Hoci v Číne počet nakazených klesá, v ostatnom svete krivka rastie. Na Slovensku je už 78 potvrdených prípadov. Aká je situácia v Žiline a čo hovoríte na paniku, ktorá začína byť čoraz hmatateľnejšia?
Panika je v určitom zmysle dobrá predtým, ako dôjde ku krízovej situácii. Je preto tiež správne, že sa prijali všetky schválené opatrenia. Povedal by som síce, že mohli byť prísnejšie, doslova drastickejšie, aby ľudia konečne pochopili a začali rešpektovať obmedzenia, ktoré boli predtým odporúčané, no teraz sú v rámci mimoriadnej situácie absolútne nevyhnutné. Je potrebné, aby ľudia v tejto chvíli dodržiavali opatrenia, ktoré odporúčajú hygienici, epidemiológovia a virológovia.
Plne sa stotožňujem s tým, že treba bezprecedentným spôsobom obmedziť stretávanie ľudí na verejných priestranstvách vrátane pohostinstiev, reštaurácií či obchodných centier. Aby sa podarilo zastaviť šírenie koronavírusu, je naozaj nutné, aby ľudia dbali na obmedzenia, ktoré vyplývajú z domácej karantény. Je to skutočne najlepšie opatrenie, ktoré sa dá v danej chvíli uplatniť a ktoré sa mohlo prijať aj skôr. Keďže je situácia taká, aká je, je potrebné zabezpečiť, aby to spoločnosť prestala brať na ľahkú váhu, a to bude asi ten najväčší problém. Ľuďom treba neustále pripomínať, že to reálne môže byť horšie.
Aké opatrenia ste prijali v rámci žilinskej nemocnice?
Od začiatku, ako sa tento vírus objavil, sme hlavne na urgentnom príjme prijali mnohé opatrenia na to, aby sme izolovali pacientov, ktorí by mohli byť šíriteľmi vírusu. Tieto opatrenia platia v nemocnici už od januára. Takisto sme inštruovali aj všetky ambulancie, ktoré majú s pacientmi prvotný kontakt, teda hlavne pohotovostné ambulancie. Vedia, ako sa majú správať, postupovať. Pacienti sú inštruovaní oznámeniami vylepenými v rámci našej nemocnice, ktoré ich taktiež upozorňujú, ako sa správať, ak by mali podozrenie na takéto ochorenie.
Prevencia v areáli nemocnice sa robila už dávnejšie a musím povedať, že v posledných dňoch vidieť, že to ľudia konečne začali brať vážne. Začína sa obmedzovať prevádzka našich ambulancií, klesla aj návštevnosť. Veríme, že to bolo aj vďaka tomu, že sme verejnosť včasne upozorňovali, aby ľudia nechodili k lekárom zbytočne len na predpisovanie liekov a ak je to možné, aby vypustili preventívne prehliadky, obmedzili rôzne návštevy lekárov, ktoré nie sú nevyhnutné. Napriek tomu sa aj tak stane, že lekár prvého kontaktu pacientovi povie: „Dostavte sa na preventívnu prehliadku.“ S týmito lekármi sa snažíme jednotlivo komunikovať, aby si aj oni uvedomili, že dnes je najlepšie, keď je ich pacient inštruovaný primárne cez telefón a ostane v teple domova.
Odporúčate, aby sme v týchto dňoch nechodili do nemocnice. Čo ak je návšteva nemocnice nevyhnutná? Ako by sa mal pacient správať?
Mnohí si už nosia svoje rúška, masky. Nemocnica môže byť potenciálne infekčným prostredím počas celého roka, preto naozaj odporúčame zdržať sa tu minimálnu dobu. Obmedzili sme taktiež návštevy lôžkových oddelení. Ak musia ľudia prísť do nemocnice, tak len v nevyhnutných prípadoch a je dobré, keď majú svoje rúško. Nosenie rúška sa ukázalo ako veľmi dobrá ochrana aj pri bežných chrípkach a treba si uvedomiť, že je chrípkové obdobie.
Keď teraz človek ochorie a síce nemá cestovateľskú anamnézu, mnohí upadajú do svojej osobnej paniky a rozmýšľajú, či nemajú koronavírus. Aj takýto stres oslabuje ďalšiu imunitu človeka. Zatiaľ sa však robia odbery len v prípade pacientov, ktorí sa vrátili zo zahraničia, alebo ktorí prišli do kontaktu s potvrdeným pacientom a majú teplotu nad 38 stupňov Celzia. Práve toto je to kľúčové, čo zneisťuje ľudí. Chceli by, aby im bol odber urobený tiež. Je pre nich nepríjemné prečkať obdobie, kedy musia počkať, či ide naozaj o bežnú chrípku alebo nebodaj o koronavírus. Dobrou správou je, že aj pre Žilinský kraj bola zriadená sanitka na prednemocničnú starostlivosť, ktorá odoberie vzorky u potenciálneho pacienta v domácom prostredí.
