Ako ste vnímali vrchol predvolebného boja na komunálnej i krajskej úrovni, bol to férový súboj?
Z politologického hľadiska je politický súboj v najjednoduchšom zmysle slova súťažou o získanie politickej moci a jej následné prerozdelenie. Samozrejme, cieľ politického súboja a samotného výkonu politiky nie je jedno a to isté. Konkrétny druh a typ politiky sa začína doručovať po tomto súboji – to je základom nášho systému pluralitnej volebnej demokracie. V tomto kontexte je potrebné nazerať aj na posledné spojené komunálne voľby a voľby do VÚC. Pozorovateľ by mohol tvrdiť, že boli v istých okamihoch nezaujímavé, koniec koncov, len v dvoch prípadoch dochádza k zmene na poste župana, a vo väčšine veľkých miest obhájili primátori svoje kreslá. Avšak práve percentuálne pohyby županov a primátorov sú zaujímavým signálom, ktorý poskytuje určitý typ spätnej väzby od voliča. Úmyselne používam spojenie „istý typ“, pretože výsledky komunálnych volieb a volieb do VÚC nemožno priamo-úmerne prenášať do hodnotení o stave vysokej politiky. A práve o tejto skutočnosti hovoria výsledky sobotňajších volieb – vznikol nám istý zdanlivý nelogizmus medzi súčasnými preferenciami politických strán vo vysokej politike a percentuálnymi ziskami kandidátov v rámci volieb do VÚC a komunálnych volieb, ktorí sú (priamo či nepriamo) s týmito stranami prepojení. V Žilinskom kraji priniesli voľby niektoré jasné výsledky pri voľbe starostov a primátorov. Príklad predstavuje zvolenie Petra Fiabáne za primátora mesta Žilina s výrazným náskokom pred druhým kandidátom a naopak, tesný výsledok sme zaznamenali v Martine, kde súčasný primátor Ján Danko obhájil svoje kreslo, avšak v závese za ním siahali na primátorský post Michal Uherčík či Stanislav Thomka. Voľby do VÚC v našom kraji boli v zásade pokojnejšie a kultivovanejšie ako napríklad bratislavskom v kraji. Obsahovali aj isté zvraty, ktoré sa podpísali na výsledku. Z hľadiska politológie súčasná županka ŽSK Erika Jurinová a dvaja najperspektívnejší protikandidáti Igor Choma a Igor Janckulík zohrali v rámci krajských volieb zaujímavý súboj, ktorého hlavnou devízou bolo, že mohol mať rôzne scenáre a do poslednej chvíle de facto nebolo jasné, ktorý z nich bude finálny. Voľby do VÚC v Žilinskom kraji však vnímam pozitívne, účasť bola o 14% vyššia ako v minulosti, v komunálnych voľbách registrujeme prepad účasti o 2,5% - aj tieto čísla sa dajú zaujímavo rozobrať v rámci povolebnej analýzy.
Do akej miery mohli posledné dni kampane ovplyvniť výsledky volieb?
Kampaň, ako to už býva zvykom, samozrejme vrcholila posledné dni pred moratóriom a to nie len na krajskej ale aj komunálnej úrovni. Objavovali sa výroky a materiály, ktoré sa snažili poukázať na netransparentnosť a nekompetentnosť protikandidátov – proti-kampaň je (žiaľ či našťastie) súčasťou volebných kampaní v rámci pluralitnej volebnej demokracie. Pokojnejšia situácia bola v komunálnych voľbách, kde účasť mierne poklesla, aj keď sa miera poklesu blíži k štatistickej odchýlke. Voliči dali jednoducho prednosť „vyššej“ inštancii politiky, v ktorej vidia aj určitý presah a dosah na vysokú politiku. Na druhej strane sa môžeme pýtať na logiku rozhodnutia nevoliť v rámci komunálu ale len v rámci VÚC, keď sú obálky k dispozícii v rámci jednej miestnosti. Je pravdou, že v niektorých volebných miestnostiach sa tvorili rady a taktiež je skutočnosťou, že menej skúsený volič, respektíve starší volič s deficitom prístupu k informáciám mohol byť z množstva kandidátov v rámci volebných lístkov zmätený. Najsledovanejšími však boli kroky troch najperspektívnejších kandidátov na post župana, ktoré sa rozhodujúcim spôsobom podpísali na výsledku. Kraj očakával, či a ako sa niektorý z kandidátov vzdá v prospech druhého v súboji so súčasnou a pokračujúcou župankou. K tomu však nakoniec nedošlo.
