Kedy ste začali pracovať pre žilinský hokej?
Prišla som v mimoriadne krásnych časoch, lebo to bolo leto po majstrovskej extraligovej sezóne 2005/2006. Čiže tie úžasné oslavy som vôbec nezažila (smiech). Najskôr som pracovala v tlačiarňach, no ocino sa dopočul, že na zimnom štadióne prebieha výberové konanie na pozíciu asistentky. Spýtal sa ma, či si to viem predstaviť, no ani som netušila, kde je „zimák“. V tom čase som bola na pohovore u pani Tomkovej a tá ma prijala.
Čo všetko máte na starosti? Asistentka je dosť všeobecný pojem...
Mojou pracovnou náplňou sú administratívne práce. Ale hlavné zameranie mám momentálne fanshop, eshop, celkovo od dizajnu (spolu s marketingom), objednania, naskladnenia až po samotný predaj. Príprava podkladov do účtovníctva, zmluvy, vyúčtovania, prenájom ľadovej plochy a ešte iné práce.
Aké najkrajšie momenty sú spojené s vašou takmer dvadsaťročnou prácou?
Je ich neskutočne veľa, ani neviem, čo by som vyzdvihla najviac. Určite ale to, keď sme boli v extralige bronzoví a, samozrejme, terajší postup do extraligy.
Očakávali sme, že skôr sa zameriate na fakt, že vďaka hokeju ste si našli manžela. Mohli by ste nám o tom prezradiť pár podrobností?
Chodieval za nami s jedným známym kvôli prenájmu ľadovej plochy a tak sa to stalo... príliš ste zvedaví (smiech). Vďaka hokeju mám dlhodobú prácu, ktorá ma baví, a vďaka nej mám aj úžasného manžela. Čo viac si môžem priať? Je to všetko výborné.
Ako sa vám pracuje pod novou značkou Vlci Žilina, je to rozdiel oproti klubu, ktorý bol v područí mesta Žilina?
Je to veľký rozdiel. Momentálne ma práca baví ešte viac ako predtým. Je tu ten najúžasnejší kolektív ľudí, ktorý sa tu mohol stretnúť. Všetci chcú obetovať pre hokej čo najviac a to sa v dnešnej dobe len tak nevidí.
S ktorými hokejistami ste si za tie roky vybudovali najkrajšie vzťahy?
Nedá sa to konkretizovať. Každoročne tu máme hráčov, ktorí sú aj dobrí ľudia. Sú na mňa milí a je ťažké vybrať konkrétne meno. Veď to vidíte sami na sociálnych sieťach či na rôznych akciách, že s našimi Vlkmi je stále zábava. Nechcem príliš konkretizovať mená, lebo náhodou na niekoho zabudnem a to by som nerada. Ono je to asi taký štandard, že s niektorými hráčmi ste viac v pracovnom kontakte, s inými menej. Sú hráči, ktorí sú samostatní a neprídu do administratívy ani raz počas sezóny.
Vraj vás však mnohí milujú, pretože im viete pomôcť s vypisovaním faktúr...
No áno, s inými máme „sedenia” ohľadom faktúr. Ale sú to väčšinou zahraniční hráči, prípadne mladí, ktorí ešte nevedia čo a ako. Vždy každému rada pomôžem.
Ako veľmi sa vy osobne tešíte na extraligu?
Veľmi. Je to pre nás zároveň veľká výzva. Extraliga za Vlkov bude mať podľa mňa trochu iný rozmer ako kedysi počas MsHK. Chceme priniesť ľuďom zážitky, dobrú náladu a tiež chceme, aby sa tešili na zápasy. Sama som veľmi zvedavá.
Máte na konte aj o knihu o žilinskom hokeji? Bude z vás dobrá spisovateľka?
Spisovateľka asi nie, skôr prepisovateľka. Dávnejšie sa vydávala publikácia o hokeji v Žiline a autori ma poprosili, či by som nepomohla s prepisom. Súhlasila som, prečo nie. Tých úsmevných príhod je mnoho a toto je jedna z nich.
Zažili ste mnoho majiteľov, ale ste súčasťou hokeja. Ako to robíte, že vás majú všetci radi?
Neviem, či ma majú radi (smiech). Dôležité je venovať sa hlavne práci a robiť ju niekedy na viac ako sto percent. A keď ťa práca baví a napĺňa, tak to nie je problém.
KTO JE LUCIA RUDLOČÁKOVÁ?
Rodné mesto a bydlisko: Žilina
Pracovné skúsenosti: office manažér
Záľuby: bicyklovanie, turistika, upratovanie
Typická vlastnosť: obetavosť, húževnatosť
Životné krédo: Žiadna búrka netrvá večne a po každej vyjde slnko.
Cestovateľský sen: Kuba
Obľúbené jedlo: dukátové buchtičky
