Sú vašimi členmi bežní lúštitelia krížoviek?
Slovenský zväz hádankárov a krížovkárov zastrešuje tých, čo riešia hádanky, krížovky, ale aj sudoku či logické úlohy. Samozrejme, že zložitejšie ako tie, s ktorými sa stretávame v časopisoch, navyše sme aj ich aj tvorcami. V rámci Slovenska máme do 200 členov. V Žiline a blízkom okolí nás je však aktívnych iba 7+1 - Erich Dressler, Miroslav Gomola, Jaroslav Jablonský, Igor Jakubček Peter Paďour, Igor Platzner, Peter Šugár a Jana Trangelová, momentálne žijúca v Bratislave. Je to viac menej koníček vyššej vekovej kategórie, takže oprávnene sa obávame, že nástupcov z mladšej generácie nebudeme mať.
Čím to je?
Tento koníček prichádza s vekom a väčším množstvom voľného času. Ani záhradkárčenie neláka ľudí v 20. A tak je to aj s krížovkami a hádankami. Krížovku si vylúšti každý, ale mať to ako koníčka, to už si vyžaduje viac času. Ľudia ho dnes majú menej ako v minulosti a chcú stihnúť veľa iných aktivít. My sa snažíme prilákať nových členov, dokonca aj na školách sme viedli žiakov k tomuto koníčku a musím konštatovať, že máme veľmi šikovné deti. Síce ich to baví tak 30 minút a potom by najradšej išli k počítaču, takže som v konečnom dôsledku viedol kombinovaný krížovkársko-počítačový krúžok, ale keďže pracujem v oblasti informačných technológií, ani to mi neprekážalo. No verím, že niekedy v budúcnosti si spomenú, že niečo také zažili.
Ako nám táto aktivita pomáha?
Lúštenie krížoviek, hádaniek, sudoku či logických úloh je pre nás duševný telocvik. Napokon, v staršom veku sa to zvlášť odporúča, pretože tým trénujeme mozog.
Ste viac riešiteľ alebo tvorca?
Ja som sa tomuto koníčku začal aktívne venovať, keď som mal 35. Mám to tak napoly, som rovnako riešiteľ i tvorca.
Priblížte nám tvorbu krížovky, je to náročný proces?
Existuje niekoľko desiatok druhov krížoviek, určite ich je vyše 100. Takže v prvom kroku si musím určiť, akú krížovku idem vytvoriť. V bežných časopisoch je to na 99 percent švédska krížovka. Musím poznať jej rozmery, potom si určím oblasť, z ktorej má byť tajnička a takisto jej dĺžku. Na základe toho sa snažím rozdeliť políčka tak, aby krížovka bola vizuálne zaujímavá. Potom začínam skladať slová. Musím kombinovať a myslieť dopredu, aby nevznikla skupina písmen, z ktorých slovo nedokážem vytvoriť. Veľa vecí mám v hlave, veľa v počítači, veľa v knihách.
Sú už aj počítačové programy, ktoré vychrlia hotovú krížovku?
Áno, ale touto cestou nechceme ísť. Pri ich tvorbe existuje mnoho písaných aj nepísaných pravidiel, ktoré je potrebné dodržiavať. Spomeniem len tie základné: v prvom rade každé slovo musí byť overené v slovníku. Existuje zoznam literatúry, ktorá môže byť použitá, ale aj tej, ktorá nie je odporúčaná, napríklad amatérske krížovkárske slovníky, keďže hovoríme o profesionáloch. V krížovke by nemali byť jednopísmenové výrazy, mali by byť dodržané všetky dĺžne, mäkčene, v čo najmenšej miere by sa mali používať cudzie zemepisné výrazy - neznáme názvy miest, riek, ktoré nemajú ľudia odkiaľ poznať. To isté platí aj o skratkách. Priemerná dĺžka slov by nemala klesnúť pod číslo 4.
Kto sa môže nazvať úspešným riešiteľom?
V časopise je to ten, kto vylúšti tajničku, na našich súťažiach ten, kto vylúšti celú krížovku. Súťažiaci dostane popis, základnú sieť a časový limit, za ktorý to musí urobiť. Kategórie sú rôzne, zamerané na čas alebo na náročnosť. Ako prvý sa hodnotí počet chýb. Pokiaľ ho majú súťažiaci rovnaký, rozhoduje čas. Pri hádankách je to jednoznačne počet hádaniek vyriešený za určitý čas.
Keď sme pri hádankách, asi nejde o tie, ktoré poznáme z čítaniek...
