Zrejme sa nedalo očakávať, že budete víťaziť ako počas minuloročnej základnej časti. Aký máte pocit z výsledkov po polovici sezóny?
Nie je pocit sklamania, ale skôr nespokojnosti. My sme išli do sezóny s inou stratégiou, sám som nečakal, že budeme dominantný ako minulú sezónu, ale dúfal som, že po polovici základnej časti budeme na prvom mieste. Po analýze sme našli príčiny zlého začiatku, vymenilo sa 75 percent hráčov, prišiel nový zahraničný tréner a do toho prišlo mnoho ťažších zranení a troška dlhšie trvá hráčom, aby sa dostali do takej pohody, z ktorej budú prameniť víťazstvá.
Prečo sa v kádri dlhšie neohriali mladí žilinskí odchovanci?
Chceli sme dať šancu mnoho mladíkom, aby sa chytili a mnoho perspektívnych hráčov sme udržali v Žiline a sám by som čakal od hráčov do 23 rokov, že sa u nás posunú výkonnostne hore, čo sa nestalo v dostatočnej miere. Do sezóny sme išli so siedmimi takýmito hráčmi a rátali sme, že do play-off sa dostanú aspoň traja z nich. Budeme radi, ak to bude jeden, a preto sme museli doplniť káder oveľa skôr ako sme plánovali.
Najlepšie bude nerobiť im rôzne ilúzie o živote hokejistov, keď nemajú kvalitatívne ani na prvú ligu?
Táto súťaž je o šanci pre mladé tváre, aby dostali šancu hrať seniorský hokej a v budúcnosti dostať šancu v extralige. Pomôžem si príkladmi z minulej sezóny, keď Stanislav Škorvánek a Šimon Petráš sú podľa mňa hviezdy extraligy, no pomohol im rok v prvej lige. V Žiline nadobudli sebavedomie, mali pohodu a výsledky sa dostali. Nie som zástancom toho, aby sme 20-ročnému chlapcovi dávali pravidelne priestor len preto, že je talentom. Takých je pár, no vôbec nezatracujme hráčov okolo 24 či 25 rokov, ktorí možno potrebujú len rok-dva v prvej lige, aby sa presadili vo vyššej súťaži, lebo dostatočne dozrejú.
Do 15. februára je možné posilniť tím. Viete už koľko hráčov a na akých postoch potrebujete?
Určite je priestor pre dvoch zahraničných hráčov a minimálne dvoch či troch Slovákov potrebujeme. Najviac nás tlačí topánka v obrane, no tie lepšie mená do prvej ligy nechcú ísť v prvej polovici sezóny. Ak však začiatkom februára vedia, že v ich súčasnom klube to nebude už dobrá sezóna, tak majú záujem si sezónu predĺžiť, aby boli viac na očiach. Je iné skončiť sezónu začiatkom marca, alebo hrať až do polovice apríla. Každý chce niečo vyhrať, to napĺňa každého hokejistu, čo je príklad z minulého ročníka Huga Jansonsa, ktorý na prvú ligu nebol stavaný. Najväčšie posily budú pribúdať postupne, rokujeme s mnohými hráčmi, no úspešnosť, že ulovíme kvalitného hráča, je na úrovni desať percent. Už sa nám to však podarilo pri strelcovi Róbertovi Vargovi, čo je nadštandard a aj pri Brunovi Mrázovi, ktorý mal ponuky zo zahraničia, ale presvedčili sme ho, aby ostal v Žiline.
Prečo z tímu odišiel niekdajší kapitán Marek Hovorka?
Hovorí sa, že dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky. Marek zanechal určitú stopu pri bronzovej sezóne, ale teraz obidve strany cítili zo spolupráce čosi iné a ďalej by som to nerád komentoval.
Vraj bol za tým konflikt s trénerom či skôr odlišný pohľad na hokej, to môžete potvrdiť?
Takto by som to nehovoril. Skôr boli iné očakávania hráča i klubu. Marek prišiel s tým, že nechce ďalej pokračovať a riešime právne kroky pri ukončení našej spolupráce.
Nový kapitán Róbert Varga to je už iný príbeh?
Je to presne rozdielový strelec, prvú ligu pozná, keď bol kráľom strelcov pred dvomi sezónami. Je v pohode, čo vidno aj na ľade a ja verím, že mu to bude padať.
Ako vnímate prácu trénera Jarroda Skaldeho?
Vidí hokej inak ako my všetci, lebo má obrovské skúsenosti. Mesiac dozadu sme nehrali dobre, nemali výsledky a mal som pohovor s každým jedným hráčom. Náš problém nebol a ani nie je pán tréner, lebo prvýkrát je v krajine, kde sa nehovorí po anglicky a zažíva v Žiline kultúrne šoky. Šokuje ho mentalita, lebo napríklad povie hráčom, aby išli do posilňovne a musí si to ísť aj sám skontrolovať, lebo šestica ho oklame v domnení, že tam ísť nemusia. To v Amerike nikdy nezažil, doteraz nepochopil, že ako je toto na Slovensku možné. Objektívne musel pochopiť aj kvalitu ligy i hráčov, pretože slabšie mužstvo doteraz netrénoval. Trvalo mu, kým pochopil, že tie tréningy musia ísť troška nižšie, lebo hráči to prirodzene robiť nevedia. Vidím u neho myšlienku, systém a ak príde ešte kvalita, tak tento rok tú extraligu proste musíme uhrať.
