Z čoho pociťujete pár dní po prvom ostrom zápase v novej hale najväčšiu radosť?
Veľa pocitov a tie ťažko opísať, lebo všetko bolo pripravené na poslednú chvíľu. Netajím sa, že halu zavrieme na pár týždňov, aby sa odstránili rôzne drobnosti a následne spustíme plnú prevádzku . Niekde som začul správu, že sme potichu otvorili, ale otvoríme ju aj nahlas. Chystáme slávnostné otvorenie niekedy okolo Veľkej noci, aby sme dali verejnosti najavo, že hala nie je len pre našich študentov, ale je všetkých. Kiež by sa mládež týmto krokom odtrhla od mobilov k športu.
Bolo ohrozené, že nakoniec volejbalové finále nebude. Bol to doslova zázrak, že ste všetko stihli včas?
Správne slovo ste použili, lebo bol to zázrak. Mali sme termín od volejbalovej federácie, kde sme museli záväzne povedať áno alebo nie. Prvé stretnutie s prezidentom Rojkom bolo začiatkom decembra 2024 a začali sme rozmýšľať, lebo hala bola v určitom štádiu a podávali sme žiadosť na kolaudáciu. Verili sme, že v januári povieme definitívu, čo nám potvrdili aj stavbári, že to bez problémov zvládnu. Prišli však „papierovačky“, no neodradilo nás to a záväzne sme prezidentovi Rojkovi povedali naše áno. Následne potom padol kataster...Máme právoplatné kolaudačné rozhodnutie, všetko je v poriadku, ale bol to boj a nakoniec úspešný.
Komu patrí najväčšie poďakovanie, že sa to celé podarilo?
Určite najviac mestu Žilina, kde na čele s primátorom nám všetci maximálne pomohli. Tiež vyjadrovacích orgánom, lebo vyšli v ústrety a určite firme ODU -TRADE ako staviteľ. Oni posledné týždne podávali nadľudské výkony, robilo sa tam stále, miestami si rôzne subdodávky na stavbe aj zavadzali, no výsledný efekt je perfektný. To nech posúdi verejnosť, ale ja som spokojný.
Aké športy na vrcholovej úrovni sa môžu hrať v hale?
Hrať sa môže futsal, hádzaná a priestor bude mať určite náš florbal. Samozrejme volejbal a basketbal, pričom sa sieťami dá predeliť hracia plocha, aby sa naraz mohli využívať dva kurty.
Tento projekt stál vyše 8 miliónov eur, nemrzí vás, že nakoniec sa na nej finančne nepodieľalo aj mesto Žilina?
5 miliónov sme dostali z Fondu na podporu športu, ostatné financovanie je od nás z univerzity. Na pôde mesta Žilina boli dosť ťažké diskusie z radov poslancov a ich niektoré požiadavky sa dostali do zmluvy, ktoré nakoniec zapríčinili, že k spoločnej dohode nedošlo. U nás rozhodujú kolektívne orgány, a to je akademický senát, ktorý vyhodnotil, že podmienky zo strany mesta sú pre nás nevýhodné a sumu 1,5 milióna eur z mesta Žilina neschválil.
Bude si vedieť táto hala časom zarobiť aj sama na seba či to len bude stále len vaša filantropia pre mladú športovú generáciu?
Máme určité záväzky z Fondu na podporu športe, kde musíme poskytnúť pomoc športovým klubom, čo aj radi urobíme a tiež aj mestským klubom a žiakom. Keď prejdú roky týchto povinností, tak chceme, aby si hala zarobila nielen na prevádzku. Vedľa máme atletický štadión, ktorý je síce krásny, ale je ilúzia si myslieť, že si na seba aj zarobí. To je od nás filantropia, robíme to spoločne s mestom a za necelé dva roky sme si vyskúšali fungovanie, no je to zdroj nových a nových investícii. Tiež pre štadión sa v hale poskytol komfort sociálnych zariadení a verím, že aj toto nám dotiahne viac komerčných aktivít, aby sme vykryli prevádzku štadióna.
Vy ste bývalý volejbalista, bolo to pre vás symbolické otvorenie vďaka tomuto športu?
Možno prezradím pikošku, ale zaslúžili sa o to žilinské hráčky, lebo rozhodnutie o dejisku finále sa udialo tesne po postupe našich dievčat na pôde Nového Mesta nad Váhom. Videli ste ten zápas, rozhodoval až zlatý set. Priznám sa, že sme sa tvrdo rozhodovali a v tom momente postupu sme spravili všetko preto, aby toto finále bolo u nás v Žiline. Mám výborný osobný pocit z haly, len mi je ľúto dievčat, lebo hrali pod silným emočným tlakom a jednoducho v sobotu boli súperky lepšie.
Univerzita je aj hrdým podporovateľom ženského volejbalu v Žiline, ako sa vám páči táto spolupráca?
Sme im vďační, že robia dobré meno sebe, ale aj nám a máme korektnú spoluprácu.
Musíme od vás dostať nejakú kuloárnu informáciu, tak ktorú hráčku máte z tímu najradšej?
Všetky sú skvelé, ale keď už musím niekoho menovať, tak Katarínu Popić. Skutočne na ihrisku z nej ide radosť a kvalita, ona bola pre mňa obdivuhodná pred finálovým zápasom, lebo sa na tréningu zranila, čo ste mohli vidieť na jej tvári a dala zo seba všetko. Rovnako ako tréner Ristić aj ona sú zaujímavé balkánske typy športovcov.
Reprezentačné zápasy rôznych slovenských športov môže hostiť už aj Žilina, ako dobre to znie?
Máme obrovskú volejbalovú tradíciu, kde práve v Žiline začal československý volejbal v roku 1919 a boli sme majstrami krajiny mužov aj žien. Pomaly sa ale strácali športoviská a po korytnačke prakticky neexistovalo nič adekvátne. Hala bude domovský stánok našich volejbalistiek a verím, že už na štvrťfinále play-off bude pre ne k dispozícii. Záujem o volejbal v Žiline je skvelý, lístky sa predali na finále za sedem minúť a reprezentačné zápasy budú len dobrou čerešničkou. Dokončíme fasády, bufety a určité drobné výhrady a prvé hneď pustíme volejbalistky ešte pred oficiálnym otvorením, no presný termín vám nepoviem. Kiež by sme ich videli hrať finálové zápasy práve u nás, to by bolo skvelé a držíme im palce. My fanúšikovia musíme aj počkať, aby tieto dievčatá dozreli a dajme im čas, lebo nám môžu priniesť veľa radosti.
