Prečo je teda voda taká dôležitá?
Obnovu pôdy a územia musíme chápať v širokej komplexnosti a tým sa málokto zaoberá. Práve na vodu sa viaže akýkoľvek život, bez nej by nemohol existovať. Bioklimatický park je minisvet, v ktorom pozorujeme všetky životné procesy. Vodu vidím rád, ale pre mňa je podstatným výsledkom biodiverzita, teda rozmanitosť, ktorá má obrovský vplyv na klímu.
Skúsme to načrtnúť prakticky...
Ako následok odlesňovania prichádza deficit vody. Keď si to pripodobníme na našich podmienkach, aj obyčajné odstránenie medzí na poliach spôsobuje jej nedostatok. V každej medzi sa nachádzala nejaká studnička, rezervoár vody, okolo ktorého sa život intenzívne rozvíjal. V 70. – 80. rokoch bolo treba skoro na jar sadiť, siať a akýkoľvek malý prameň, ktorý sa na poliach objavil, prekážal mechanizmom, preto poľnohospodári polia vysušovali. Začali prekážať aj prirodzené močiare, odvodnili aj tie. Mali by sme sa krajine venovať tak, aby sme nesledovali len obrábanie pôdy a dorábanie potravín. Zadržiavanie vody je nesmierne dôležité. Voda by sa mala zadržať na tom mieste, kde spadne.
Tak ste začali budovať aj bioklimatický park?
Áno. Keď zadržíme vodu, v jej okolí sa oveľa lepšie darí rastlinám, v nich sa rozmnožuje obrovské množstvo drobného živočíšstva, baktérií, rias, prvokov a naň sa pomaly naviažu väčšie živočíchy a predátori. Usídlia sa v krajine len vtedy, ak v nej nájdu dostatok potravy. U nás sa prirodzene usídlilo niekoľko párov sokola myšiara, pustovky a to je naše vysvedčenie. Prišli za hrabošmi a myšami a my sme počas ôsmich rokov nezaznamenali žiadne premnoženie hlodavcov.
Čo sa muselo stať, aby sa tu usídlili?
Keď sme začínali, v apríli potok vždy vyschol a voda začala tiecť až začiatkom októbra. Vybagrovali sme pri ňom jamy, do ktorých sa nahromadila voda z roztopeného snehu a vydržala v nich aj tri mesiace. Bolo to stále málo, tak sme zdrže zväčšili. Fungujú na princípe takzvaných „kalíšť“. Sú to akési jazierka v lese, v ktorých zvieratá udupú pôdu tak, že je v nich voda po celý rok. Keď zadržíme vodu, vyprodukujeme viac biomasy. V našom hospodárstve máme ešte teraz toľko sena, že nebudeme mať kam dávať nové. Stačí naozaj veľmi málo, aby sa produkcia znásobila, sortiment sa rozšíril, a to všetko bez použitia chémie a s minimálnymi nákladmi. Po vodozádržných opatreniach sme vysadili sad starých ovocných stromov, po 3 rokoch sa vrátili prvé červíčky. Za dážďovkami, chrobákmi a larvami prichádza krt a robí krtince. Keď sa u nás objavili, spozornel som. Prestal som na 2 ha kosiť trávu, aby som ich nerozmetal. Hneď sa do nich nasťahovali mravce a na prekyprenej pôde sa uchytili rôzne bylinky. Aby však tráva nebola príliš vysoká, spásali ju ovce. Následne sa objavili motýle modráčiky, ktoré znášajú vajíčka do mravenísk. Teraz ich tu máme tisíce. Jednoducho sme životu nechali priestor.
Keď je to také jednoduché, prečo sa to nedeje aj inde?
Nie je to pre veľkopestovateľov, pretože systém dotácií na pôdu je nastavený extrémne zle. Oni nebudú robiť zadržiavanie vody, pretože aj za posledný hektár chcú dotáciu, a tú by na takto využitú pôdu nedostali. Nerobia nič pre zadržanie vody, prichádzajú suchá a ešte aj na to, ako dôsledok ich roboty, dostanú príspevky. Človek by mal premýšľať, ako si maximálne množstvo napršanej vody udrží v záhrade, hoci na obyčajné polievanie. Vezmite si aj také kosenie trávnikov. Všetci chcú mať milimetrovú trávu, no voda sa lepšie zadržiava vo vysokej tráve, čím aj život dostáva väčší priestor. Ale to už ľuďom prekáža. Nechcú vysokú trávu, chrobáky, mravce či myši. Sme sterilní a strácame prirodzenú imunitu.
Vo vašom parku teda kolobeh prírody začína od samého začiatku?