Poznáme desiatky druhov hádaniek. Je to hra so slovíčkami a písmenkami. Vypustiť, vložiť, prehodiť, vymeniť písmenko, pridať citoslovce tak, aby vzniklo nové slovo. Z toho vznikajú názvy hádaniek – výmenka, posunka, presunka, prešmyčka, skrývačka... Navyše ich treba stvárniť v určitom umeleckom podaní, a to je naozaj ťažké. Aj vytvoriť, aj uhádnuť. K našim hádankárom patrí napríklad aj Ján Štrasser, kedysi im holdoval Milan Markovič či Jarek Nohavica. Autor totiž musí mať aj básnické črevo, a preto sa ich tvorbe venuje naozaj len pár ľudí na Slovensku. Je to istý druh vzácnej umelej ľudovej tvorivosti, ktorý by si zaslúžil väčšiu pozornosť.
Hádanky či krížovky?
Ja osobne viac inklinujem k hádankám. Asi preto, že sám rád literárne tvorím. Azda to nevyznie ako chvála, keď poviem, že som vydal knihu rozprávok pre deti a zbierku básní pre dospelých.
Tak to nás zaujíma...
Keď boli deti malé a raz, už bolo po roku 1989, som kúpil rozprávkovú knižku a začal im ju čítať. Rozprávky sa mi zdali veľmi slabé a povedal som si, že také napíšem aj ja, dokonca i lepšie. Začal som teda písať do šuflíka a keď toho bolo veľa, dal som im spoločného menovateľa, hudobné nástroje a zvieratká a vyšla kniha Pestrofarebné rozprávky. Zbierka básní pre dospelých, tiež zo šuflíka, sa volala Tak šiel život a odzrkadľovala môj vývoj a posun v živote a jej predstavenie bolo spojené so zaujímavým výtvarným projektom.
Vráťme sa k pôvodnej téme, kedy sa k nám dostalo sudoku?
Je to asi 20 rokov. Slovensko dokonca v roku 2009 organizovalo v Žiline Majstrovstvá sveta v riešení sudoku. Máme veľmi úspešných riešiteľov, ktorí sa vysoko umiestnili. V sudoku a logických úlohách sa dajú zorganizovať aj medzinárodné turnaje, pretože ich úradným jazykom je angličtina. V krížovkách a hádankách nie, prirodzene kvôli jazyku. Aj preto majú sudoku a logické úlohy väčšiu popularitu u mladších ročníkov.
Aké súťaže organizujete?
Krúžky v mestách, zastrešené Slovenským zväzom hádankárov a krížovkárov, sa snažia zorganizovať súťaž pre ostatných, máme ich asi 6 do roka. Vrcholom sú Majstrovstvá Slovenska jednotlivcov, ktoré bývajú pravidelne v Prievidzi a Majstrovstvá Slovenska v družstvách, ktoré hostí Žilina. Vyhrali sme ich viackrát a úspechy máme aj v súťaži jednotlivcov, najmä vďaka Ľudovítovi Feketemu, nášmu najznámejšiemu členovi. Radi by sme privítali nových členov a zachovali dlhoročnú tradíciu tohto záujmového združenia v Žiline. Stretávame sa väčšinou každý druhý utorok v mesiaci v Krajskom kultúrnom stredisku v Makovického dome v Žiline. Tam, ale aj na stránkach Slovenského zväzu hádankárov a krížovkárov o nás záujemcovia nájdu všetky potrebné informácie.
Peter Paďour bez tajničky
Pochádza a žije v: Žiline
Vzdelanie: vysokoškolské, odbor strojárstvo
Rodina: ženatý, dve deti
Cestovateľský sen: dlhší pobyt na francúzskom vidieku
Najkrajší kút Slovenska: Roháče
Záľuby: písanie prózy, poézie, šport – tenis, volejbal, plávanie, dobrá kniha
Krížovkári a hádankári patria k Žiline 77 rokov
Slovenský zväz hádankárov a krížovkárov je so Žilinou spätý od svojho vzniku. Na 1. celoslovenskom zjazde krížovkárov a hádankárov v Žiline bol 20. januára1946 profesor Július Marschalko zvolený za predsedu Zväzu slovenských krížovkárov a hádankárov so sídlom v Žiline. Tento priekopník krížovky však už v roku 1927 viedol krížovkársky slovenský kútik v českom časopise Důvtip. Prvý záujmový krúžok na hornom Považí vznikol z iniciatívy Vladimíra Dunajovca a Karola Majerníka v roku 1959, niesol názov Jánošík a pôsobil pri Parku kultúry a oddychu v Žiline. Po niekoľkoročnej prestávke našli lúštitelia zázemie pri závodnom klube ROH Slovena. Od roku 1992 krúžok nesie názov Žilinci.
Viete, že...
Autorom prvej krížovky bol žurnalista Arthur Wynne? Vo víkendovej prílohe amerického denníka New York World sa takmer pred 110 rokmi, 21. decembra 1913, objavila po prvý raz. Šéfredaktor ho požiadal, aby vymyslel pre čitateľov niečo nové do zábavnej voľnočasovej prílohy. Wynne vytvoril obrazec zo štvorčekov, do ktorých sa podľa určitého pravidla mali vpisovať slová. Tak vznikla krížovka.
