Letná sezóna začala úspešne - v Mýte pod Ďumbierom, kde sa konali Majstrovstvá Slovenska v DH a Slovenský pohár. Aká bola trať a atmosféra, ako sa ti jazdilo?
Práve pre tú atmosféru mám rada domáce preteky s kamarátmi a rodinou, takže som sa tam tešila. Dva dni nám dosť pršalo, bolo veľa blata a jazdili sme v hrozných podmienkach. Bicykle sme museli umývať v potoku. Boli to náročnejšie podmienky, ale v nedeľu v závodný deň, sa trať už trochu preschla a bolo to lepšie. Mýto nie je jedna z mojich obľúbených tratí, ale zajazdila som si dobre a bol to aj dobrý tréning pred svetovým pohárom.
Aká bola konkurencia?
Na Slovensku nejazdí veľa žien, bolo nás asi 7 Sloveniek a nejaké baby zo zahraničia, ktoré sa môžu zúčastniť, ale nie sú vyhlásené v rámci majstrovstiev, iba v rámci Slovenského pohára.
Ako sa vnímate s ostatnými bikerkami? Je to kamarátske alebo nekompromisná konkurencia?
Minimálne tu na Slovensku nepociťujem veľkú rivalitu. Na štarte aj na tréningu sa kamarátsky porozprávame. Je nás tu málo, zhruba do 10. Aj preto nás na Majstrovstvách Slovenska všetky zaradili do kategórie ženy, hoci vo svetových súťažiach som ešte juniorka. Tento rok som tam bola tuším najmladšia. O rok však už aj ja budem pretekať v kategórii ženy elita.
Na aké preteky sa momentálne chystáš?
Aktuálne ma čakajú Majstrovstvá sveta v Škótsku a Majstrovstvá Európy vo Francúzsku. To sú moje dva hlavné eventy za rok, na ktoré sa teraz snažím pripravovať.
Tá príprava je asi celoročná, ako prebieha a cítiš sa teraz vo forme?
Moja zimná príprava zahŕňa trenažér a posilňovňu, a pár krát som sa vybrala na bike aj v snehu. Mala som však možnosť ísť na mesiac trénovať na Nový Zéland a bola som aj vo Francúzsku. Pravdaže, keď sa u nás už oteplilo, snažila som sa čo najviac jazdiť tu.
Cítiš sa silná na medzinárodné tituly?
Určite áno. Chodievam často jazdiť, cítim progres. Jazdím lepšie a rýchlejšie. Aj po zimnej príprave v posilňovni a na trenažéri sa cítim v dobrej kondícii.
Predošlé roky si súťažila aj v iných kategóriách, ako enduro a pumptrack. Plánuješ ich opäť zahrnúť do svojho repertoáru alebo sa sústredíš len na DH?
Skôr som si to len vyskúšala. Boli to dvoje preteky v enduro, jeden sa mi podarilo vyhrať, no na ďalšom som dostala defekt, takže som bola asi posledná. A tento rok som vyskúšala pumptrack, dva preteky na Novom Zélande sa mi podarilo vyhrať. Takisto som súťažila v dual slalome. Keď je teda čas a príležitosť, vyskúšam si aj inú disciplínu. Je to zábava a fajn tréning, ale prioritne jazdím DH.
Ktoré sú tituly, na ktoré si obzvlášť hrdá?
Majsterka sveta v mládežníckom pohári v roku 2019 do 15 rokov. Tých titulov nebolo až tak veľa, lebo posledné roky som sa vždy pre „majstrákom“ zranila. Ale keď už idem, väčšinou sa mi darí.
To, že sa v tomto športe dokážu skvele presadiť aj ženy, dokazujú známe svetové mená. Máš ty nejaký vzor?
Je to Tahneé Seagrave, ktorá sa mi páči jazdeckým štýlom, aj tým, ako žije. Má vlastný rodinný tím, je dizajnérka pre značku Fox, navrhuje si vlastné dresy a bicykle, vždy má všetko zladené do ružovej. Toto je skôr mužský šport, no ona si zachováva svoju ženskosť. Okrem toho, nemá problém úprimne povedať napríklad i to, že sa potrebuje dostať z psychických problémov v dôsledku otrasu mozgu. Je jednoducho taká ľudská.
Akú máš momentálne svoju najvyššiu métu alebo cieľ, ktorý by si chcela dosiahnuť?
Majstrovstvá sveta sú o necelý mesiac a môj sen je byť „na bedni“. Je tam veľa dobrých dievčat, okolo 25 pretekárok, a tých prvých desať jazdí za veľké svetové tímy. Dávajú do toho všetko. Pre porovnanie, tento rok najlepšia juniorka už nechodí na strednú školu, len aby sa venovala jazdeniu. Toto je už ich práca. Takže to bude ťažké.
Určite majú aj iné podmienky na jazdenie. Kde chodievaš trénovať ty?
Keď som doma, najčastejšie na OKO trails na žilinskom hradisku. A moje obľúbené bikeparky sú Malino brdo a Kubínska Hoľa. Ale doma som málo.
Ako sa dá skĺbiť škola a cyklistika na úrovni, ktorú robíš ty?
Dosť ťažko. Veľa vymeškávam, ale individuálny plán som zavrhla, pretože je jednoduchšie učiť sa kontinuálne a po menej, ako nárazovo jeden veľký celok. Na škole to, našťastie, akceptujú, pretože mám ako ospravedlnenku šport. Budúci rok ale už maturujem a chcela by som ísť aj na vysokú školu. Možno to mnohých prekvapí, ale neplánujem sa bicyklu profesionálne venovať celý život. Nechcem sa spoliehať na to, že sa mi bude doživotne dariť, chcem si nechať aj zadné vrátka.
Baví ťa v škole aj iný predmet, okrem športu?
