Ako ťažko sa rodilo vo vašej hlave rozhodnutie pokračovať v kariére profesionála?
Spoločne s rodinou sme sa dohodli, že ešte budem pokračovať. Avšak už šiesty rok za sebou hovorím, že práve tento už je môj posledný a skutočne tento rok potiahneme. Uvidíme, ako pôjde všetko ďalej a ako bude prebiehať sezóna. Najprv bol rozhovor s rodinou a až potom som sa ozval vedeniu MŠK Žilina. Nie som ešte osobne presvedčený, čo by som mal ísť robiť po skončení kariéry a k tomu ma stále napĺňa každodenná práca na tréningoch, no najviac byť na ihrisku počas majstrovských zápasov. Som rád, že moja rodina je s tým stotožnená, a preto ešte určitý čas budem fungovať ako profesionálny futbalista.
Dali ste si nejaké reálne očakávania do novej sezóny či hlavné je byť zdravý a potom sa uvidí?
Po minuloročnom príchode som mal rôzne komplikácie, viac som pomáhal slovom v kabíne a teraz nastal čas, aby som pomáhal na ihrisku. Nehráme európske súťaže, bohužiaľ, nám sa to nepodarilo a sústredíme sa na slovenskú ligu, kde chceme uspieť. Rovnako chcem častejšie vybiehať na trávnik, no musím sa i ja dôkladne pripraviť, lebo telo neviete nijako oklamať.
Ako vnímate zmenu hracej plochy za prírodnú trávu? Vy si ju určite musíte dobre pamätať..
Zažili sme radosť aj na reprezentačnej úrovni, čo budem mať navždy v pamäti. Máme pripravené výborné podmienky v Budatíne či v Závodí, tešíme sa na normálnu trávu. Ja osobne preferujem byť na ihrisku a hrať futbal bez ohľadu na podklad, i keď umelá tráva má iné špecifiká než tá normálna. V zime to môže byť komplikácia, no máme skvelý odborný tím, ktorý na čele s Tomášom (Tavačom – trávnikár, pozn. autora) to dokáže skvele pripraviť.
Boli ste členom slovenského tímu na Eure, bol to aj pre vás jeden z vrcholov kariéry?
Takéto zápasy nehráte každý rok, fanúšikovia si to celé užívajú a ja nie som výnimkou a držím palce našich chalanom. Nám sa podarilo postúpiť vo Francúzsku do osemfinále, bol to môj prvý šampionát, lebo v Afrike som nebol; a z pohľadu cieľov sme uspeli. Pre mňa tie zápasy boli nezabudnuteľné zážitky, no tiež sme sa dostali na Euro o päť rokov neskôr. Môžem to celé porovnať, preto najväčšie spomienky budem mať na Francúzsko 2016.
Veľa toho nenahovoríte, vraj dokonca nemáte ani sociálne siete. Darí sa vám vôbec „zaradiť sa“ v tejto dobe Instagramov či Facebookov?
Dobrý postreh. Nemyslím si, že fungovať na sociálnych sieťach je niečo zlé, no ja mám pocit, že som už na to starší. Bol som mladší, tiež som ich využíval, no s odstupom času som toto z môjho života vymazal a musím sa priznať, že som spokojný aj bez nich.
