Bola to pre vás skutočne skvelá sezóna?
Určite. Nemôžeme sa vôbec sťažovať, pretože všetko bolo pre nás po minulých rokoch nové. Od trénera, hráčok až po úžasnú podporu od skvelých fanúšikov. Zoberte si, že minulý rok v extralige sme skončili posledné a teraz sme skončili v prvej štvorke. Stále nás bude mátať boj o medailu, no s tým už nič nenarobíme.
Vy osobne hráte takmer 15 rokov volejbal, prvýkrát ste boli blízko medaile. Úprimný plač po poslednom zápase iba dokazoval ako vás to celé zobralo?
Emócie patria k športu, všetky sme si boli vedomé, o čo hráme. Ja sa za slzy nehanbím, bolelo to každú z nás, ale odozva fanúšikov bola neskutočná. Po prehre nás vytlieskali, dokonca súperky sa len pozerali, čo sa v Žiline deje. Prehrali sme, nemáme medailu, no získali sme si srdcia žilinského publika. Na to budeme stále všetci spomínať a túto emóciu si uchováme v hlave asi večne.
Už vás niekto spozná po meste, že vy ste kapitánkou žilinských volejbalistiek?
Ani sama som nečakala, ale stalo sa. Napríklad nedávno v kaviarni ešte počas sezóny ma zastavil jeden pán a povedal, že sme odohrali dobrý zápas a drží nám palce. Je to fakt milé, tiež Ivana Kardošová mi hovorila ako malé dievčatko chcelo od nej v obchode podpis. Žilina miluje volejbal a sme všetkým fanúšikom za neutíchajúcu podporu vďačné.
Volejbal je nielen pre vás doplnkovou aktivitou, aké povolania sa ocitli v žilinskej kabíne?
Som lektorkou anglického jazyka, časovo stíhať prácu aj tréningy je veľmi náročné, ale nie som sama, pretože aj ostatné dievčatá majú nabitý program. Máme v tíme fitnes trénerku (Jurišová), tiež vojačku s hodnosťou nadporučík (Glóriková), študentky (Kandalíková, Rybáriková), študentky popri práci (Kardošová) či vo firme (Viedenská) a tie doplnili zahraničné hráčky. Celkovo táto sezóna bola oživujúca, lebo dievčatá zo Srbska či Kolumbie boli šikovné volejbalistky, no aj v súkromí sme toho zažili spolu veľa.
Laická, ale hlavne odborná verejnosť ako faktor úspechu vníma prínos trénera Nemanju Ristića. Čím bol pre vás výnimočným?
Myslením. Každý jeho tréning má hlavu a pätu, veci z tréningov sme dokázali preniesť na zápas a spravil jednoducho kus roboty.
Prezident klubu Dalibor Andrisík neraz vtipne dodal, že ak by on po vás počas zápasu kričal ako Ristić, tak odídete (smiech). Naopak pri Ristićovi vám to pomáhalo?
Trénerov hlas vie byť „výrazný“ (smiech), ale budem hovoriť za seba, lebo mne to neprekážalo a v niektorých momentoch rozumiem, prečo zvýšil hlas. Pre nás to bol budíček, aby sme hrali a skôr nás chce takticky usmerniť.
Mohutnú divácku podporu si budete pamätať na celý život?
My sme toto nikdy nezažili, preto prvé domáce víťazné zápasy boli neskutočné. Kus obrovskej roboty urobili aj za mixážnym pultom Peter Minárik spoločne so speakerom „Maslom“. Patrí im veľká vďaka, pretože bez nich by nebola nikdy taká skvelá atmosféra, ktorú nám všetci na Slovensku závidia. Každý domáci zápas im za odmenu donesieme koláčik. Asi sa zhodneme, že posledný zápas sezóny bol aj tým najkrajším, toľko emócii za jeden večer len tak hocikde nenájdete. Veľa rokov v Žiline nebola medaila, ľudia začínajú sledovať volejbal, to je skvelé. Za desať rokov si budeme pozerať videá, na toto sa bude stále spomínať.
Je reálne, že budúci ročník získate medailu?
Všetko je reálne, aj keď to bude určite ťažké. Možno prídu nejaké zmeny v kádri no teraz máme trošku iné meno v súťaži. Každý už vie, že sme iný celok. Nás to musí iba nakopnúť, aby sme ukázali ešte väčšiu kvalitu.
Ako bude vyzerať váš program bez zápasového rytmu po skončení sezóny?
Pokračujeme v normálnom pracovnom režime. Mixovať prácu od rána, so zápasovými a tréningovými povinnosťami sú náročné, či už fyzicky alebo psychicky. Začíname prípravu na začiatku augusta, bude to znova niečo zaujímavé. Myslím si, že po tejto sezóne sa volejbal dostal do povedomia ešte viac a dúfam, že sponzori budú naklonení Žiline pomôcť. Verím, že my hráčky sme im dali dostatočnú motiváciu, že investovať do ženského volejbalu má zmysel.
Váš odkaz nielen pre športových fanúšikov v Žiline?
Iba jedno veľké ďakujem, diváci nás hnali dopredu a my sme vnútorne boli „hecnuté“ hrať ešte lepšie. Dúfam, že tento úspech bude pre nich motivácia nás povzbudzovať ďalej. Pre Žilinčanov mám pre bežné dni odkaz, aby robili to, čo majú radi.
Výkrik 1: ...volejbal sa dostal do povedomia ešte viac a dúfam, že sponzori budú naklonení Žiline pomôcť...“
Výkrik 2: „Prehrali sme, nemáme medailu, no získali sme si srdcia žilinského publika...“
KTO JE MAGDALÉNA KOVÁČIKOVÁ? (29)
Rodné mesto: Turzovka
Aktuálne bydlisko: Žilina
Vzdelanie: Žilinský univerzita, odbor učiteľstvo anglického jazyka a občianskej výchovy
Povolanie: lektorka anglického jazyka
Volejbalové úspechy: 3. miesto MSR v beachvolejbale 2016, účastník beachvolejbalových turnajov najvyšších kategórií (Slovinsko, Česko, Maďarsko), účastník FIVB (1*)turnajov
Obľúbené jedlo: sushi
Životné krédo: Robte všetko s vášňou, alebo sa na to vykašlite
Športový vzor: Rafael Nadal
Cestovateľský sen: Filipíny
