Za projektom Kaffka Coffee Hot Spot (kaviareň na bicykli) aj Kaffka Coffee Hub (kamenná kaviareň v centre Žiliny) stoja Majo a Betka Královci. Pár tvoria už 16 rokov a z toho polovicu sú aj manželia. Precestovali spolu kus sveta, zbierali pracovné skúsenosti, šetrili na svoj cieľ a poctivo si „odmakali“ každé euro. V bôrickom parku zažívajú námrazu, vetry, davy kávychtivých zákazníkov aj úplné ľudoprázdno. Do toho vychovávajú 4-ročnú Ester a 2-ročného Viktora, a aj keď je to chvíľami extrémne náročné, idú stále ďalej a plnia si svoj kávový sen.
Začnime teda od začiatku. Ako ste sa vy dvaja spoznali?
Obidvaja, ja aj Majo, sme z tej istej dediny, z Domaniže. Naši rodičia bývajú 5 domov od seba, takže sa poznáme od detstva, boli sme susedia prakticky celý život. Chodili sme spolu na základnú školu, mali sme spoločných kamarátov, a keď som mala 18 rokov, dali sme sa dokopy.
Kto z vás bol väčší kávičkár, keď ste s kávou ešte nerobili?
Od začiatku som viac kávy pila ja. Majo začal s kávou až keď sme šli do Ameriky. Predtým mu káva v dostupných kaviarňach nechutila. Aj teraz aktuálne, keďže som na materskej a máme 2 malé deti, stále pijem viac kávy, samozrejme, ja (smiech).
Koľko káv denne teda vypije matka - majiteľka kaviarne?
Maximálne tých 5 - 6 , potom už som prekávovaná.
Ku výrobe kávy ste sa dostali v USA počas Work and travel. Koho nápad to bol?
Obidvaja sme naraz nastúpili na vysokú školu v Bratislave. Keď sa nám v poslednom ročníku naskytla možnosť zúčastniť sa Work & travel v USA, povedali sme si, že poďme, využime to, kým máme status študentov a vieme sa tam dostať ľahšie a lacnejšie. V tej dobe to ešte nebolo také rozšírené a využívané ako teraz, málokto vedel o tejto možnosti. Nám to odporučila kamarátka, ktorá tam bola, dala nám aj kontakty a tak sme zoštátnicovali a leteli. Len my dvaja za oceán. Pracovali sme v Jackson Hole (štát Wyoming) blízko národného parku Yellowstone a mali sme 2 zamestnania: v hoteli a v kaviarni. V tej kaviarni sme sa naučili veľmi veľa čo sa týka obsluhovania ľudí, komunikácie so zákazníkmi, prípravy kávy, nápojov, koláčov, praženia kávy... Podnik vlastnili Slováci a fungoval cez deň ako kaviareň a poobede sa zmenil na reštauráciu, kde sa podávali večere. Takže sme tam skúsili naozaj všetko, prešli sme si všetkými pozíciami, ktoré tam mali. Majo robil v kuchyni, potom ako pražiar kávy, barista... Ja som bola barmanka, miešala som nápoje a večer som bola manažérka reštaurácie, čiže som mala zodpovednosť za všetko. Mala som vtedy 23 rokov a bola to perfektná škola života. S majiteľmi sme kamaráti doteraz.
Kedy a ako vám napadlo mať pojazdný bicykel na predaj kávy?
Vrátili sme sa z USA a už vtedy sme zatúžili mať vlastnú kaviareň. Ale boli sme veľmi mladí a nemali sme ešte vhodné podmienky, zázemie. Na pár rokov sme to teda odložili. Odišli sme na 3 roky pracovať do Anglicka. Potom sme odcestovali na Bali, kde sme naberali inšpiráciu, lebo tam je gastro naozaj na inej úrovni a aj kaviarenská kultúra. Nasledoval ďalší pobyt v Amerike, a keď sme v 2018 prišli na Slovensko, rozhodovali sme sa, čo ďalej. Ani jeden sme nemali prax v tom, čo sme vyštudovali. Ja som špeciálny pedagóg pre zrakovo a sluchovo postihnutých a Majo je učiteľ telesnej a geografie. Nedarilo sa nám nájsť si prácu v týchto oboroch, a tak sme sa rozhodli vytvoriť si pracovné miesto sami. Na kamennú kaviareň sme stále nemali dosť našetrené, a tak sme začali riešiť coffee truck (auto na predaj kávy, pozn. redakcie). No bolo to komplikované, stále sme narážali na problémy. Hľadali sme iné možnosti a zo sveta sme poznali bicykle na predaj kávy, ktoré sa nám páčili. Začali sme pátrať, či v Žiline niekto už niečo také prevádzkuje, alebo či to vôbec niekto na Slovensku vyrába. Našli sme chalana v Bardejove a veľmi sme sa potešili, že si splníme sen a zároveň podporíme iné slovenské podnikanie. V roku 2019 sme si teda dali vyrobiť prvý bicykel. Trvalo pol roka kým sme získali všetky povolenia a náležitosti a v júni 2019 sme začali ako prví v Žiline predávať kávu z bicykla na Hlinkovom námestí.
