Prečo ste rýchlo ukončili brankársku kariéru?
Ako 20-ročný som sa prihlásil na trénerskú univerzitu vo Fínsku, ktorá je považovaná za najprestížnejšiu na svete. Po prijatí som mal pred sebou rozhodnutie, či chcem so svojou výškou bojovať v profesionálnom hokeji alebo sa budem venovať trénovaniu. Nakoniec u mňa vyhrala škola a vzdelanie.
Skúste nám spomínanú školu priblížiť viac, v čom je taká výnimočná?
Haaga-Helia University of Applied Sciences vo Fínskom Vierumäki je jedna z troch škôl na svete, ktorá má plné uznanie a podporu od International Council of Coaching Excellence (ICCE) takisto blízko spolupracuje s IIHF a Fínskou hokejovou asociáciou. 20 ľudí ročne zdieľa rovnaké hodnoty a lásku k športu s cieľom rásť, zdokonaľovať sa a navzájom si pri tom pomáhať. Do Fínska som odchádzal s celkom uzavretým „mindsetom“ a pýtal som sa samého seba, čo mi škola vo Fínsku môže dať navyše od tej slovenskej. Po mesiaci v škole som pochopil, že vzdelanie sa dá robiť aj inak ako u nás, a s veľmi otvoreným zmýšľaním som prijímal a nasával informácie od profesorov alebo aj spolužiakov. Ako študent som mal povinnosť aj aktívne trénovať, aby som všetky informácie mohol hneď aplikovať v praxi, takže s trénerstvom som začal v mládeži Pelicans Lahti. Následne po dvoch rokoch som dostal príležitosť v Dukle Trenčín, čo bola zároveň aj moja povinná školská ročná prax (smiech). Takže popri trénovaní som posielal reporty do školy, aby dohliadali na môj rast a rozvoj. Po sezóne mám v pláne napísať záverečnú prácu a tým ukončiť bakalárske štúdium.
Druhý stupeň vysokoškolského štúdia vás neláka?
Neoficiálne pokračovanie mojej univerzity je na austrálskej Queensland University, ktorá je pod dohľadom popredného medzinárodného akademika Cliffa Malletta, ten sa podieľal aj na príprave študijného programu na mojej univerzite vo Fínsku. Je to zamerané na psychológiu v trénerstve, čo by ma z pohľadu trénera brankárov naozaj zaujímalo, ale jedným z kritérií je, že musíš byť aktívnym profesionálnym trénerom aspoň 3 roky, takže mám ešte rok čas na rozmyslenie.
Čo vás zavialo z ďalekého Fínska až do Žiliny?
Milan Bartovič bol so mnou v Trenčíne spokojný a bola to aj jedna podmienka pri príchode Connora LaCouveeho. Paradoxne som bol s Ferom Skladaným veľmi blízko k dohode aj pred minulou sezónou, ktorú som nakoniec strávil v Trenčíne. Spolupráca s „Bartom“ (prezývka trénera Milana Bartoviča – pozn. autora) ma bavila, zdieľame rovnakú víziu a okrem hokeja si sedíme aj ľudsky. S Connorovou profesionalitou je radosť pracovať a k tomu sa ešte pridal veľmi skúsený Andrej Košarišťan a Michal Dubek, ktorého som si sem priniesol ako perspektívneho brankára do budúcnosti. Všetko to do seba zapadlo, a preto som mal pred sebou veľmi ľahké rozhodnutie.
Brankárska jednotka Žiliny je vraj obrovský profesionál, je to pravda?
Po fyzickej stránke patrí k najlepším v tíme, technickým vybavením k najlepším v lige. Samozrejme, vieme aj, kde má slabiny, a pracujeme na tom, aby sme ich dostali do úzadia. Zvýšená forma pred play-off nie je náhoda, vedeli sme, že bude trvať, kým sa etabluje na herný štýl Žiliny. Z Trenčína bol zvyknutý na iné herné situácie a šance, z ktorých bol ohrozovaný najviac. V Žiline je to úplne niečo iné, keďže herné systémy v defenzíve sú odlišné. Svoju normu posunul na prelome rokov na vyšší level a odzrkadlilo sa to zaradením do zostavy mesiaca február a už dokončenou sériou s Banskou Bystricou.