Život u nás exponenciálne beží. Veď už Boh na 4. deň, keď stvoril zvieratá, povedal: „Ploďte sa a množte sa a naplňte zem.“ A to v prírode naozaj funguje. Zvieratá majú obrovskú nadprodukciu. Žaba znesie 500 vajíčok, z nich sa vyliahne 400 žubrienok, z toho sa 200 stane potravou pre vodné vtáctvo, ale tých 200 sa rozuteká do okolia. Žiadne zviera to však nedokáže zdecimovať na nulu, to dokáže iba človek a chémia. Produkcia je obrovská, aby väčšie živočíchy mali čo žrať. Netreba to tlmiť, život si to zariadi. Príroda svoje likvidačné komando sama presunie tam, kde je potrebné. Pokiaľ nezasiahneme, život si sám vybuduje harmóniu, len mu to musíme umožniť.
Pestujete rastliny, chováte zvieratá, ako to u vás funguje?
Najviac sa sústredíme na rastlinné produkty. Máme dostatok vody a rozmanitá flóra u nás slúži ako potrava najmä pre včely. Máme asi 30 rodín a 20 druhov divých, rovnaký počet druhov máme aj čmeliakov. Opeľujú ovocné stromy – v sade rastie 50 druhov jabloní, 30 druhov hrušiek, slivky, čerešne, oskoruše, višne. Ak je extrémne sucho, je málo opeľovačov aj úrody a pestovatelia sa to snažia doháňať chémiou. My pestujeme bez akejkoľvek chémie a máme aj svoje produkty. Zo špaldy robíme múku, dávame z nej piecť chlieb, kaizerky či medovníky, pohánku spracovávame na krúpy a múku. Na krmivo pestujeme ďatelinu, lucerku, vlani sme mali 6 ton burgyne. Zasadili sme 5 odrôd zemiakov a ich úroda uspokojí 6 rodín na celú zimu. A máme dosť aj pre utečencov. Pšenicu pestujeme pre sliepky, ktorých máme asi 50 a každý deň znesú približne 12 vajec. Vyliahli sa nám húsatká, chováme čínske labutie husi, slovenské biele, mexické pyžmové kačky, každé ráno nadojím 1,5 l kozieho mlieka. Môžeme sa pochváliť aj exotickými lamami alpakami, ktoré nám dali už druhé mláďa. Nepočítam mačky a psa. Skrátka sme uzavreli cyklus a všetko si dorobíme sami. Chceme poukázať na to, že aj početná rodina by sa takýmto spôsobom poľahky uživila. Aby som nezabudol, vysadili sme vinohrad a budeme pestovať hrozno.
Koľko ľudí je na to potrebných?
OZ Ekoenergia má síce asi 20 členov, sporadicky sa na práci v parku ale podieľa asi desiatka, pomáhajú nám aj dobrovoľníci, no 70 percent práce na hospodárstve je na mne. Som tu od svitu do mrku. Musím mať na to dostatočné vedomosti, ale aj celý deň otvorené oči a srdce.
KTO JE LADISLAV ŽIDEK?
Narodil sa a žije: v Rajci
Vzdelanie: vysokoškolské, humánny evolučný genetik
Rodina: manželka Alena, najstaršieho syna Lacka som v jeho 13 rokoch odovzdal Pánu Bohu, mám dcéry Martinu, Gabrielu a Danu a 4 vnúčatá – Mateja, Filipa, Juraja a Miu
Záľuby: cykloturistika, ale len do vzniku bioparku, beh, dobré víno
Ocenenie: za prácu s obnoviteľnými zdrojmi energie tri celosvetové energeticko-environmentálne Energy Globe Award, niečo ako Nobelova cena v oblasti životného prostredia
Životné motto: Nezavadzajme životu.
Pracovať ako naši predkovia
Park Drienová v Ďurčinej je zariadenie, ktoré spravuje Občianske združenie Ekoenergia. Vládne v ňom harmónia medzi prírodou a človekom. Je postavený na tradíciách vzťahu k pôde a zvieratám a na modernom ponímaní biodiverzity a kultúrneho vnímania. Na širokej škále domácich zvierat poukazuje na to, ako sa dá šetrne stavať k prírode, aké užitočné sú jednotlivé zvieratá či rastliny. Základom radosti z takéhoto prostredia je však tvrdá práca. Taká, akú ju poznali naši predkovia. Práca bola rozložená počas celého roka a tak, aby v pôde fungoval plnohodnotný život. Po nej bolo treba z úrody členov rodiny nasýtiť, v neposlednom rade aj vzdelať a svoje miesto mala v ich živote i zábava. Naša kultúra sú večerné koncerty rosničiek v „kalištiach“.
