Cez víkend ste svoj domáci duel proti Interu nehrali. Je za tým covid?
V klube je to dosť rozšírené, takže som vo Svite v karanténe. Máme pauzu 10 dní, potom by sme sa mali vrátiť do tréningového procesu. Dostali sme do prenájmu dom so spoluhráčom, takže tam sme zavretí a s nikým sa nestretávame. Boli sme uplynulý piatok na testoch, tam nám to vybehlo a musíme len to rešpektovať.
Za Svit nastupujete pravidelne od úvodu sezóny, to vás ako mladého hráča veľmi teší?
Určite som zatiaľ spokojný, je to moja prvá riadna extraligová sezóna a takúto minutáž na palubovke som nečakal. V tomto smere je to až nad očakávanie, nemôžem sa fakt na nič sťažovať. Som rád, že spravil dobré rozhodnutie ostať verný basketbalu na profesionálnej úrovni. V Žiline by som mohol hrať len prvú ligu, čo nemá asi žiadny význam. Povedal som si, že ak robím basketbal od siedmich rokov, tak prečo tomu nedať znova šancu. Nad ponukou Svitu som ani neváhal a od augusta som na Spiši.
Aký bol teda váš plán B?
Práve som zmaturoval a v hlave som mal plán ísť robiť barbera. Nejak z toho padlo, predsa k tomu strihaniu sa môžem hocikedy potom vrátiť.
Skúšate svoje umenie s nožnicami v ruke na svojich spoluhráčoch?
Zatiaľ nie, lebo veľa času nemám. Ráno tréning, potom fitko, večer ďalší tréning. Tiež máme dosť nabitý program, hrá sa v kuse streda – sobota.
Sezóna ide pre Svit podľa plánu, keď ste v tabuľke na 4. mieste či mohlo by to byť aj lepšie?
Vždy to môže byť lepšie, naše výsledky sú ako na hojdačke. Po výhre striedame prehry. Začiatkom roka sa nám zranili dvaja hráči, tí by nám dosť pomohli pri rotácii na ihrisku. Pravidelnejšie hrávame siedmi hráči, ak by nás bolo deväť, tak je to iná pesnička napríklad v agresivite v obrane a aj iných veciach.
Cítite, že ste sa za necelý polrok v novom pôsobisku dostatočne herne zlepšili?
V Žiline som hrával len na krídelnej pozícii, no ako som už spomínal vypadli nám dvaja hráči v úvode sezóny a tréner ma dal na pozíciu jednotky. Tam som od začiatku letnej prípravy až doteraz. Myslím, že sa do toho celkom dostal lepšie ako keď som hral za Žilinu.
Je Svit basketbalové mesto?
Áno, všetko je super. Vidno, že tu sa lepšie vyznajú do basketbalu. Cítim rodinné prostredie, každý každého pozná, hala nikdy nie je zatvorená a hocikedy tam môžem niečo robiť okolo basketbalu.
Čo sa tam dá robiť vo voľnom čase?
Vo Svite toho veľa nie, tu sa aj Billa s Lidlom zatvára o ôsmej večer. Potom tu nie je asi nič, kúsok je Poprad a tam sme si chodili sadnúť so spoluhráčmi. Máme v tíme troch Američanov a dvoch Srbov, skôr si rozumiem s tými Srbmi, ale celý kolektív je v pohode.
Koniec basketbalu v Žiline vám paradoxne pomohol. Zrejme by ste boli v materskom klube znova len na lavičke s nálepkou perspektívneho hráča. Cítite to rovnako?
To je pravda, bolo potrebné sa dostať zo Žiliny preč a nebyť len tam zatvorený. Mne je nesmierne ľúto koniec basketbalu v meste, mohlo byť viac tímov v extralige, súťaž by bola pestrejšie. My sme hráči, musíme to rešpektovať a neviem presne, čo sa udialo vo vedení, že to celé muselo skončiť. Škoda.
Mali ste v Žiline pocit frustrácie, že žiadna výraznejšia šanca ukázať sa nikdy neprišla?
My mladí odchovanci sme sa postupne s tým už zmierili. Kvôli tomu sme neplakali, len sme dookola počúvali od všetkých, že čoskoro tú šancu dostaneme.
V lige hrávate proti exspoluhráčom bratom Rožánkovcom, ktorí sú v Lučenci. Mali ste pred prvým zápasom aj nejakú osobnú extra stávku navyše?
Toto mi zatiaľ nenapadlo, ale dobrý nápad. Aj mne dobre padlo sa pred stretnutím stretnúť s kamarátmi, pospomínali sme na Žilinu a išli sme na to.
S čím budete spokojný po skončení sezóny?
Ako klub sa chceme umiestniť, čo najvyššie, ale presný cieľ nemáme. Ja osobne som si nič také nestanovil pred sezónou, iba sa dostatočne zlepšiť, aby som za tento rok zistil či mám na to hrať najvyššiu basketbalovú súťaž na Slovensku.
