Odveta pohárového semifinále bola bez vašej účasti, skolila vás choroba. Ako ste tie úžasné momenty prežívali doma z postele?
V posteli som bol štyri sety, no zlatý set ma z nej vyhnal a chodil som nervózny po dome, lebo každú loptu som mal dosť vysokú tepovú frekvenciu. Boli to krásne pocity, pretože nikto z odbornej verejnosti, ale ani my sami sme sa tak vysoko nevideli. Tento postup do finále je čarovný, na hráčky som bol patrične hrdý.
Za krátky čas sa uskutoční finále doma v Žiline. Máte plnú hlavu organizačných starostí?
Finálový deň organizuje federácia, my máme povinnosti len v rámci technických záležitostí v hlave či zabezpečenie personálu na zápasy mužov a žien. V tomto kontexte chcem vyjadriť obrovskú úctu voči rektorovi univerzity Jánovi Čelkovi, lebo robil až nemožné veci, aby hala bola k 15. februáru k dispozícii. Problémy s katastrom, následná kolaudácia či všetky ostatné náležitosti sa doriešili a vidieť, že rektor je srdcom volejbalista a má môj obdiv. Žilina je mekkou volejbalu v Československu, práve u nás sa v roku 1919 prvýkrát odohral zápas, bola to by to veľká hanba, keby sme plánované finále museli hrať inde.
Na finále bude určite vypredaná nová športová hala?
Bude musieť, je tu predsa volejbalová horúčka (smiech). Kapacita je okolo 1500 miest, tak verím, že Žilinčania na tento športový sviatok prídu. Vždy sa najprv hralo finále žien, potom v lepšom čase muži a teraz sa to vymenilo, takže náš finálový zápas proti VKP Bratislava bude od siedmej hodine večer. Znova pripomínam, že všetko organizuje federácia a zatiaľ mám informáciu, že cena lístkov na celý finálový deň bude maximálne 15 eur.
Spomínate volejbalovú horúčku, cítite ju posledné dni na každom kroku, kam sa pohnete?
Oživila sa eufória, celé rodiny začali žiť volejbalom a každý domáci zápas je sviatkom. Nám sa rapídne zdvihla aj členská základňa, mladé dievčatá vidia svoje vzory, čo sú krásne veci. Finále pohára bude boj, naše hráčky idú bojovať za seba, za klub a sme tam po 29 rokoch, pričom naše mesto ešte pohár nevyhralo.
Máte už nejakú náhradu za blokárku Kamilu Slivkovú, ktorá si vážne zranila koleno?
V prvom rade jej prajeme rýchly návrat na palubovky, lebo ona je najlepšia blokárka celej ligy, čo dokazuje výkonnosť aj body. Môžem prezradiť, že sme boli v kontakte s viacerými zahraničnými hráčkami, už bola na spadnutie posila z Rumunska, no padlo to. V oku máme mladú slovenskú hráčku, ktorú chceme podpísať na dlhší čas a do konca prestupového obdobia (10. február 2025 – pozn. autora) to chceme stihnúť.
V tejto sezóne už fanúšikovia vidia tento tím ovenčený mnohými úspechmi, ako to vidíte vy osobne?
Rozumiem tomuto pohľadu ľudí a skutočne im ďakujeme za podporu, ale áno, momentálne sa nám darí. Avšak netreba znevažovať výkony iných tímov, lebo súťaž je taká vyrovnaná, že každé kolo môže vyhrať niekto iný. Videli ste to v Trnave, kam sme šli s toľkými problémami, a pred hráčkami dávam klobúk dole. Ani vyhrať za tri body s Brusnom nebolo nič ľahké, preto treba ostať nohami na zemi. Fanúšikovský pohľad je jedna vec, odborníci to vidia inak a dobre vedia, že ligu môže vyhrať veľa tímov. Na druhej strane si dovolím tvrdiť, že tento náš tím je najlepší za 30 rokov, čo kedy Žilina mala.
Oproti minulej sezóne nemáte veľa zahraničných posíl, stavili ste na mladé slovenské hráčky. Ukazuje sa už naplno práca trénera Ristića?
Pomôžem si jeho vyjadrením: „Prezidente, funguje to ako rodina...“ – tam je odpoveď na doterajšie výsledky, no nikde inde som sa s podobným tímom nestretol. Náš cieľ bol rovnaký ako minulý rok, teda prejsť medzi najlepšiu štvorku, ale tieto ženy si chcú plniť veľké sny a vzájomne sa podporujú. Celé sa to dobre poskladalo, na čele s Nemanjom Ristićom. Dosť sa v ňom vidím, keď som ako mladý tridsiatnik začínal u pána Koválika, a s týmto „bláznivým“ Srbom sme na jednej vlne. Práve jeho balkánsky temperament, tvrdá práca a nezlomná túžba stále víťaziť robí zo Žiliny silný klub na slovenskej volejbalovej mape.