Ľudia volali po zmene, no na postoch primátora a župana k nim nedošlo? Nemôže to byť tým, že sa pre zmenu nedokázali zjednotiť a množstvo kandidátov trieštilo voličské hlasy?
Časť odpovede je už vo vašej otázke, ale fenomén volieb do VÚC v Žiline je potrebné rozmeniť na drobné. V roku 2017 z volieb pre Eriku Jurinovú prakticky nevzišiel výraznejší protikandidát okrem Juraja Blanára, no aj ten finišoval so stratou vyše 13%. Súčasné oficiálne výsledky hovoria o zhruba 10 percentnom poklese preferencii súčasnej županky a naopak, vykreovali sa dvaja kandidáti s podporou približne 20 percent, čiže istý signál a pohyby preferencií existujú. V zásade však treba povedať, že aj tento výsledok je, podobne ako v prípade iných županov v iných krajoch, zaujímavý z hľadiska politológie. Udial sa totiž v situácii, kedy sú domovské politické strany kandidátov (alebo strany, ktoré priamo či nepriamo zvolených županov podporovali) konfrontované s prepadom preferencii na úrovni vysokej politiky. Dosiahnuť v priestore dvoch silných protikandidátov a zároveň preferenčných poklesov domovskej strany takýto volebný výsledok je mimoriadne náročné a zároveň má takýto výsledok výpovednú hodnotu o tom, ako je tretina voličov spokojná so smerovaním a prácou župy. Je tu ešte jeden bod, ktorý stojí za zmienku. V tomto súboji sa traja najsilnejší kandidáti nemohli spoliehať na rozdiely v kultúrno-hodnotových postojoch, prostredníctvom ktorých by sa pre istú časť voličstva mohli zvýrazniť. Súčasná županka Jurinová je známa postojmi prameniacimi z konzervatívneho prostredia, Janckulík je nominantom KDH a Choma zas SMERU-SD, ktorý sa prezentuje ako rustikálna a skôr konzervatívnejšia strana. V tejto otázke teda existuje skôr prienik ako rozkol. Kampaň sa teda zamerala viac na prezentáciu neúspešných aktivít protikandidátov, respektíve na seba-prezentáciu prostredníctvom úspešných a pokračujúcich projektov, o čom by aj regionálna politika mala v skutočnosti byť. V tomto smere bol súboj kultivovanejší v porovnaní s už spomínaným bratislavským krajom, kde sme boli konfrontovaní aj s populizmom. Na trieštenie hlasov doplatilo viacero kandidátov na úrovni VÚC, ale napríklad aj na komunálnej úrovni v prípade voľby primátora mesta Martin. Nie všetci jednoducho boj o moc zvládnu z hľadiska preferencií osobných cieľov, či z hľadiska stratégie, pretože vyhrať jednoducho nemôžu všetci a voľby do VÚC sú jednokolové a vo formáte „víťaz berie všetko“. Pár týždňov a dní pred moratóriom to vyzeralo na rokovania Igora Chomu a Igora Janckulíka, respektíve i Petra Slyška o vzdaní sa kandidatúry v prospech jedného, najsilnejšieho kandidáta. K dohode nakoniec nedošlo, my však na základe už známych výsledkov vieme konštatovať, že ak by sa tak stalo, dnes by sme analyzovali iný výsledok víťaza volieb do ŽSK. Je otázne, ako budú Igor Janckulík a Igor Choma komunikovať svojim voličom toto rozhodnutie.
Do akej miery môže politické spektrum poslancov v meste či v župe ovplyvniť ďalší vývoj komunálnej i regionálnej politiky?