Už vtedy ste mali názov Kaffka? Prečo práve toto meno?
Áno, už vtedy sme sa volali Kaffka Coffee Hot Spot – ten Hot Spot preto, lebo sme vedeli, že v budúcnosti chceme otvoriť aj kamennú prevádzku a chceli sme tie názvy trošku odlíšiť. Ku slovu Kaffka sme sa dostali tak, že malo evokovať skomoleninu slova káva a zároveň sme chceli niečo originálne, čo časom zľudovie, stane sa z toho slang. Niečo ako je na východe slovo kavej. Že ľudia si budú hovoriť: poď na Kaffku. V roku 2020 prišiel covid, boli s tým, samozrejme, komplikácie, ale časom nás povolili, keďže sme predávali vonku. Vtedy sme dali do prevádzky druhý bicykel, ten, ktorý poznáte z bôrického parku a funguje doteraz. Potom v roku 2023 sme zrušili stanovisko na Hlinkovom námestí a ponechali len Park Ľudovíta Štúra, kde boli pre nás aj lepšie podmienky, tieň, lavička... Ja osobne som si tehotná odstála na Hlinkovom námestí pri bicykli poriadne horúčavy počas leta, a to bolo naozaj na nevydržanie.
V čom je iné robiť kávu v parku a v kaviarni?
V parku končí servis zákazníkovi tým, že si vezme kávu so sebou a odíde, viac ho vlastne nemusíte riešiť. Ale naša filozofia je o kontakte s ľuďmi, o ľudskom prístupe a komunikácii. Či v parku alebo v kaviarni. Vždy sa snažíme prehodiť pár slov, spríjemniť deň, a tak vznikajú tie dlhodobé vzťahy so zákazníkmi. Čo je za mňa ako predajcu pridanou hodnotou kaviarne, je to zázemie a bezpečné prostredie pre všetkých. Na námestí som mala všelijaké skúsenosti so zvláštnymi ľuďmi, otravovali ma, niekedy ohrozovali. Ďalej je to nevyspytateľnosť počasia, ktoré sa dokáže rýchlo zmeniť. Ale my v parku ostávame, pokiaľ to podmienky aspoň trošku dovolia.
Kedy sa vám splnil sen o vlastnej kaviarni?
Kaviareň sme otvorili 22. 11. 2022. Bolo to šialené obdobie, kedy ja som sa starala o 2 maličké deti, Majo fungoval tak, že popri prevádzke dvoch bicyklov po nociach programoval a do toho sme riešili vlastnú kaviareň a stále sme denne dochádzali do Žiliny z Domaniže. Dlho to bolo tak, že nás bicykle neuživili, a tak mal Majo asi 3 roky ešte ďalšiu prácu. Ale bolo to už neúnosné, niekedy pracoval skoro 20 hodín denne. Je to naozaj „makač“!
V čom sa snažíte byť iní, špeciálni?
V prístupe k zákazníkom. Neberieme to ako „pásovú výrobu“, snažíme sa byť milí a priateľskí ku každému, kto k nám príde, či len na vodu alebo kávu. Vítame aj mamičky s deťmi alebo psíkov. Veľakrát ja osobne postrážim dieťa, kým mamička ide na WC, nerobí mi to problém. Naše dve deti, ktoré od malička vyrastajú v parku aj v kaviarni, už poznajú deti našich zákazníkov a sú kamaráti. Vždy sa majú s kým hrať. A to aj bolo naším cieľom - vytvoriť takú „Kaffka family“ - nielen s našimi zamestnancami, ale všetkými ich kamošmi a kamošmi tých kamošov. Sú ľudia, ktorí sú s nami od začiatku, od prvého bicykla, a rastú s nami. A spolu s nami rastie Kaffka komunita, z čoho máme najväčšiu radosť.
