Ako hodnotíte výsledky volieb do NRSR na celom území SR? Prekvapilo vás niečo osobne?
Moje štyri zásadné domnienky, ktoré som predikoval krátko pred voľbami, sa v zásade naplnili. Domnieval som sa, že vo voľbách zvíťazí strana SMER-SSD a dosiahne zisk nad 20 %, že PS aj napriek značnej mediálnej, marketingovej a intelektuálnej podpore výraznejšie uspeje viac menej na západe Slovenska, medzi študentmi a vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi a dosiahne okolo 18 - 19 %, že sa naplno týmito voľbami odhalí polarita slovenskej spoločnosti, a že Hlas-SD bude s počtom s relatívne solídnym ziskom okolo 15 % pomysleným kľúčovým jazýčkom na váhach pri skladbe koalície.
Čelní predstavitelia Hlasu-SD pred voľbami pragmaticky a takticky verejne neprezentovali s kým chcú, alebo nechcú potenciálne vládnuť a zvolili kultivovaný slovník bez konfrontácií. Tento „centristický“ a nejasne ideologicky formovaný postoj strane síce ubral určité percentá v rámci predvolebného zápasu, ale na druhej strane Hlasu-SD poskytol relatívne široký priestor pre strategické manévrovanie.
Na margo prekvapení. Najväčším prekvapením bezpochyby bol negatívny výsledok Republiky, ktorá sa až príliš spoliehala na prieskumy verejnej mienky a najmä jej programový i hodnotový rámec bol nejasný (pre niekoho radikálny, pre iného príliš umiernený oproti minulému obdobiu, kedy členovia ešte spolupracovali s Mariánom Kotlebom). Za mierne prekvapenia možno považovať drastický prepad Sme Rodina (nesplnené očakávania voličov a kauza tesne pred voľbami), preniknutie SNS do NRSR (najmä v dôsledku taktického spájania „národných síl“ a vplyvných antisystémových „influencerov“) a relatívne vysoké čísla (na rozdiel od prieskumov verejnej mienky) politickej strany OĽANO a priatelia. Pozitívnym prekvapením je vysoká volebná účasť.
68,51 % voličov. Je to podľa vás dostatočné číslo?
Určite. Ide o druhú najväčšiu volebnú účasť do volieb NRSR (po voľbách v roku 1998). To indikuje, že záujem občanov o veci verejné na Slovensku má stúpajúcu tendenciu. A to je len dobre. Občania na Slovensku si uvedomujú, že zúčastňovať sa pluralitných a demokratických volieb je dôležité. V mnohých častiach sveta táto možnosť stále nie je samozrejmosťou. V podstate sa tak participáciou na voľbách stávajú súčasťou zložitého volebného procesu, nakoľko sa podieľajú na legitímnom súperení medzi politickými aktérmi. To je podstatné, nakoľko účasť vo voľbách a odovzdanie hlasu zabezpečuje striedanie politických subjektov pri moci. Nedochádza tak k prílišnej koncentrácii moci v rukách jedného aktéra.
Prečo si myslíte, že strana PS sa výraznejšie nepresadila vo väčšine regiónov Slovenska a naopak dominoval v nich SMER-SSD?
V tomto smere vidím dva dôvody, ktoré na seba vzájomne nadväzujú. SMER-SSD sa po predchádzajúcich voľbách v roku 2020, kedy bol demoralizovaný, vnútorne a hodnotovo rozorvaný, nečakane vrátil do hlavného politického súboja. Prispela k tomu nielen pozícia tvrdej opozičnej strany (SMER- SSD sa argumentačne prispôsobil väčšinovým náladám a požiadavkám slovenskej spoločnosti, najmä v otázke vojny na Ukrajine, energetickej kríze a migrácie), ale táto strana bodovala predovšetkým z nestabilnej vládnej koalície (2020 - 2023). Sprievodným javom ostatnej Matovičovej, resp. Hegerovej vlády totiž boli aj negatívne javy: sebadeštrukcia, hádky a odmietanie kompromisov (dve odvolané vlády) a nie príliš vhodné reagovanie na globálne výzvy, ktoré zasiahli i Slovensko. Paralelne s krízou vo vnútri spoločnosti začala Ficova strana čoraz viac verejne hovoriť o schopnosti zabezpečiť stabilitu a pokoj na Slovensku, začala preberať konzervatívne a nacionálne prvky a definovať sa ako široká „vlastenecká sociálna strana“. Účel bol zrejmý, podchytiť rôznorodé spektrum občanov.
I preto bola vytvorená pevná pôda na vyzvanie PS, ktoré po tom čo sa stal predsedom hnutia Michal Šimečka nabralo taktiež novú dynamiku a impulz najmä medzi mladými ľuďmi v mestách. Zásadnou chybou PS v týchto voľbách bol však fakt, že prišlo podľa môjho názoru až s príliš vyhraneným programom, ktorý bol pre väčšinu slovenskej spoločnosti ťažko akceptovaný. V ich programovom vyhlásení bolo viacero novátorských a prelomových návrhov, ktoré využili v politickom boji súperi tejto strany. Ako uviedol v hodnotení volieb na Slovensku český europoslanec Alexander Vondra, Šimečka je uhladený a inteligentný politik, ktorý je však svojím ideologickým a bruselským myslením ďaleko od vnímania potrieb bežného Slováka. Vondra taktiež doplnil, že Slovensko nie je len Bratislava, kde je progresívny smer na vzostupe, ale obsahuje i regióny, ktoré sú z historického hľadiska založené na konzervatívnych a tradicionalistických vzorcoch. I preto Ficov SMER- SSD slávil úspech. Chýbal kompromisný program a schopnosť opozičného lídra nadviazať kontakt s ideologicky inak zmýšľajúcimi občanmi v rôznych častiach Slovenska, resp. bola tu neschopnosť citlivo uchopiť regionálne témy. Toto konštatovanie dokladajú v podstate aj čísla: PS uspelo len v deviatich okresoch, avšak až na dve výnimky vyhrala iba v okresoch Bratislavy a Košíc.
