Aké boli začiatky vašej tvorby?
Vzťah k tvoreniu ako takému sa vo mne mne vyvíjal od ranného veku. K učeniu a podrobnejšej analýze umenia som sa dostala až vo veku 14 rokov, kedy som sa rozhodla ísť na strednú umeleckú školu. V 15-tich to nabralo vážnejšie obrátky. Vedela som, čo chcem, vyvíjala som na seba nátlak. Viete, nie som taký ten talent „od prírody“. Predtým som nechodila na nijakú ZUŠ-ku. Fantáziu som mala veľkú, avšak jej pretavenie do vizuálnej a fyzickej podoby bolo, a stále je, neľahké. K umeniu sa v podstate ešte stále dostávam. Byť umelcom je beh na dlhú trať.
Kedy sa váš koníček zmenil na profesionálnu činnosť?
Dá sa povedať, že od 16-tich rokov. Už vtedy som pracovala popri škole, no po vysokej škole to nabralo ten pravý „dospelácky“ zvrat. Zo dňa na deň som odišla z magisterského stupňa na akadémii umení a presťahovala sa do Indonézie. Bol to neuveriteľný skok do neznáma plný driny, stresu, no vnútorne obohacujúci. Musím priznať, že som vďačná za svoj možno trošku tvrdší prístup. Práve vtedy som sa naučila, aké dôležité je využiť čas a krok po kroku si tak budovať cestu k profesii. Padala som veľa. Mohla som si dovoliť veľa pádov, keďže ako študent som nebola na sebe finančne závislá.
Čo vás ako človeka najviac ovplyvňuje pri tvorbe?
Predovšetkým realita, ktorou som obklopená. Vnímam ju cez akýsi „filter“. Je to krásna spolupráca zraku a mysle.V poslednej dobe čerpám najviac zo života v zahraničí, kedy som pár rokov žila ako umelec na vlastnej nohe v Indonézii, Španielsku či Taliansku. Práve tvaroslovie exotickej krajiny ponorené do hmlistých kabátov ovplyvnili vzhľad mojej aktuánej tvorby.
Vďaka umeniu pre prešli kus svetu, aké najinšpiratívnejšie destinácie vás zaujali?
Po 6-ročnom štúdiu v Ružomberku nasledovalo štúdium na akadémii umení v Banskej Bystrici na katedre maľby. Práve tu sa mi naskytla možnosť študovať cez program Erasmus. Je to skvelá príležitosť pre tých, čo nemajú navyše finančné prostriedky. Škola ich dokáže podporiť v štúdiu mimo krajiny. Rozhodla som sa pre Španielsko. Malorka ma nakoniec zaujala tak veľmi, že som v Palme absolvovala aj stáž. Čo sa týka života v zahraničí, po ukončení štúdií som žila v celku minimalisticky – pár kusov oblečenia, dvojo topánok, počítač, foťák. Farby a plátna som si kupovala na mieste. Obrazy som posielala zákazníkom odtiaľ, kde som sa práve nachádzala, a to bezpečným servisom. Osem mesiacov som strávila v Indonézii, Thajsku, Singapure, potom nasledovalo Taliansko. Na Malorke som žila dokopy vyše dva roky. Viem, znie to idylicky. Ale bolo to jedno z najstresujúcejších a zároveň najproduktívnejších období môjho života. Pracovala som 7 dní v týždni, 11 až 17 hodín denne. Základom týchto ciest bolo nedovoliť im narušiť moju pracovnú rutinu, ktorá je dôležitou zložkou elixíru sna.
Mali ste niekedy ako umelec krízu, v ktorej ste spochybňovala napríklad sama seba?
Samozrejme, mala, mávam a chcem mať. Spochybňovanie seba samého je potrebná negácia, ktorá vedie k pozitívnemu výsledku. Taktiež som počas tých rokov párkrát vyhorela. Je však dôležité poznať, zažiť a rozlišovať aj takéto „stavy“ mysle, tela a ducha.
Čo hovoríte na kritiku z okolia?
Možno to bude znieť zvláštne, no kritiku som vždy brala pozitívne. Má v mojej tvorbe totižto dôležitú úlohu. Formovala a formuje ju do toho, čo robím dnes. Radím sem aj sebakritiku, triezvy pohľad a názor na vlastnú prácu.Kritiku je dôležité prijať a oceniť rovnako ako chválu. Očakávam ju zakaždým, keď vykonám nejakú akciu (napríklad pridám príspevok, článok a podobne).
Pomáha tradičnej maľbe štetcom aj fenomén sociálnych sietí?
Určite áno. Internet je miesto, kde sa zo dňa na deň môže vaša tvorba stať virálnou a urobiť tak veľký boom. Dnešná doba je pomerne dosť posudzovaná cez sociálne siete, keďže práve tam môže umelecký prejav získať na hodnote. Keď dielo vzniká, je cenné mať ho zaznamenané, či už formou fotografií, alebo videa. A tým myslím i jeho postupný vznik, nielen finálnu verziu. Následne viem s týmito výstupmi ďalej pracovať a obohatiť tak aj sledovateľov. Tu pre mňa platí, že čím viac sa obsah šíri medzí ľudí, tým väčšia šanca je osloviť potenciálneho zákazníka.
