Koľko rokov už žijete na španielskom ostrove Tenerife s prepojením na vašu prácu, ktorou je zabávať ľudí?
Od roku 2002, teda 22 rokov som s menšou prestávkou súčasťou Kanárskych ostrovov. Najskôr som 18 mesiacov bola na Feurteventure, potom rok na Lanzarote. Dva roky som nútene pauzovala doma na Slovensku v dôsledku operácie hlasiviek. Od roku 2007 som na Tenerife a už som tu zostala. Môžem si hovoriť, že patrím medzi domáce ženy. Vždy som bola speváčka, už ako trojročná som bola relácii Aktuality, tá sa vysielala po Televíznych novinách. Podarilo sa mi vyštudovať na ľudovej škole umenia, kde som po ôsmich rokoch skončila klavír a spev. Bola to klasická hudba, tá ma ale neoslovila, lebo som mala sen byť ako Dara Rolins. Od štrnástich rokov som bola súčasťou známej žilinskej kapely Maurícius a Beneton, potom som sa dostala zvláštnou náhodou spievať do zahraničia a zakotvila som na Tenerife.
Náhody neexistujú alebo táto vaša bola v niečom výnimočná?
V Žiline bola jedna agentúra, kde mi však povedali, že nie som ničím výnimočná, lebo okrem slovenčiny v inom jazyku neviem spievať. Táto skutočnosť ma dobre naštartovala a odišla som do Álp robiť chyžnú, kde som sa naučila po nemecky a taliansky. Potom sa to celé spustilo, až aktuálne ovládam veľa jazykov. Ovládať jazyk v zahraničí je nevyhnutnosť. Celý svet pozná angličtinu, my komunistické deti sme mali ruštinu a nič iné vám neostáva, ak sa chcete presadiť. Kto sa príde pozrieť na naše koncertné vystúpenia, je rád, že privítam ľudí z rôznych krajín v ich materinskom jazyku. Pri kontakte s ľuďmi sa na vás niečo nalepí, k tomu trošku štúdia a ide to. Hlavne sa netreba báť.
Ako vyzerá váš bežný pracovný deň?
Celý deň sa venujem sebe, rodine, deťom či domu. Večer sa kúzelne prezlečieme do pracovnej pozície v kapele, čo je naša práca. Niekedy máme jedno, dve a aj tri vystúpenia. Máme viac spracovaní, od skupiny pre 70., 80. roky, potom robíme Abbu, a to všetko pod taktovkou môjho partnera Kristiána Šoltésa. On je kapelník, všetko má pod kontrolou a nás teší, že o našu tvorbu je eminentný záujem. Kapelník Kristián má skvelé meno, vďaka jeho profesionalite má naša kapela 25 až 30 vystúpení za mesiac v luxusných hoteloch a letoviskách.
Dá sa skĺbiť pracovný život s tým súkromným v jednej kapele? Predsa mať partnera za šéfa musí byť neraz humorné.
Máme zaujímavý osud, lebo sa poznáme dlho a mali sme iných partnerov a vzájomnými rozchodmi sme sa dali my dvaja dokopy. Hoci tomu mnohí neverili, tak môžem povedať, že sme na Tenerife dvaja najšťastnejší ľudia.
Domov by ste sa zrejme už nechceli vrátiť – alebo tam je nejaká malá šanca?
Na Slovensku majú ľudia radi hudbu, špeciálne v našom regióne dolných Kysúc či Žiliny to platí dvojnásobne. Celkovo však je priestor na hranie počas víkendov alebo nejakých výnimočných akcií. Spôsob života je iný než na tomto ostrove, kde každý deň je možnosť zábavy, čo je pochopiteľné, ale verte mi, že aj dostatočne náročné.
Váš život vyzerá nádherne, no život muzikantov nie je med lízať, však?
Za všetko treba platiť daň. Každý večer máme minimálne jedno vystúpenie, preto extrémne dbáme na hlasivky od rôznych byliniek až po odpočinok. Môžem povedať, že žijeme len z práce muzikantov, no niektoré šou nacvičujeme až štyri mesiace. Vyžijeme z toho dobre, sme normálni bežní ľudia, no nie sme milionári. Zostane nám na všetko, čo potrebujeme, a občas si vieme dopriať dovolenku. Tá je pre nás na Slovensku, čo je mierny paradox, lebo ak chceme obísť celú rodinu, to niečo stojí.
Čo by ste odkázali vašim rodákom domov na dolné Kysuce?
Nech si ľudia občas vypijú, nech sú veselí, bavia sa, ale nech nesúdia bez faktov. Napríklad toto bol môj problém, keď som odišla do zahraničia, že mama išla z kostola v nedeľu a susedka jej povedala, že síce ste pobožná žena, ale vaša dcéra robí ženu ľahších mravov. Dosť ju to vzalo a volala mi, aby som prišla domov, lebo všetci si na Kysuciach o tebe myslia tieto zlé veci. Hovorila som jej, aby im odkázala, nech len prídu za mnou a skúsia si prácu napríklad chyžnej v Alpách. Nie je komunizmus, hranice sú otvorené a môžu vycestovať. Ja každému prajem; môžete súdiť, len to najskôr vyskúšajte. Ani na Tenerife nie je ľahké uchytiť sa, konkurencia v našom biznise je obrovská, navyše bojujete o svoje meno.
Jednoduchá rada je ísť do sveta a nie sedieť len doma?
Myslím si, že pri návšteve cudzích krajín normálny človek dostane pokoru. Uvedomí si, že život sa žije inak než doma v Žiline či v Kysuckom Novom Meste. Ak má človek pokoru, tak sa pozerá na život inak. Ja som si splnila všetky moje životné sny, Boh ma má rád, lebo som od troch rokoch snívala byť speváčkou. Chcela som žiť v krajine, kde je more a mať vlastný drevený dom. K tomu mať človeka, čo ma bude ľúbiť a ja jeho, preto obrovské ďakujem za Kristiána.
KTO JE ŽANETA PARŠOVÁ (50)?
Rodáčka z: Kysucké Nové Mesto
Povolanie: speváčka
Rodinný stav: rozvedená, dvaja synovia Stanislav (32) a Marco (12), partner Kristián (50)
Životné krédo: Nerob druhým to, čo nechceš, aby robili oni tebe.
Cestovateľský sen: Rada by som videla ešte mnoho krajín, naučila sa miestne kultúry a ďalšie svetové jazyky
Spevácky vzor: Dara Rolins, pretože na jej pesničkách vyrastala naša generácia
Obľúbená pieseň: S otcom a rodinou sme vždy spievali ľudovky a tá najviac zakotvená v mojom srdci ostala Když jsem šel z Hradišťa.
