O vyradení niekoľkých základných škôl zo siete nakoniec poslanci nehlasovali. Materiál pod tlakom verejnosti z rokovania stiahli. Verejnosť sa o ňom dozvedela zo Žilinského večerníka. Za to nás rodičia, učitelia a riaditelia, ktorí o ničom dovtedy nevedeli, pochválili. Vedenie mesta, naopak, hovorí o úniku informácií. Ozval sa aj jeden z poslancov, ktorý hovoril o šírení poplašnej správy. V istom zmysle mal pravdu. Po tom, ako si rodičia detí a ich pedagógovia v Žilinskom večerníku prečítali, že ich školy chcú potichu zrušiť, šírila sa medzi nimi správa obrovskou rýchlosťou. Má to však, bohužiaľ, jeden háčik – nebola to poplašná, ale pravdivá správa. Ak by Žilinský večerník nedal takúto dôležitú informáciu verejnosti, tri školy by bez akejkoľvek verejnej diskusie od budúceho školského roku prestali existovať.
Za tým, že sme informáciu zverejnili, si stopercentne stojím. Nielen preto, že jedna z rozhorčených matiek na stretnutí s hovorcom mesta uviedla: „Nemám rada bonzákov, ale tomu, kto dal túto informáciu na verejnosť, by som kúpila desať fliaš šampanského.“ Najmä však preto, že sa ukázalo, ako zle bola celá racionalizácia pripravená. Zverejnenie bolo prospešné nielen pre rodičov, ktorí sa o tom dozvedeli, ale aj pre vedenie mesta Žilina. Dokáže si niekto predstaviť, ako by reagovali rozčúlení rodičia na informáciu, že im poslanci zrušili školy a oni o tom nemali ani páru, keď takto emotívne reagujú ešte pred tým, ako sa rozhodlo?
Rušenie škôl je téma mimoriadne citlivá, pri ktorej nikdy nebudú všetci spokojní. Zrušiť niektoré školy je zrejme nevyhnutnosť. Mesto sa problém snažilo uchopiť zo správneho konca. Proti analýze,
nech bola akokoľvek rýchla, nezazneli doteraz odborné výhrady. Otázka však je, načo si mesto dalo vypracovať rebríček efektivity škôl, keď chcelo rušiť aj školu, ktorá sa umiestnila na piatom mieste, a teda medzi najlepšími? Ak by to malo mesto argumentačne podložené, malo tlak verejnosti ustáť. Tým, že primátor ohlásil, že obe školy na Solinkách prežijú, fakticky priznal, že návrh na rušenie
škôl, o ktorom mali rozhodovať poslanci, bol zlý. Preto je pre mesto Žilina prospešné, že sa o ňom verejnosť dozvedela.
Mesto má teraz dve možnosti. Buď analýzu urobí poriadne a školy navrhne zrušiť na základe jasných a nevyvrátiteľných argumentov, alebo školy, ktoré zruší, vyberie primátor a prizná, že to bolo politické rozhodnutie. Jedno, aj druhé riešenie by bolo „kóšer“. Urobiť však fiktívny rebríček, na ktorý sa môžem vyhovoriť a potom navrhovať rušenie škôl, ktoré skončili na popredných priečkach, je alibizmus a rodičia s pedagógmi to nikdy neprijmú. Čas ukáže, ako sa mesto rozhodne. <
Michal Filek
