Internetové prostredie je dnes preplnené informáciami, z ktorých je potrebné vyberať a rozlišovať také, ktoré ozajstnými informáciami naozaj sú, od tých, ktoré sa, jednoducho povedané, ako informácie len tvária. Konšpirácie, hoaxy či konšpiračné teórie sú najmä na sociálnych sieťach akousi každodennou realitou, veľmi dobre sa im totiž v súčasnosti darí práve na Facebooku. „Je dôležité, aby sme rozlišovali medzi dezinformáciami a missinformáciami. Missinformácia je informácia, ktorá je zlá – zo života uvediem príklad, kedy novinár niečo zle vyhodnotí, resp. keď pracuje so zlou či pomýlenou informáciou nevedomky. Dezinformácia je však informácia, ktorá je, naopak, vedome a cielene pozmenená či skreslená, pričom cieľom jej šírenia je človeka oklamať,“ vysvetľuje učiteľ a lektor kritického myslenia Juraj Smatana, podľa ktorého najúspešnejšie dezinformácie majú, paradoxne, pravdivé jadro. Ďalšiu skupinu tvoria hoaxy. Ide o virálne, teda masovo šírené nepravdivé správy, pričom podstatná je na nich práve virálnosť, ktorej nosičom je v praxi napríklad bulvár.
PÚTAVEJŠIE AKO REALITA
Vladimír Šnídl z Denníka N ďalej poukazuje na rozdiel medzi konšpiráciami a konšpiračnými teóriami, tieto pojmy sa v súčasnosti zamieňajú aj v prostredí médií. „Konšpirácia je doslova sprisahanie, teda niečo, čo je skutočné. Konšpiračná, teda sprisahanecká teória sa snaží nejakú udalosť vysvetliť ako sprisahanie. Výhoda týchto konšpiračných teórií spočíva v tom, že sú oveľa pútavejšie, ako je samotná realita. Pokiaľ by ste zverejnili na Facebooku, že pred 49 rokmi pristáli Američania na Mesiaci, nikoho to až tak veľmi zaujímať nebude. Keď však doplníte napríklad to, že šlo o sprisahanie a NASA sa dohodla s médiami či CIA a natočilo sa to niekde v Hollywoode, bude to minimálne pútať pozornosť,“ približuje novinár. Pojmy ako konšpirácie či hoaxy síce v spoločnosti existovali aj v dávnej minulosti, podľa blogera a novinára Jakuba Godu sa však ukázalo, že dnes sa im často darí omnoho lepšie práve v prostredí Facebooku ako v klasických správach. „Toto všetko má viditeľný vplyv na politiku a niekedy i na bezpečnosť či zdravie ľudí. Páve preto sa organizujú aj takéto diskusie, na ktorých sa hovorí o tom, ako sociálna sieť Facebook súvisí s tým, čo sa deje vo svete,“ hovorí Jakub Goda.
MANIPULÁCIA DEZINFORMÁCIAMI
Dezinformácie môžu byť šírené z tých najrôznejších zdrojov. Podľa Jakuba Godu môžu dokonca vznikať spontánne a bez konkrétneho a vopred stanoveného cieľa, no ich šíriteľmi sme práve my, užívatelia Facebooku. Tisíce či desaťtisíce zdieľaní príspevkov zabezpečia, že informácie zasiahnu obrovské masy ľudí. Podľa Vladimíra Šnídla dnes stále funguje aj ďalší spôsob manipulácie, ktorým je fenomén hromadných e-mailov. Cez ne sa posielajú podobné odkazy, aké sú na Facebooku.
NIE SÚ SKUTOČNÉ
Nielen v prostredí internetu, ale aj v bežnom živote sa stretávame s médiami, ktoré nazývame tradičné, ale aj s médiami, o ktorých sa často hovorí ako o takzvaných alternatívnych. Zatiaľ čo pri tých tradičných, teda klasických médiách ide napríklad o tlač alebo rozhlas, alternatívne médiá sa v súčasnosti skloňujú prevažne v negatívnom kontexte. „Tradičné alebo skutočné médiá majú skutočných novinárov, teda ľudí, ktorí pracujú v redakcii, chodia do terénu, na tlačové konferencie, zisťujú si informácie, robia reportáže, rozhovory a vytvárajú tak novinárske celky. Monitorujú to, čo sa deje alebo na niečo prídu sami. Alternatívne médiá, naopak, nemajú skutočných novinárov, väčšinu obsahu preberajú z internetu, niečo si jednoducho vyhľadajú a primyslia si k tomu to, čo sa im práve hodí. Sami na nič neprichádzajú. Alternatívne médiá nikdy neodhalili korupčnú kauzu a vo všeobecnosti sa nevenujú ani skutočným problémom,“ hovorí Vladimír Šnídl.
