Aké boli začiatky vášho otca, keď sa mu podarilo vybudovať stavebnú spoločnosť SkyBau?
Otec bol „Váhostavák“, zakladal Liptovskú Maru, staval diaľnice a zastával funkciu hlavného inžiniera závodu PSV, kde pracovalo vyše tisíc zamestnancov. Odpracoval tam 33 rokov. V auguste 1991 dal Váhostavu zbohom a 15. januára 1992 založil vlastnú firmu SkyBau s. r. o. Najprv začínal s piatimi ľuďmi a v špičke mal nakoniec 845 zamestnancov.
Prečo sa táto firma číta SkyBau – nie je anglickou verziou slova neba?
V Nemecku brali tento názov ako nebeskú stavbu, napriek tomu meno firmy pochádza z koncoviek priezvisk zakladateľov. Niektorí ľudia si mysleli, že stavajú vysoké stavby až do neba a treba zdôrazniť, že názov sa číta „ski“ a nie „skaj“.
V roku 2007 získal ocenenie Podnikateľ roka. Čo vo vás toto ocenenie aj po rokoch evokuje?
Bol prvý, ktorý vo vysokom veku 73 rokov získal toto ocenenie a dosiahol tak obrovský úspech za tých párov rokov na trhu. Zaujímavosťou je, že začal s podnikaním vo veku 57 rokov a prakticky s týmto segmentom nemal žiadnu skúsenosť. Prišiel do Nemecka na autíčku, volal ľuďom z telefónnej búdky, či chcú prácu, a ničoho sa nezľakol. Potom si zobral so sebou piatich zamestnancov, neskôr pätnástich a zrazu dostal pracovnú šancu v Nemecku, až postavil 400 obrovských stavieb od nemeckého Passau, cez Česko až po Slovensko. Pre mňa je tento príbeh na zamyslenie, aký môže byť človek silný, keď ide tvrdo za svojím cieľom s láskou.
Ktoré pracovné úspechy považujete časom za tie najvydarenejšie v rámci stavebnej firmy?
V rokoch 1982 až 1986 sa zúčastnil na stavebných prácach ohľadom rekultivácie pôdy v Iraku. Potom pokračoval v stavbe diaľnice. V rokoch 1992 až 2010 postavil 400 stavieb, až sa stal treťou najväčšou stavebnou firmou na Slovensku, čím sa za krátky čas stal jednou z najlepších spoločností v republike.
Na ktoré slovenské stavby mimo žilinského regiónu je otec najviac hrdý?
V Bratislave postavili najväčšie stavby, začínali Polusom, nasledoval bytový komplex Rozadol, Eurovea 1, Bizniscentrum. Tiež stojí za zmienku košický a žilinský Aupark a taktiež Wellness hotel Rozsutec vo Vrátnej doline.
Ktoré vlastnosti otca zdobili celý profesijný život, že sa mu podarilo vybudovať takú kvalitnú spoločnosť?
Cieľavedomosť, tvrdohlavosť, talent ľudí presvedčiť a motivovať, rovnako aj charizma osobnosti. Tiež láska k životu a práci so všetkým, čo sa v ňom naskytne od negatívnych skutočností až po pozitívne radosti.
Bolo v minulosti náročnejšie pracovať s ľuďmi než teraz?
Kedysi boli ľudia skromnejší, otvorenejší a vzťahy boli postavené na hodnotách. Stále spomína na krásnu prácu pri začiatkoch, čo si i ja osobne pamätám, že si vážil každého jedného robotníka, ktorý pracoval v zime, a poznal každého zamestnanca po mene s jeho osobným príbehom.
Zrejme ste za tie roky aj zažili veľa príbehov – či už smutných, ale aj radostných. Podarilo sa podľa vás otcovi spraviť svet lepším?
Vždy sa vyhýbal korupcii a hocičomu, čo dýchalo nečestne, tak radšej šiel od toho preč alebo skôr do toho nešiel. Aj preto predal firmu, lebo do roku 2010 robili len pre súkromný sektor, tam išlo o kvalitu, rýchlosť a nie veci okolo toho, ako je to dnes. Pre firmu usporadúval veľa akcií, niektorí zamestnanci sa dostali prvýkrát do Talianska či v lete do Chorvátska a napríklad na svoje narodeniny robil športové hry Medzihorská, čo je názov chatovej oblasti v Porúbke. Beh, stolný tenis, bicykel a zábava pri hudbe do skorého rána. Mám v pamäti, že prišlo vždy veľa ľudí. Chata v doline bez elektrickej energie mala svoje čaro, čo boli pre otca najkrajšie časy.
Máte hotel Rozsutec. Ako sa darí momentálne tomuto projektu? Ste spokojní s tým, čo sa vám podarilo vybudovať aj na poli hotelierstva v regióne?