Pri jeho skvelých výkonoch proti Banskej Bystrici rozhodla aj detailná taktická príprava s vami?
Pracujeme veľa s videom a analyzujeme súpera, aby sme vedeli, čo od neho čakať. Túto analýzu si prenesieme potom aj do tréningu, aby to nebolo len vizuálne, ale aj pocitovo to na ľade zažiť. S Banskou Bystricou nám to do bodky vyšlo, ale, samozrejme, na konci dňa to musí odchytať na ľade sám. Mentálne aj takticky bol pripravený, čo sa ukázalo aj v sérii.
Ako sa vám robí s Romanom Rychlíkom a Andrejom Košarišťanom?
Mne sa so všetkými brankármi robí dobre, snažím sa adaptovať na to, aké majú požiadavky a očakávania. Connor si napríklad robí inú prípravu na zápas ako Košo (prezývka Andreja Košarišťana – pozn. autora). Takisto pri rozbore zápasov každého zaujímajú iné situácie. Roman sa k nám pridal až tesne pred play-off, takže s ním je to skôr o rozhovoroch na osobnej rovine. Všetci traja sú iní, a preto je tá práca taká zaujímavá. Snažíme sa, aby každý mal pocit, že je pripravený najlepšie, ako vie.
Ako sa vám pracuje v Žiline, za tých deväť mesiacov to už môžete nejako zhodnotiť?
Výborne! Mal som nejaké ponuky z iných klubov, no musím pochváliť Žilinu, lebo tu som našiel skvelé prostredie. Čo sa týka hokejových názorov a vízií, všetci tréneri vrátane Fratiška Skladaného s Rastislavom Chovancom sme na jednej lodi a vieme, čo môžeme očakávať jeden od druhého. Nemám jedinú pochybnosť, čo by som tu chcel zmeniť, lebo fungujeme ako jedna veľká rodina.
Počas zápasov vás vidíme pred počítačom, čo konkrétne robíte?
Strihám naše zápasy, mám na starosti trénerskú výzvu, komunikujem so striedačkou a mám na monitore všetko podstatné. Počas prestávok sledujeme s trénermi, či vieme spraviť nejaké malé úpravy našej hry. Pred každým zápasom robím analýzu súpera, ktorú si následne pozrieme s trénermi a vyberieme klipy, ktoré chceme ukázať hráčom na predzápasovom mítingu.
Veľa ľudí aj v Žiline hovorí o vašom veku, cítite sa byť už dostatočne skúsený cez optiku, že už sú za vami konkrétne výsledky?
Áno, stretávam sa s tým často. Nerobí mi to problém, práve naopak, hľadám v tom benefity. Myslím, že ak by so mnou Bart nebol spokojný v Trenčíne, nechcel by ma do Žiliny a v tomto prípade na veku nezáleží.
Ako sa žije v Žiline rodenému Bratislavčanovi?
Mám pekný byt, ráno chodím na tréning, potom si dám obed a každý deň je to to isté. V mojom okolí býva veľa hráčov s ktorými trávime čas mimo štadióna. Je tu aj veľa cudzincov, s ktorými trávim čas, keďže si naše priateľky veľmi dobre rozumejú. Ako tím sme si v Žiline vytvorili takú malú komunitu, kde sú si všetci blízki a určite sa nikdy nenudíme.
S kým z „importov“ trávite najviac času?
Nemyslím, že je jeden, s kým by som trávil najviac času, ale dobre si rozumieme s Miguelom Tourignym, keďže sme si vekovo blízki a sedíme si aj ľudsky. Určite začnem teraz viac času tráviť s Brendenom Millerom a Brendanom Ranfordom, keďže sa nám začína golfová sezóna a to je určite skvelá aktivita, ako sa odreagovať nachvíľu od hokeja.
KTO JE DOMINIK ANTALA (23)?
Rodné mesto: Bratislava
Vzdelanie: Degree Program in Sports Coaching and Management
Hráčske skúsenosti: Slovan, mládežnícke reprezentácie všetky do 18 rokov
Trénerské skúsenosti: dva roky vo Fínsku popri štúdiu do 16 rokov, Trenčín, Žilina
Záľuby: golf
Cestovateľský sen: Bali
Obľúbené jedlo: steak jedine z Towers Steakhouse v Bratislave