PREVENCIOU JE AJ MEDIÁLNA VÝCHOVA
Spôsobov, ako sa brániť proti dezinformáciám, je niekoľko. Nie sú pritom zložité, dôležité je naučiť sa k dostupným informáciám pristupovať kriticky, selektovať a vyberať z nich len tie, ktoré sú podstatné. „Úplne najjednoduchším postupom, ktorý môže robiť doslova každý, je všímať si, odkiaľ sa informácia vzala. Vrátane informácie na Facebooku vidíme aj to, z akej webovej stránky pochádza. Dnes však ľudia veľmi často registrujú iba titulky, na základe ktorých zdieľajú daný článok a ostatné prehliadajú,“ vysvetľuje Vladimír Šnídl. Rovnako dôležitým krokom je dnes mediálna výchova. Jej podstatou je učenie sa o médiách, získanie mediálnych kompetencií, teda schopností aktívne pracovať s médiami, mediálne obsahy tiež prijímať a interpretovať. Na slovenských školách sa však mediálna výchova zatiaľ nevyučuje v takej intenzite, v akej by to bolo potrebné. „Mnohí učitelia sa snažia deťom tlmočiť už len to, že keď sú na Facebooku, nemôžu veriť všetkému, čo tam uvidia.“ Podľa Jakuba Godu je najúčinnejším „očkovaním“ proti dezinformáciám sledovať aktuálne dianie a čítať napríklad serióznu, teda mienkotvornú tlač. „Pokiaľ si z takého obsahu vyberiete čokoľvek, čo vám je najbližšie a budete sledovať to, čo sa v krajine deje, budete schopní prirodzene a automaticky registrovať, aké absurdné sú dezinformácie. Pokiaľ máte všeobecný prehľad alebo pravidelne sledujete spravodajstvo, veľmi rýchlo získate schopnosť odhaľovať ich. Nie je to však jednorazová vec, je potrebné robiť to kontinuálne,“ dopĺňa.
ÚTOČIA NA DEMOKRACIU, FACEBOOK IM POMÁHA
Negatívny vplyv hoaxov a dezinformácií na demokraciu sa podľa Jakuba Godu ukazuje najmä posledné dva roky. „V marci 2016 sa do parlamentu dostala Kotlebova ľudová strana, robili sa prieskumy verejnej mienky a analýzy facebookových dát, z ktorých vyšlo, že ľudia, ktorí čítajú alternatívne médiá, volia práve túto stranu. Tieto médiá na jednej strane „tlačia“ témy, na ktorých „stoja“ fašistické alebo nedemokratické strany, čiže prenechaním priestoru im vo všeobecnosti pomáhajú v tematickom okruhu. Vplyv sa rovnako ukázal aj pri voľbách v rôznych svetových krajinách, pri Brexite boli obrovskou témou práve Facebook a dezinformácie, ktoré sa cezeň šíria. Kdekoľvek vo svete sa pozriete na výsledky volieb, silám, ktoré sa dajú označiť za antidemokratické, táto sociálna sieť veľmi pomáha.“ Ako ďalej novinár poznamenáva, v minulosti sa sám pozrel na to, aké populárne sú antisystémové strany v rôznych európskych krajinách. „Vyšlo, že prakticky všade sú najpopulárnejšie či druhé najpopulárnejšie napriek tomu, že vo volebných prieskumoch majú malé percentá. Na Facebooku sa emócii, ktorú šíria, darí jednoducho najlepšie.“
ÚŽASNÝ A ZÁROVEŇ DIABOLSKÝ
Lektor kritického myslenia v súvislosti s demokraciou spomína zaujímavý prípad z minulosti. „Som presvedčený o tom, že Facebook nezničí demokraciu ani západnú civilizáciu, ale západná civilizácia zmení Facebook. Verím tomu, že fenomén sociálnych sietí, ktorý je na jednej strane úžasný a na druhej strane diabolský, dokážeme skultivovať do ušľachtilej podoby. Upozornil na to jeden americký novinár článkom, ktorý vyšiel asi pred mesiacom. Počas spolupráce s historikmi zistil, že úplne klasický problém, ktorý máme na sociálnych sieťach, riešila asi pred 150 rokmi Európa a Amerika. V tom čase vychádzali noviny zadarmo, žili z reklamy a to, aby si ľudia brali noviny, sa dosahovalo tým, že v nich uverejňovali šokujúce informácie. Vtedy došlo k tomu, že sa začala spoločnosť brániť a pri štandardnom vzdelanom človeku, napríklad Britovi, sa stalo, že si objednal The Times a zaplatil si aj predplatné. Vtedy sa začali Briti deliť aj na základe toho, čo čítali, pričom to, aký ste typ človeka, ľudia rozoznávali prostredníctvom toho, aké noviny ste si otvorili v reštaurácii. Tak vznikla aj myšlienka, že za seriózny obraz sveta si zaplatím a nebudem musieť byť šokovaný nezmyslami, ktoré len pútajú moju pozornosť,“ dodáva Juraj Smatana. Facebook má podľa jeho slov model založený na tom, že nás šokuje, a tímy psychológov pracujú na tom, aby sme na ňom trávili čo najviac času.