Je v krásnej lokalite, dýcha rodinnou atmosférou a ľudia ho navštevujú veľmi radi. Strávia pekný čas relaxom a výbornou kuchyňou s najkrajším výhľadom na Vrátnu dolinu s vrchom Rozsutec. Preto aj ten názov hotela.
Je podľa vás dnes veľmi ťažké podnikať? Čo vášho otca trápi najviac z pracovnej oblasti?
Nevie si predstaviť, že by dnes podnikal, lebo je sklamaný z prostredia a nikto si neváži morálne hodnoty, ani starších ľudí všeobecne. Chýbajúci rešpekt pred tým, kto niečo dokázal, neexistuje a aktuálne je všetko o peniazoch. On celý život pozeral na peniaze až ako posledné. Na prvom mieste boli zamestnanci, radosť z vykonaného diela. Tešil sa aj zo stavieb, na ktorých firma prerobila. Dnes je to vzácne, lebo každá firma pozerá len na zisk, no on chcel pre tento svet nechať niečo po sebe.
Čo by ste ako rodina odkázali mladým začínajúcim podnikateľom špeciálne v žilinskom regióne?
Nech si budujú svoje firmy od základov, lebo u otca museli všetci zamestnanci začínať od robotníkov. Aj stavbyvedúci musel týmto začínať, aby vedel pochopiť, čo môže žiadať od tých ľudí. Tí, čo vydržali, potom dosiahli aj úspech. Jeho odkaz je, aby si všetkým prešli a poznali to, čo predstavuje celá firma, a nielen vedúcu pozíciu. Je potrebné mať cieľ a ísť si za ním.
Na čo by podľa vás nemali ľudia zabúdať, aby boli k sebe dobrí?
Nech sa nepozerajú na osobný prospech, ale aj na druhých ľudí. Otec často zdôrazňuje prínos svojich rodičov. Často spomína ako s vlastnou mamou postavil rodinný dom z kvádrov, ktoré si sami vyrobili.
Málokto vie, že váš otec pochádza z dediny Donovaly. Ako sa dostal do Žiliny?
Otec rád spomína, ako chodil s mamou z Korytnice na Donovaly 12 kilometrov peši. Donovaly miluje, má tam ešte aj svoj rodný dom aj keď ho už vlastní iný majiteľ. Po vysokej škole dostal umiestenku do firmy Váhostav, kde začínal budovanie hričovskej priehrady a potom zakladal Liptovskú Maru.
Vášňou vášho otca je šport. Čomu všetkému sa venoval a prečo ho tak v pozitívnom zmysle slova pohltil?
Už v piatej triede zorganizoval podujatie pre žiakov v stolnom tenise, toto podujatie existovalo mnoho ročníkov. Súťažne hrával stolný tenis, futbal aj basketbal. V 16 rokoch sa zamiloval do zjazdového lyžovania, kde robil neskôr aj vedúceho lyžiarskych súťaží na Slovensku. Športuje dodnes, cvičí pol hodiny, potom ide so svojou milovanou sučkou Bigi na prechádzku. Každý deň má za sebou 3 až 5 kilometrov chôdze, dokonca pred dvoma rokmi vyšiel na Veľký Rozsutec. O jeho vášni svedčí, že ho pozná z plavárne veľa Žilinčanov, lebo chodil 15 rokov plávať.
Čo by ste vy ako deti odkázali svojmu otcovi k 90. narodeninám?
Hlavne nech je zdravý, nech má kvalitný život. Aby sa mohol tešiť z mladých ľudí a trávil pekné chvíle so svojou rodinou, na ktorú nemal toľko času, koľko by chcel.
Čo prajete čitateľom Žilinského večerníka k týmto vianočných sviatkom?
Nech nik na Vianoce nie je sám. Nech sa dokážeme obzrieť, čo sme zanechali za sebou a boli na seba hrdí. Obaja prajeme pokojné sviatky v kruhu rodiny prežité v zdraví.
KTO JE MIROSLAV TRNOVSKÝ (90)?
Rodné miesto, aktuálne bydlisko: Donovaly, Bánová
Rodinný stav: ženatý, deti Ivana a Dušan, vnúčatá Samuel, Lucia, Daniel, Silvia a Dominik, pravnúčatá Vanesa, Timea a Matteo
Vzdelanie: STU Bratislava – Fakulta inžinierstva a staviteľstva, odbor vodné stavby. Ukončenie štúdia s červeným diplomom
Známe žilinské stavby: Aupark, 3 Star Bôrik, SkyBau – administratívna budova
Typická vlastnosť: tvrdohlavosť, cieľavedomosť, charizmatickosť
Životné krédo: Keď nevládzeš, tak pridaj
Obľúbené jedlo: čiernohorský rezeň
Životný vzor: mama a otec
Najkrajšie miesto na Slovensku: Donovaly