V kuloároch sa hovorí, že ak tento rok nepostúpite, tak so žilinským hokejom skončíte.
Ja som v Žiline už toľko klebiet počul, že až... Určite neodídem, lebo máme zmluvu s mestom na budúci kalendárny rok a ani si nepripúšťam variant, že sa nám to nepodarí. Robíme maximum, hráči majú skvelé podmienky, všetko tradične vyplatené, dokonca dostali naviac, lebo majú platené nielen obedy, ale aj večere. Môžu sa sústrediť len na hokej, no my od nich očakávame hru celých 60 minút, čo isto pochopili. My sa sústredíme na postup, nič iné v hlavách nemáme.
Podpora žilinských podnikateľov pre hokej v meste je podľa vás dostačujúca?
Máme viac žilinských firiem, no podľa mňa ten záujem môže byť väčší. Veľa z nich reaguje v duchu, že dostaňte sa do extraligy a potom môžeme rokovať o podpore. Na jednej strane ich aj ja chápem, no na druhej strane, aby sme sa tam dostali, tak potrebujeme podporu v tomto prvom kroku, lebo hokejová Žilina by si zaslúžila širšiu podporu. Máme najvyšší rozpočet za posledné tri roky, odhad je za všetko na úrovni 800-tisíc eur a úprimne najväčšie výnosy máme marec i apríl, keď bude play-off. Žilinské firmy sa aktuálne podieľajú na desatine rozpočtu, čo je dosť málo a musíme to nejako zmeniť.
Prečo by mal byť ponúkaný produkt prvej ligy zaujímavým lákadlom pre sponzorov? Extraliga je už reálne o niečom inom...
Ponúknem iný pohľad, pretože ak chcete mať viditeľnú značku spájanú s Vlkmi, tak tento ročník zasahuje oveľa širšiu masu ľudí. Zápasy sú cez stream a aj v televízii, pričom tieto prenosy sú kvalitné, čo v minulosti nebolo. Šport na Slovensku vníma úpadok fanúšikov cez všetky ligy, lebo počas korony si odvykli, potom ekonomická situácia nie je dobrá, čo chápem a najdôležitejší tretí faktor je internet a televízia. Napríklad posledné derby s Martinom na stanici JOJ Šport sledovalo niečo cez desaťtisíc fanúšikov. Ako sponzor môžete potom svoju značku odprezentovať v oveľa širšej miere ako to bolo doteraz.
Jeden lístok stojí na zápasy Vlkov 6 eur, permanentka dokonca vyšla na 200 eur. Nerobíte niekde chybu, keď na vaše domáce zápasy chodí málo divákov?
Permanentka je najdrahšia v lige, no je to určitý spôsob zľavy, ak chodí fanúšik celú sezónu na každý hokej. Túto kritiku ja neberiem, lebo ak chodím na 20 zápasov, tak si kúpim lístok len na tieto duely. Permanentka slúži pre tých, ktorí chcú vidieť všetky zápasy alebo ak chce firma ponúknuť svojim zamestnancom benefit. Predali sme asi 80 permanentiek, jednou zo stratégie je ísť ponúkať firmám, čo aj robíme. Ohľadom návštevnosti máme jedinú šancu ju zvýšiť, a to je pravidelne vyhrávať. Ak budeme hrať dobrý hokej, vyhrávať, tak som si istý, že ľudia prídu. Všade na Slovensku majú ľudia radi hokej a aj prídu, len im musíte dať dobrý produkt. Sám viem, že sme v októbri či v novembri nehrali tak dobre, nie sme prvý v tabuľke a bežného fanúšika na štadión nedostaneme. Jediné, čo pomôže zvýšeniu návštevnosti, je dostať sa do extraligy. Inú cestu ja osobne nevidím.
Cítite sa už za tretiu sezóny v metropole severného Slovenska už ako „položilinčan“ alebo expert na hokej?
Pred rokom som mal v Žiline svadbu, teda cítim sa viac ako položilinčan. Rovnako rozmýšľam nad žilinským prostredím a chcem im priniesť zábavu do bežného života, trápi ma, že chodí málo ľudí na štadión a využili sme ponuku jednej promotérskej agentúry a skúsime 18. februára usporiadať koncert s hudbou 90-tych rokov. Chceme, aby Žilinčania chodili na štadión nielen na hokej, ale vedeli sa u nás aj zabaviť iným kultúrnym žánrom. Čisto z hokeja sa neberiem ako rovnocenný člen pre trénerov, nebodaj im dávať rozumy a presadzovať si dáke veci. Veľa diskutujeme, nesieme všetci zodpovednosť a všetci do jedného veríme, že budeme túto sezónu úspešní.
