Ako hodnotíte prezidentské voľby, čo Vás prekvapilo?
Boli to jedny z mála volieb za ostatné roky, ktoré sa dali predvídať. Na základe viacerých faktorov bolo viac menej zrejmé, kto je favorit a kto postúpi do kola druhého. Očakával som veľmi tesný súboj medzi Korčokom a Pellegrinim, čo sa do bodky naplnilo. Rozhodli detaily a mobilizácia primárne mestského voliča (už tradične na západe Slovenska, ale i v Košiciach, Prešove, Banskej Bystrici, prekvapil aj región Žilinského kraja) vymedzujúcemu sa voči politike Roberta Fica. Tieto voľby v zásade odzrkadlili prebiehajúcu polarizáciu slovenskej spoločnosti a súboj dvoch rozdielnych hodnotových svetov.
Prekvapilo ma však niekoľko vecí. Jednou z nich je bezpochyby rázne ohraničenie sa voči Petrovi Pellegrinimu zo strany koaličného partnera Andreja Danka z SNS v týchto voľbách. V koaličnej parlamentnej demokracii to nie je rozhodne bežný úkaz. Najmä na sociálnych sieťach boli viditeľné pomerne tvrdé ataky na Pellegriniho zo strany členov SNS, ktorí otvorene podporovali Harabina, v prospech ktorého sa neskôr vzdal práve Danko. Na druhej strane v pondelok (25. marca) som zachytil apel práve od Danka, ktorý vyzýva Fica a Pellegriniho na spoločné stretnutie v centrále SNS za účelom spoločného postupu proti Korčokovi v 2. kole.
Prekvapil ma aj totálny prepadák Mariána Kotlebu, čo značí výrazný ústup radikálnych nacionalistických síl. Po rozmachu a úspechoch v rokoch 2013 - 2020 je tu viditeľný prepad týchto síl. Radikálno-nacionalistické krídlo tak v zásade zachraňoval 66-ročný Štefan Harabin. Po minuloročných voľbách do NRSR s takmer 69% účasťou som taktiež očakával vyššiu účasť (len necelých 52 %). V druhom kole, v ktorom pôjde o všetko, však očakávam obdobnú účasť ako vo voľbách do NRSR v roku 2023.
Ako sa môžu rozhodnúť Slováci v týchto voľbách?
Scenárov a rozhodovacích podnetov pre voličov bude mnoho. Podľa môjho názoru bude významnou témou tých 12 % hlasov, ktoré získal Štefan Harabin. V tomto smere bude mať sťaženejšiu pozíciu práve Korčok. Zo stredo-pravých politických kandidátov, ktorí bojovali v 1. kole, môžeme v zásade nájsť len Krisztiána Forrá s necelými 3 % hlasov, ktoré Korčokovi pravdepodobne veľmi nepomôžu.
Pellegriniho tím tak bude musieť usilovať o viac ako štvrť milióna voličov, ktorí podporili v 1. kole Harabina. Tu však môže vzniknúť značné riziko. Zisk týchto voličov si vyžaduje pritvrdiť rétoriku, resp. preladiť v zvýšenej miere na nacionalistické tradicionalisticko-konzervatívne nóty a stretávať sa s politikmi či aktivistami, ktorí takéto hodnoty presadzujú. To však môže poškodiť imidž samotnej strany Hlas – SD. Je známe, že táto strana sa snaží dlhodobo vystupovať „centralisticky“ a „pragmaticky“ bez hodnotového vymedzenia. Je tak typickou „Allerweltspartei“, teda „všeľudovou stranou“, ktorá usiluje o široké spektrum konzervatívnych, umiernených liberálnejšie orientovaných voličov.
Okrem tohto faktoru pochopiteľne rozhodne osobnostný rozmer. Obaja kandidáti majú svoju (politickú) minulosť, ktorá bude použitá v kampani. Tá bude tvrdá a bezpochyby osobnostná. Kľúčovým faktorom bude aj pohľad oboch kandidátov na témy, ktoré dlhodobo rezonujú v slovenskej spoločnosti. Mám na mysli predovšetkým vojnu na Ukrajine, pohľad na činnosť EÚ alebo otázka migrácie. A v neposlednom rade môže pri rozhodovaní zohrať úlohu to, čo v predchádzajúcich troch prezidentských voľbách v druhom kole. Jedna voličská skupina podporí automaticky kandidáta, ktorý sa vymedzuje voči osobe Róberta Fica, resp. kandidáta, ktorého Fica podporuje. Druhá skupina bude voliť práve túto skupinu. Je to protikladný stret dvoch skupín v spoločnosti s diametrálne odlišnými názormi a pohľadom „my“ vs. „oni“.
Aký bude mať dopad na Slovensku, resp. slovenskú spoločnosť výhra Korčoka alebo Pellegriniho?
V prvom rade je dôležité, že vzíde kandidát z demokratických volieb, ktorého bude potrebné rešpektovať. Na svete sú stále miesta, kde nie je samozrejmosťou mať slobodné voľby. Tento rozmer je potrebné mať na pamäti. V zahraničnej rovine sa podľa môjho názoru nezmení zásadne smerovanie Slovenska a bude udržaný a presadzovaný majoritne prozápadný kurz, aj keď Peter Pellegrini by sa mohol usilovať a nadväzovanie vzťahov s krajinami na východ od EÚ (najmä s RF), na rozdiel od Ivana Korčoka (explicitne proatlantické smerovanie).
Vo vnútroštátnej otázke je to však komplikovanejšie. Prívrženci oboch kandidátov sa navzájom obviňujú, že obaja politici môžu (v prípade zvolenia) prekračovať svoje právomoci a angažovať sa nad rámec svojich aktivít vyplývajúcich z Ústavy SR. Verím však, že sa tak nestane a zvolený kandidát nájde spôsob a riešenie, ktorým spojí a zmierni extrémne rozdelenú slovenskú spoločnosť.
Kto je Martin Solik?
Martin Solik vyštudoval Fakultu politických a ekonomických vied v Banskej Bystrici. Doktorandské štúdium absolvoval na Ostravskej univerzite, počas ktorého absolvoval viaceré vedecké stáže v Kanade, Rusku alebo USA. V súčasnosti pôsobí na Katedre sociálnej geografie a regionálneho rozvoja na Ostravskej univerzite, kde sa venuje témam politická moc, politické ideológie a náboženstvo v medzinárodných vzťahoch. Je autorom niekoľkých odborných monografií. Profesijne sa venuje medzinárodnej politike a ekonómii, najmä vzťahom medzi Ruskom a Západom a politickým ideológiám a dlhodobo mapuje volebné výsledky žilinského regiónu.