Nezávislí kandidáti boli úspešní naprieč celým Slovenskom a ani mestské zastupiteľstvo v Žiline nie je výnimkou. Z 31 poslancov bolo zvolených 26 ako nezávislých. Dvoch poslancov získala strana SMER-SD, po jednom získali HLAS-SD, KDH a Progresívne Slovensko. Najsilnejší mandát od občanov spomedzi kandidátov na poslancov mestského zastupiteľstva získal Peter Cibulka, ktorému odovzdalo svoj hlas 2 255 voličov. Poslanecké mandáty získali aj neúspešní kandidáti na primátora mesta: Patrik Groma, Ján Rzeszoto a už spomínaný Peter Cibulka. Volebná účasť vo voľbách do orgánov samosprávy obcí v Žiline dosiahla 38,1%. Čo sa týka predikcie spolupráce, je vysoko pravdepodobné, že k dôjde k fragmentácii tejto heterogénnej skupiny poslancov na niekoľko menšín skupín. Svedkami podobného scenáru sme mohli byť aj v končiacom volebnom období, keď sa vytvorili viaceré skupiny poslancov. V predošlom rozhovore som avizoval, že pojem „nezávislý kandidát“ je pomerne nešťastný. Samozrejme, žiadny kandidát nie je úplne nezávislý a autonómny, nakoľko každý má svoje politické, ideologické a hodnotové preferencie, každý taktiež niekoho volí. Je na druhej strane zrejmé, že pri deklarovaní nezávislosti ide skôr o vymedzenie sa voči politickým subjektom a ich (priamemu) vplyvu. Trendom súčasných komunálnych volieb ako aj volieb do VÚC je kandidatúra bez podpory politickej strany, hoci v minulosti jednotliví kandidáti podporu strany deklarovali. Ako som spomínal v poslednom rozhovore pred voľbami, tieto voľby budú v znamení nestranníckych kandidátov – na základe výsledkov konštatujem, že nestranníci skutočne absolútne dominujú v mestskom zastupiteľstve a početne zastúpení sú aj v zastupiteľstve župy. Za zmienku snáď stojí ešte pomerne zaujímavé číslo hovoriace o tom, že mimoparlamentný HLAS-SD získal 9% všetkých ponúkaných kresiel v rámci komunálnych volieb a volieb do VÚC v rámci Slovenska.
V našom predvolebnom rozhovore ste spomínali, že veľkú šancu majú nezávislí kandidáti. Do akej miery sa vaša predikcia naplnila?
Táto predikcia sa potvrdila v plnej miere. V krajskom zastupiteľstve budú nezávislí poslanci tvoriť väčšinu, rovnako ako v mestskom zastupiteľstve. Ako som uviedol, predpokladám však istú postupnú fragmentáciu a vytváranie konzistentných skupín nezávislých poslancov. Nezávislí poslanci získali 30 mandátov v 57-člennom zastupiteľstve. Najvyšší počet hlasov obdržal Igor Janckulík, ktorý kandidoval za koalíciu KDH a Dobrá voľba - Umiernení, a to 19 439. Táto koalícia získala celkovo 8 poslaneckých mandátov. Spomedzi politických strán bol najúspešnejší HLAS-SD, ktorý bude reprezentovať 12 poslancov. Strany SMER-SD a SNS získali po dva mandáty. Po jednom koalícia SaS, OKS a Skúsme to inak, strana DOMOV-NS a napokon koalícia OĽaNO-NOVA-KÚ-ZZ, SME RODINA, ZA ĽUDÍ, ŠANCA, ODS a DS. Za krajských zastupiteľov boli zvolení aj kandidáti, ktorí sa uchádzali o funkciu predsedu samosprávneho kraja: už spomínaný Igor Janckulík, taktiež Peter Slyško. Mandáty krajských poslancov získali aj neúspešní kandidáti na primátora mesta Žilina, menovite Patrik Groma, Pavol Slota a Peter Cibulka. Na krajských voľbách v Žilinskom kraji sa zúčastnilo 48,7% voličov, čo je spomedzi všetkých krajov na Slovensku najviac. Na úrovni volebných obvodov v Žilinskom kraji bola najvyššia v okrese Námestovo, v ktorom dosiahla 60%. Rád by som vyslovil spokojnosť s kultivovaným priebehom volebného dňa a taktiež s volebnou účasťou či už v komunálnych voľbách, kde sme zaregistrovali mierny pokles, ale predovšetkým vo voľbách do VÚC, kde sme najlepším krajom v rámci Slovenskej republiky. Zvoleným kandidátom na krajskej či komunálnej úrovni želám veľa energie, síl a elánu do zveľaďovania, podpory a rozvoja našich regiónov.
KTO JE JAKUB ŠVEC?
Vzdelanie: Katolícka univerzita v Ružomberku, Filozofická fakulta, Katedra politológie;
Univerzita kardinála Štefana Vyšinského vo Varšave, Fakulta histórie a sociálnych vied, Katedra politických vied, Institute of Advanced Studies in Kőszeg; Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Filozofická Fakulta, Katedra filozofie.
Absolvované vedecké a študijné pobyty: Ostravská univerzita, Filozofická fakulta, Katedra filozofie; Sliezska univerzita v Katoviciach, Fakulta sociálnych vied, Inštitút filozofie.
Zamestnanie: Odborný asistent, Katedra filozofie, Fakulta humanitných vied, Žilinská univerzita v Žiline