Čo nastane v najbližšom období? Ako sa budú formovať partnerstvá?
Postup je jasný. Prezidentka SR by mala poveriť (podľa ústavnej tradície SR) víťaza volieb do NRSR, teda stranu SMER-SD (Zuzana Čaputová už prostredníctvom sociálnych sietí avizovala, že tak urobí v pondelok 2. 10. – po uzávierke tohto čísla novín – pozn.red.) a začnú sa vyjednávania a rokovania. Pred voľbami som avizoval, že v súvislosti so zostavovaním potenciálnej vládnej koalície existujú v zásade dve možnosti.
Prvou možnosťou by bola vláda, ktorú by zostavilo PS a jej súčasťou by boli SAS, KDH a HLAS-SD. Táto vládna koalícia bola viac než reálna po zverejnení tzv. Exit pollu, kedy sa víťazom volieb malo stať PS a do NRSR by sa nemala dostať SNS. Všetko však zmenili reálne výsledky po sčítaní všetkých platných hlasov vo voľbách. Najmä posun SMERu-SSD na prvé miesto a prienik stabilného spojenca tejto strany – SNS, rozdal karty úplne inak. Okrem toho, že SMER-SD ovládol voľby a bude zostavovať vládu, získala táto strana strategickú výhodu aj inde. Je viac ako isté, že svojím hybridným programom, obsahujúcim i nacionálno-konzervatívne prvky prebrala voličov práve SNS, ktorú líder SMER- SSD Fico bude pri zostavovaní vlády nutne potrebovať. Tá napokon prekĺzla do NRSR. Naopak, Republika, ktorá sa už videla v koalícii so SMERom-SSD zlyhala a do parlamentu sa nedostala. Táto skutočnosť taktiež vyhovuje Ficovi, nakoľko Pellegrini sa opakovane vyjadril, že s Republikou do koalície nevstúpi. Som teda zvedavý na rokovania čelných straníckych štruktúr HLASu-SD, teda na to, ako sa rozhodnú a ktorú formu koalície uprednostnia.
V roku 2020 v okrese Žilina nevyhral SMER, ale OĽANO. Aj strana ĽSNS bola pomerne vysoko. Prečo podľa vás nastal takýto obrat?
Naznačil som to už v jednej z predchádzajúcich otázok. Pred tromi rokmi bola situácia nielen v Žilinskom kraji, ale v zásade na celom Slovensku diametrálne odlišná. SMER-SSD bol dlhodobo pri moci. Jeho vládnutie bolo už stereotypné, poznačené viacerými kauzami. Občania preto vyjadrili odhodlanie zvoliť si nový impulz. Aj preto boli iné výsledky. OĽANO dosiahlo neuveriteľný výsledok, no na druhej strane aj obrovský záväzok voči občanom. Nielen v Žiline OĽANO uspelo najmä v dôsledku tzv. guerilla marketingu, ktorý bol efektívny, a ktorý Matovič využíval aj tesne pred týmito voľbami. V politológii predstavuje guerilla (partizánsky spôsob boja) marketing nekonvenčnú, šokujúcu a často kontroverznú formu komunikácie a konaní (najmä výstup pred vilou vo francúzskom Cannes). Tá je využívaná za účelom získania voličov na svoju stranu. Aj preto táto strana v roku 2020 vyhrala v okrese Žilina, Martin, Dolný Kubín, Ružomberok, Námestovo, Liptovský Mikuláš. A v okresoch Bytča, Kysucké Nové Mesto a Čadca boli druhí.
Dominantné pozície OĽANO tak opätovne získala strana SMER- SSD. Keď sa pýtate na ĽSNS, tak tá bola v roku 2020 na výslní a viezla sa na vlne popularity. Tento typ radikálne antisystémovej strany slávil vo viacerých regiónoch, vrátane toho žilinského (ĽSNS skončila na 3. mieste v Žiline, Čadci, Bytči, alebo Kysuckom novom meste). Nezabúdajme, že samotný Marián Kotleba uspel aj v prezidentských voľbách v roku 2019, kedy získal od občanov nezanedbateľných 223-tisíc platných hlasov (viac ako 10 % platných hlasov). Po voľbách v rokoch 2020 sa však strana rozdelila na dve konkurujúce frakcie a v dôsledku názorových nezhôd sa rozpadla. Kotlebova strana stavila na ešte väčší radikalizmus a útočnú rétoriku, o ktoré evidentne (súdiac podľa výsledkov týchto volieb) nebol u voličov záujem. Naopak Republika vystupovala opatrnejšie a takticky s vidinou budúcej kooperácie so SMERom-SSD. Podľa výsledku volieb sa však pre nacionálnych a vlasteneckých voličov zdal predsa len atraktívnejší projekt spájania „národných síl“, ktoré zastrešovala SNS. Tá sa aj na úkor Republiky dostala do NRSR.
KTO JE MARTIN SOLIK?
Vyštudoval Fakultu politických a ekonomických vied v Banskej Bystrici. Doktorandské štúdium absolvoval na Ostravskej univerzite, počas ktorého absolvoval viaceré vedecké stáže a konferencie v Kanade, Rusku, na Balkáne, alebo USA. V súčasnosti pôsobí na Ostravskej univerzite, kde sa venuje témam ako je politická moc, politické ideológie a nové formy a typy konfliktov v medzinárodnom prostredí. Je autorom niekoľkých odborných monografií a dlhodobo mapuje volebné výsledky žilinského regiónu.
