Každá je úplne iná, ale dokázali sa zladiť, zvyknúť si na seba, tolerovať svoje nálady... Šestica ťažko chorých žien už rok spoločne gazduje pod jednou strechou zariadenia podporovaného bývania v Turí. Nebolo to ľahké, ale spolu to dokázali. Na záver vám predstavíme Gabiku a Milku.TURIE. Ako posledná sa do bytu nasťahovala Gabika. Od detstva bola odkázaná na pomoc a starostlivosť druhých. Po smrti mamy, ktorá sa o ňu starala, nedokázala sama žiť. Od roku 1992 bývala v zariadení sociálnych služieb. „Do zariadenia podporovaného bývania prišla neskôr ako ostatné ženy a už sa jej dostalo do uší, že to nie je len o novonadobudnutej voľnosti, ale aj o povinnostiach. Dovtedy jej personál opral, navaril, upratal... Čo chcela, jej zabezpečil a v novom type bývania musela prevziať časť povinností i zodpovedností za svoj byt, voľný čas, svoje financie a ďalšie nevyhnutné veci k životu,“ rozpráva Elena Bohdalová, riaditeľka Centra sociálnych služieb TAU v Turí.
Žijú bez hádok
I keď sa Gabika spočiatku bála, ostatné ženy ju prijali s otvorenou náručou a rýchlo si zvykla aj na nové povinnosti. „Najviac ju teší, že môže navštevovať svätú omšu v obci, nakupovať, že zvláda oprať a ožehliť bielizeň. Veľkú zodpovednosť prejavila aj v práci pomocnej sily v kuchyni. Pochvaľuje si, že v ich byte je väčší pokoj a nevznikajú tu konflikty,“ hovorí riaditeľka.
Gabika bola zvyknutá, že sa o ňu starajú druhí. Dnes si sama vyperie i vyžehlí.
Poslednou, ale o nič menej dôležitou členkou ženského kolektívu je Milka. Jej detstvo a dospievanie nebolo ľahké. Zneužívali ju spoluobčania, ktorí sa priživovali na jej dôverčivosti a zdravotnom hendikepe. Pomocnú ruku jej podala až príbuzná, ktorá ju v podstate vytiahla z ulice. Možno i to je dôvod, prečo Milka dáva najavo svoje emócie vždy naplno. Vie sa zasmiať od srdca, ale i poriadne rozčúliť.
„Zneužívanie a dlhé obdobie bez rodinného zázemia zanechali na nej stopy, ktoré sa postupne snažíme spoločne prekonať. Po umiestnení v útulku a domove sociálnych služieb jej bola daná nová príležitosť začať žiť v podporovanom bývaní. Nebolo to ľahké a napriek krátkej existencii zariadenia boli i obdobia, keď sme stáli na rázcestí či pokračovať v podporovanom bývaní, alebo sa vrátiť späť na vyššiu formu podpory v domove sociálnych služieb,“ spomína na ťažké časy Elena Bohdalová.
Pred Milkou je vraj ešte dlhá cesta. Je však veľká bojovníčka a poctivo na sebe pracuje. „Má dobré srdiečko a medzi spolubývajúcimi, ktoré jej pomáhajú, je obľúbená,“ prezrádza riaditeľka.
Milkine detstvo nebolo ľahké. Dnes sa nanovo učí dôverovať ľuďom.
Na osamostatnenie sa pripravujú ďalšie ženy
V Turí možno čoskoro otvoria ďalší byt. Šestica žien totiž dokázala vedeniu centra, že vedia byť samostatné, dá sa na ne spoľahnúť a keď je treba, postarajú sa jedna o druhú. „V súčasnosti sa pripravuje skupina 10 žien, ktorým je poskytovaná služba v domove sociálnych služieb i v špecializovanom zariadení a ktoré majú záujem o služby v zariadení podporovaného bývania. Musia urobiť veľký pokrok a naučiť sa veľa vecí potrebných pre život v takomto samostatnom bývaní. Taktiež chceme tie, ktoré budú šikovné, posunúť do podporovaného bývania mimo nášho zariadenia. Verím, že sa nám podarí získať priestory pre poskytovanie takejto sociálnej služby,“ dodáva na záver rozhovoru Elena Bohdalová.
Michala Stehlíková
Snímka archív CSS TAU v Turí
