by sa mohlo zdať, že som nemal príliš na výber. Ale opak je pravdou, preskákal som si rôznymi športovými odvetviami. V žiackych kategóriách to boli najmä futbal a atletika. Ale aj napriek tomu orientačný beh bol a je pre mňa na prvom mieste. Prečo? Je to najmä komunita ľudí, spojenie s prírodou, možnosť cestovať po celom svete a prekonávať svoje limity takmer vždy v inom prostredí a za neznámych podmienok.
Čo musí mať človek, aby bol z neho dobrý orientačný bežec? Zrejme to len o samotnom behu nebude...
Aj keď fyzická príprava je jedným z kľúčových aspektov v orientačnom behu, tak výkonnosť je podmienená prácou s mapou. Orientácia v neznámom teréne počas vysokej fyzickej záťaže nie je jednoduchá. Veľakrát rozhodujú sekundy, takže každé zastavenie alebo zaváhanie počas pretekov môže ovplyvniť výsledok. Dobrý orientačný bežec by mal disponovať najmä vytrvalosťou, rýchlosťou, silou, obratnosťou a technickými zručnosťami s mapou, aby v lese mal čo najväčšiu plynulosť.
Ako je na tom Slovensko z hľadiska výkonnosti spomedzi ostatných krajín a ktoré štáty sú v orientačnom behu najlepšie?
Slovensko má na svetovej scéne v ostatných rokoch pár svetlých zábleskov. Žiaľ, chýba najmä pravidelnosť a stabilita výsledkov, ako to bolo v predošlej generácii. Najväčšiu dominanciu majú škandinávske krajiny, Švajčiarsko a v tesnom závese aj Česko.
Kedy uvidíme orientačný beh na olympiáde a prečo my Slováci tento šport tak dobre nepoznáme?
Aj napriek tomu, že International Orienteering Federation sa snaží pretlačiť náš šport na olympiádu formou šprintových disciplín, ktoré sú pre divákov zaujímavejšie a ľahšie sprostredkovateľné pre médiá, nám chýbajú výsledky v seniorských kategóriách, preto myslím, že sa to nepodarí. Ale nevidím to ako veľké negatívum. Vďaka tomu je podľa mňa orientačný beh jeden z najčistejších športov na svete. Žiadny doping, žiadne aféry, len výkonnosť atlétov a čisto prírodný zážitok. Hlavným problémom je, že nie sme až taký atraktívny šport pre divákov najmä z hľadiska pochopenia športového odvetvia. Na druhej strane napríklad v Českej republike zväz dokáže zabezpečiť vysielanie tohto športu na stanici ČT šport, či ide o svetové podujatia alebo o majstrovstvá republiky. Vo všeobecnosti to môže vyplývať aj z malej členskej základne.
Ste členom žilinského klubu, ako sa vám darí v posledných sezónach?
Klub Slávia ŽU Žilina mládež a reprezentantov podporuje na vysokej úrovni spomedzi slovenských klubov. Mládež má zabezpečené tréningy, prípadne tréningové plány a sústredenia sú poväčšine kryté. V ostatných rokoch je klub početnosťou a výkonnosťou okolo 5. miesta na Slovensku. Nepatríme medzi najväčšie kluby, ale darí sa nám aj organizácia pretekov ako napríklad minulý rok majstrovstvá Slovenska na krátkej trati a v štafetách. V budúcnosti pripravujeme aj organizáciu dorasteneckých majstrovstiev strednej Európy.
Má mládež záujem o tento šport v Žiline či postupne aj u vás ubúda základňa?
V klube aktívne pracujeme s mládežou a celkom sa nám darí. Možno nie vo veľkých počtoch, ale postupne rastieme. Ako výkonnostne, tak aj počtom. Je to snaha ľudí bez nároku na odmenu len z lásky k športu a k deťom. Veľmi záleží na rodičoch, ktorí sa starajú o deti a mládež a ich zdravý fyzický i mentálny vývoj. Sú to oni, ktorí vzbudzujú lásku k prírode a k pohybu a potom až k záujmu o orientačný beh. Všeobecne je veľká stagnácia propagácie orientačného behu na Slovensku. Malo by sa viac pracovať na zviditeľnení orientačného behu ako výkonnostného športu a športu pre každého, kto chce žiť zdravo. Aktívnejšie predstavovať orientačný beh ako prírodný šport pre celú rodinu v každom veku. Zamerať sa na mládež v školách a zdvihnúť povedomie. Prípadne nadviazať spoluprácu s ostatnými outdoorovými médiami a riešiť propagáciu orientačného behu v krásnej prírode.
