TURIE. Zariadenie podporovaného bývania (ZPB) začalo písať svoj príbeh 4. marca 2013, kedy bolo slávnostne otvorené po ukončení nadstavby budovy Centra sociálnych služieb (CSS) TAU v Turí. V ten mesiac sa do nového útulného bytu nasťahovalo šesť žien s rôznymi diagnózami a povahami. Dnes sú ako rodina – spoločne si vytvorili nový domov a vzájomne si pomáhajú plnohodnotne sa zaradiť do spoločnosti.
Šesť žien = šesť odlišných príbehov
„Zariadenie podporovaného bývania je určené pre ženy do dovŕšenia dôchodkového veku, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a na dohľad, pod ktorým sú schopné viesť samostatný život. Obyvateľky sa učia samostatne zvládať vlastné financie, organizovať si svoj čas, učia sa nové sociálne zručnosti ako variť, prať, žehliť, upratovať, samostatne nakupovať, využívať služby počítača, internetu, mobilného telefónu a ďalších vymožeností modernej techniky,“ vysvetľuje riaditeľka CSS TAU v Turí Elena Bohdalová.
Danka, Ľubka, Gabika, Angelika, Mária a Milka. To sú mená šiestich žien, ktoré momentálne žijú v spoločnej domácnosti v byte podporovaného bývania v Turí. Každá jedna má svoj vlastný životný príbeh, čo ich spája sú zdravotné ťažkosti. Tu sa učia s nimi plnohodnotne žiť. Napríklad Danka prišla do Turia v roku 2006. „Ťažká choroba ju vytrhla z komunity zdravých ľudí a po viacročnom intenzívnom liečení videla svoju situáciu tak, že nedokáže samostatne žiť a starať sa o seba. V minulosti pracovala ako šička, ale túto prácu už vôbec nezvládala a robilo jej problém začleniť sa do spoločnosti. Neverila ľuďom okolo seba a uzavrela sa pred okolitým svetom. Postupnou prípravou, individuálnou a skupinovou terapiou, pod vedením psychologičky a odborného tímu našich pracovníkov, sa odhodlala urobiť krok k osamostatneniu sa. Neľutuje to a nechce sa už vrátiť späť,“ opisuje príbeh jednej zo žien riaditeľka centra.
Danka dnes často chodí na nákupy, sprevádza priateľku, taktiež obyvateľku centra, na vyučovanie hry na varhany do Žiliny a dokonca sa vrátila k „ihle“ – pracuje v krajčírskej dielni centra, kde vyrába úžitkové a dekoračné predmety. „Hlavne sa viac usmieva a začína dôverovať ľuďom okolo seba,“ vyzdvihuje veľký pokrok Danky Elena Bohdalová.
Danka pomáha v krajčírskej dielni centra.
Ľubka je bojovnica a cukrárka
Ľubka sa so zdravotným hendikepom už narodila. Od detstva bola umiestňovaná v rôznych druhoch sociálnych zariadení a internátnych škôl. Do Turia prišla pred dvoma rokmi. „Svoju šikovnosť a zručnosť ukázala už na začiatku svojho pobytu, kedy prejavila záujem o poskytovanie sociálnej služby v ZPB a našla tu nový domov. Naučila sa sociálne zručnosti, dokonca už vie niečo upiecť. Čaká ju ešte dlhá cesta, ale je snaživá. V súčasnosti sa učí komunikovať s organizáciami a inštitúciami, samostatne využívať poštové služby, cestovanie,“ rozpráva riaditeľka centra. Svoj voľný čas venuje tvorivej práci, chodí na krúžok country tancu a dramatoterapie. Podľa riaditeľky musí ešte popracovať na svojom sebaovládaní a vo vzťahovej oblasti, Ľubka ale rada prijíma výzvy a snaží sa ich zvládať. „V budúcnosti by možno raz chcela bývať so svojím priateľom,“ prezradila Elena Bohdalová.
Príbehy ďalších žien vám predstavíme v budúcom čísle.
Michala Stehlíková
Snímky archív CSS TAU Turie
