Popri diskotékach či bujarej zábave sa snažíte hlavne občas dostať mladých študentov do kostola?
Aj to napríklad je jeden z rozmerov, ste ma pobavili. Konkrétne je to služba ľudskej i duchovnej formácie od mládeže, cez profesorov či zamestnancov a robíme rôzne aktivity, stretnutia, výlety, občas svätá omša či modlitba. Je to mix týchto vecí a snažíme sa, aby sme fungovali ako sa len dá.
Máte na starosti celé centrum?
Som sám a ak sa mi podarí nájsť nejakých študentov, tak sa môžem oprieť o ich pomoc. UPC (Univerzitné pastoračné centrum – pozn. autora) funguje od roku 1997, som kňazom žilinskej diecézy a momentálne tu pôsobím druhý rok. Okrem toho som bol vo farnostiach Turzovka, Čadca mesto a naposledy kaplánom v Rajci.
Je vaše aktuálne pôsobisko príjemnou zmenou v porovnaní s pastoráciou vo farnostiach?
Ostanem pri odpovedi, že je to zmena, ale nedá sa opísať čisto slovom príjemná. Príjemná je možno v slova zmysle, že som pri mladých ľuďoch a zas na druhej strane nie sú to klasické veci ako v živote hocakej inej farnosti. V tomto smere ešte vypomáham vo farnosti Žilina-Vlčince, tak čiastočne žijem aj vo farnosti. Toto je avšak iná práca, treba hľadať a pozývať mladú generáciu, lebo na rovinu, oni sa nehrnú vytvárať nové kontakty.
Držíte krok s mladou generáciou, teda vy im rozumiete a naopak aj oni vám?
Síce mám len 38 rokov, ale oni ma označujú za starca. Snažím sa s nimi držať líniu, no dobu len tak nezastavíte.
Aké najväčšie starosti s vami riešia?
Klasika je riešenie vzťahov, čo asi aj do budúcnosti ostane. Čo avšak mňa milo prekvapilo je, že riešia potrebu chodiť do školy. Aspoň mňa toto teší, lebo si uvedomujú fyzický rozmer a nie všetko robiť len
online. Nie každého to však baví, niektorí by doma sedeli aj stále, ale milo ma prekvapuje a aj teší vlna študentov, ktorí si uvedomujú potrebu chodiť do školy. Potom sú to ťažkosti z domáceho prostredia, ale to sú tie celkové vzťahy ako som už spomínal.
Mali ste napríklad spoveď už cez Facebook či Instagram?
Nie, skôr nejaký rozhovor, ale spoveď nie.
Často sa hovorí, že dnešné deti sú inou generáciou. Súhlasíte?
Určite sú iné, lebo dnes je náročnejšie ich do niečoho zapojiť. Mladý človek si vytvoril svoj svet zapojený v počítači či mobile, kde dominujú ich vlastné záujmy a nie sú spoločné. Skôr sú individualisticky ladení, čo je náročnejšie pre nás vo vytváraní vzťahov, k čomu prispela aj pandémia. Veľmi ma teší partia mladých ľudí, ktorí sa u nás prakticky po roku stretnú a sú skutočne šťastní, že môžu byť spolu a rozprávať sa. Laicky povedané dnešná mládež má vytvorený svoj svet.
V tomto svete sú všetci influencermi a zberateľmi lajkov?
Súhlasím, dnes chcú všetci tvoriť aplikácie či webstránky. Ja sa im snažím ukázať, že život je aj o inom. Nedá sa im to nadiktovať, iba dať ako odporúčanie. Sedia za počítačom a mobilom, preto ich ťahám do aktivít medzi ľuďmi. Online priestor je pre nich dlhodobou záležitosťou, treba ich od toho odtiahnuť k väčším medziľudským vzťahom.
Aké aktivity poskytujete pre mladých vo vašom žilinskom centre?
Sú veci, ktoré si organizujú sami. Je možnosť požičať si spoločenské hry, sami si prídu sadnúť a rozprávajú sa. Ak majú dve-tri hodiny voľné, tak si zahrajú šach, biliard, stolný tenis, stolný futbal, kde sme organizovali aj turnaj. Občas pomáhame pri údržbe, robíme spoločné opekačky a ak bude čas, tak spravíme v neďalekom lesoparku krížovú cestu a aj svätú omšu.
Darí sa vám presadzovať a nastoliť aj otázky viery popri týchto aktivitách?
Je potrebné vytvoriť u nich atmosféru, že sa medzi nami cítia dobre. Potom sa sami pýtajú, no skôr je náročnejšie čakať, že prídu pravidelne. Navrhol som im stretnutia a raz prídu piati, inokedy len jeden. Ak vytvárajú partiu, tak sa dá s nimi rozprávať aj o otázkach viery a sami si tieto témy navodzujú.
Ako vnímajú pandémiu títo mladí študenti?
Veľa vychádza z rodinného prostredia, to je podstatný dôvod vnímania tejto problematiky u mladých ľudí. Človek musí vidieť okolo seba aj ostatných ľudí, k čomu nás vyzýva aj pápež, aby sme dbali aj na odstrčených ľudí. Opäť žijeme v online svete a tam je verejnosť z toho podľa mňa dopletená, než v skutočnosti v srdci zlá. Často zabúdame na druhých, vidíme len svoj záujem.
Skúste vyslať určité posolstvo pre mládež v žilinskom regióne. Na čo najviac apelujete?
Všímajte si jeden druhého, lebo v živote nemôžu ostať sami. Digitálny svet nenahradí blízkosť druhého človeka a bez Božej pomoci človek ďaleko nezájde. To vidíme teraz, že hodnoty ľudí sa veľmi rýchlo zatrasú a snažme sa hľadať trváce hodnoty. Snažte sa byť dobrí jeden k druhému, lebo bez toho druhého sa sami vo svete stratíme.