Darí sa vám skĺbiť šport so štúdiom? Chceli by ste sa v budúcnosti venovať tomuto športu profesionálne alebo to v našich slovenských podmienkach nie je možné?
Študujem na fakulte telesnej výchovy a športu na UMB v Banskej Bystrici a profesori sú voči mojej absencii tolerantní, pokiaľ si plním svoje študijné povinnosti. Takže aj vďaka skvelým profesorom to nie je až také náročné. Profesionálne sa, žiaľ, orientačnému behu v našich podmienkach venovať nedá a je málo krajín, v ktorých to je možné.
Ktoré úspechy v doterajšej kariére si najviac ceníte a čo by ste chceli dosiahnuť v sezóne 2024?
Za mojej kariéry si najviac cením titul na školských majstrovstvách sveta a bronzovú medailu z dorasteneckých majstrovstiev Európy z roku 2017. V seniorskej kategórii mám zatiaľ najlepšie umiestnenie 47. miesto na dlhej trati z majstrovstiev sveta 2023 (Švajčiarsko). Tento rok sú majstrovstvá sveta zamerané na šprintové disciplíny, ktoré nie sú mojou silnou stránkou. Takže hlavným cieľom tento rok sú akademické majstrovstvá sveta v Bulharsku a majstrovstvá Európy v Maďarsku.
Váš bežný tréningový deň je poriadna drina?
Tréningové dni sa líšia hlavne od tréningového obdobia. Momentálne sa nachádzam v prípravnom období a moje dni tvoria hlavne hodiny vytrvalostného tréningu s využitím rôznych alternatívnych športov ako skialpy, bežecké lyžovanie, bicykel, samozrejme, aj beh v teréne a intervalový tréning. Orientačný beh sa delí na lesné a mestské (šprintové) disciplíny. Mojou silnejšou stránkou sú práve tie lesné disciplíny krátka trať (35 minút) a dlhá trať (90 minút). Šprintovým disciplínam príliš neholdujem, je to spôsobené aj tým, že na Slovensku nemáme dostatok zaujímavých terénov a hlavne nie som až taký rýchlostný typ. Skôr mi vyhovujú silovo náročné trate v ťažkých podmienkach.
Aký je váš najväčší sen v spojitosti s orientačným behom?
Niektoré sny ako účasť na najväčších pretekoch na Svete ako Tiomila, Jukola (okolo 21 000 pretekárov), Öringen a majstrovstvá sveta som si už splnil, ale ešte by to chcelo zabojovať o najlepší výsledok mojej kariéry na seniorských svetových podujatiach.
KTO JE JAKUB CHUPEK (24)?
Orientačný bežec, študent Fakulty telesnej výchovy a športu na Univerzite Mateja Bela so špecializáciou kondičný tréner.
Vzdelanie: bakalársky stupeň – telesná výchova + kondičný tréner
Rodné bydlisko: Rajecké Teplice
Športové úspechy: školské MS 2017 Palermo 1. miesto – krátka trať, dorastenecké ME Banská Bystrica 2017 3. miesto – štafety, seniorské MS Flims 2023 – 47. miesto – dlhá trať
Cestovateľský sen: Francúzsko – Reunion
Životné krédo: Nie je dôležité koľkokrát spadneme, ale koľko krát sa postavíme.
Športový vzor: Thierry Gueogiou
Typická vlastnosť: priateľský
ČO JE ORIENTAČNÝ BEH?
Je šport vytrvalostného charakteru, pri ktorom je potrebné sa správne a rýchlo orientovať v neznámom teréne. Pri pretekoch sa hľadajú kontrolné stanoviská (kontroly) v stanovenom poradí a v najkratšom možnom čase. Cestu medzi kontrolami si každý pretekár zvolí sám podľa vlastnej úvahy s pomocou mapy, kompasu a stručného popisu kontrol. O úspechu v pretekoch rozhoduje teda správna orientácia a rýchly beh. Trať pretekov nie je vyznačená v teréne ako v iných športoch. Je iba zakreslená fialovou alebo červenou farbou do mapy. Štart sa označuje trojuholníkom, čiarami spojené krúžky s poradovým číslom označujú kontroly, ktoré určujú trať a cieľ je zakreslený dvojitým krúžkom. Objekt kontroly je vždy v strede krúžku. V teréne je kontrola označená oranžovo-bielym látkovým lampiónom s veľkosťou 30 × 30 cm. Lampión je väčšinou umiestený na kovovom stojane, kde je tiež štítok s kódovým číslom kontroly a elektronické zariadenie na záznam času pretekára alebo špeciálne kliešte na označenie prechodu kontrolou do štartového preukazu.