Angličtina. Tú veľa aplikujem aj v praxi.
Často si v zahraničí. Máš šancu si prejsť krajiny, do ktorých cestuješ, aj ako turistka?
Vždy máme aj voľné dni a spolu s tímom často absolvujeme výlety. Napríklad minulý rok sme boli v USA na svetovom pohári a zorganizovali nám dvojdňový výlet do Washingtonu. Všetci sa snažíme, aby to nebolo len o pretekoch, ale priniesli si odtiaľ aj iné zážitky.
Kde sa ti najviac páčilo?
Čo sa týka krajiny, určite Nový Zéland. Precestovala som oba ostrovy a tá príroda je jednoducho úžasná. A čo sa týka pretekov, najviac sa mi páčilo tam, kde sa mi najviac darilo (smiech). Ako najväčší úspech vnímam asi Crankworx Innsbruck, kde som skončila 7 sekúnd za svetovou špičkou Vali Höll. Celkovo by som bola štvrtá. Svoju kategóriu som vyhrala o 30 sekúnd, takisto v kategórii juniorky som výrazne viedla. Innsbruckom sa to všetko začalo, začali mi prichádzať ponuky od veľkých tímov a mohla som si vyberať. Veľmi ma to posunulo vpred.
Poďme k začiatkom - aké máš rodinné zázemie? Si z cyklistickej rodiny alebo si si tento šport vybrala náhodne?
Dostala som sa k tomu úplne náhodne, moji rodičia nikdy nerobili cyklistiku. Keď som mala asi 13 rokov, len tak sme sa vozili s kamarátmi po Bytči a zrazu sme natrafili na nejaké traily. Konali sa tam preteky a my sme sa zadívali. Jasné, že sme tam potom začali chodiť. Dokonca som sa neskôr zúčastnila aj pretekov a hoci som nevedela ešte jazdiť, skončila som druhá. Manažér bytčianskeho DEEM tímu Miro Šuster si ma vtedy všimol a vzal ma k nim. Tak som sa dostala k profesionálnemu jazdeniu. Pomaly som sa učila, dostala som poriadny bike od našich a počas mojej prvej poriadnej sezóny som vyhrala asi každé preteky, ktorých som sa zúčastnila. To ma dosť povzbudilo do ďalšej práce. Veľa mi pomohol aj Vlado Tichý z BIKEZA, ktorý ma začal sponzorovať. Odjazdila som za nich tri sezóny a dosť sa mi darilo.
Bezpochyby ide o roky prípravy a získavania skúseností, ale ty máš prirodzený talent a nebojíš sa rýchlosti. Ako funguje tvoj pud sebazáchovy, keď sa pustíš dole traťou?
Keď som bola mladšia, prakticky som sa nebála. Ani veľkých skokov, jednoducho som sa pustila. Ale postupne začali prichádzať veľké pády a zranenia a už mám ten pud sebazáchovy silnejší. Keď je ťažká trať alebo mám skočiť veľký skok, mám rešpekt. Ale na pretekoch človek nemá na výber. Ak neskočíš, nemáš tam čo robiť.
Tvoj najvyšší skok?
Mohol mať 18 metrov.
Akou rýchlosťou jazdíš?
Bežne si to nemeriame a čím je na trati viac technických úsekov, tým ideme pomalšie. Ale na pretekoch mi namerali v najrýchlejších úsekoch okolo 60km/h.
Spomínala si pády a zlomeniny. Ktorý úraz bol najťažší?
Bolo to úplne prvú sezónu, zranila som sa medzi poslednými pretekmi. Verdikt: zlomená lakťová a vretenná kosť a vykĺbené zápästie, moja ruka vyzerala ako hokejka. To bolo asi najhoršie zrazenie. Minulý rok v Kanade som si zas zlomila píšťalu a tri týždne som sa nemohla postaviť z postele. Pri odlete z Kanady nastali aj iné komplikácie. Môj tím letel ďalej do krajiny, no zariadil mi letiskového asistenta, pretože som bola zranená, mala som veľkú tašku a bicykel. Už na check-ine mi ale ukradli telefón, letenky, pas, skoro som nestihla let. Päť minút pred odletom našli zlodeja, batožina sa mi vrátila, no aj tak po troch hodinách čakania v lietadle let zrušili. Nemala som kam ísť, nevedela som sa ani poriadne hýbať. Cudzia pani, čo sedela vedľa, mi ponúkla, že môžem u nej doma prespať a druhý deň sme naozaj leteli spolu. Pomohla mi a dobre to dopadlo.
Neodradili ťa úrazy od rýchlej jazdy?
Po tom poslednom zranení som bola dlho opatrná, ale postupom času som sa do toho opäť dostala a prestala sa báť.
Je bicykel to, po čom siahneš, aj keď máš práve voľný čas?
Aj vtedy sa snažím jazdiť čo najviac. Ale na bikeu som som tak dve hodiny denne a ostáva mi čas aj iné športy.
Cyklistika, to je aj čas strávený v horách. Máš vzťah k prírode?
Áno, veľmi rada chodím na turistiku a celkovo do prírody.
Dávaš si ako profesionálna športovkyňa pozor na stravu alebo si dopraješ nejaký prehrešok?
Snažím sa jesť čo najzdravšie a mať plnohodnotnú stravu, ale občas ideme s tímom po celom dni na fastfood alebo si po večeri otvoríme čokoládu. V tomto športe to nie je úplne striktné. Ja sa ale snažím, predsa len sa ako žena o seba snažím starať.
KTO JE VANESA PETROVSKÁ (18) ?
Štúdium: Športové gymnázium v Žiline, Rosinská cesta
Aktuálny titul: majsterka Slovenska v downhille kategória ženy 2023
Tím: NS BIKES UR team