V Žiline sa koronavírus zatiaľ nepotvrdil. Predpokladáte, že aj tu sa každú chvíľu objaví prvý pozitívny prípad? Dá sa to očakávať...
Vzhľadom na aktuálny vývoj situácie je úplne prirodzené očakávať koronavírus aj v Žiline. No ľudia sa vrátia z dovoleniek z Talianska alebo Rakúska, odznie karanténna doba a s narastajúcou teplotou, aj s obmedzovaním medzinárodnej prepravy, teda návštevnosti našej krajiny zo strany cudzincov, by už apríl mohol byť lepší.
Keby do nemocnice prišiel pacient s podozrením na koronavírus, ktorý by sa u neho neskôr potvrdil, ako by ste postupovali?
Už sa stalo, že tu prišiel pacient – kamionista, ktorý vyhľadal pomoc, rozprával sa s našimi informátormi, pohyboval sa po našej poliklinike. Bohužiaľ, bol zle usmernený práve zo strany svojho obvodného lekára. Vznikla obava. Naši zamestnanci, ktorí s ním boli v bezprostrednom kontakte, išli hneď do karantény a po dvoch dňoch, keď sa ukázalo, že nie je pozitívny, karenténu ukončili. Takto by sme postupovali zakaždým, lebo naozaj by sa tu takýto človek nemal dostaviť. To je vždy veľká chyba, keď príde osobne. Stalo sa, že bol zle inštruovaný zo strany obvodného lekára, s ktorým sme urobili pohovor a veríme, že sa to už nikdy nezopakuje.
Keby sa zvýšil počet nakazených v Žiline, vieme, že v Martine je kapacita na infekčnom oddelení nízka, čo by sa dialo? Vyčlenili by ste pre takýchto pacientov nejaké lôžka v rámci nemocnice?
Áno, museli by sme takto postupovať. Práve tu sa ukazuje nezmyselnosť rozhodnutia, keď sa v roku 2011 v Žiline rušili oddelenia a medzi nimi aj infektologické. Podotýkam, keby sme boli dnes alebo v blízkej budúcnosti nútení zriaďovať nejaké infektologické lôžka, samozrejme, nespĺňali by žiadne normy, ktoré pre takéto lôžka platia. Bol by to vyslovene len krízový stav, nejaká „čakačka“. Sme ale pripravení aj na túto eventualitu. Na tento účel vieme reprofilizovať časť lôžok. Na druhej strane sme presvedčení o tom, že je potrebné znova obnoviť infekčné oddelenie v Žiline.
Uvedomujeme si, aký to bol problém doteraz a aký to bude problém v súčasnosti. Veľmi ľahko sa niečo ruší, ale ťažko sa to dáva opäť do prevádzky. Má to dva dôvody. Jeden je ten materiálno-technický, a teda investičný, ktorý súvisí s peniazmi, kapitálovými výdavkami, ktoré nemáme. Druhý súvisí s nedostatkom a odchodom zamestnancov, ktorí pred rokmi robili na infekčnom oddelení a roztratili sa. Mnohí poodchádzali zo Žiliny alebo si našli súkromnú prax a robia v ambulanciách. Čiže aj toto bude veľký problém.
Verím tomu, že ministerstvo zdravotníctva v rámci stratifikácie, ktorú predkladala ešte bývalá pani ministerka, práve po tejto pandémii, ktorá je už vo svete vyhlásená, prehodnotí svoje zámery a zriadi viac infektologických lôžok. A to hlavne v takých veľkých spádových nemocniciach, ako je Žilina. V krajských nemocniciach by sa takéto infektologické lôžka, rovnako aj pľúcne a kožné oddelenie, mali stať samozrejmosťou, a tým by tento typ nemocníc slúžil svojim obyvateľom komplexne aj v takýchto krízových situáciách. Svetoví virológovia, epidemiológovia predpokladajú, že podobné vírusy sa môžu objavovať aj v budúcnosti. Aj na tento stav je potrebné pripraviť zdravotníctvo 21. storočia.
Ako je to po personálnej stránke? Keby sa zvýšil počet nakazených, máte dostatok zdravotníckeho personálu? Vieme, že v mnohých nemocniciach je to problém.
S týmto majú zlú skúsenosť v Taliansku, teda na základe toho, čo preniklo z médií. My zatiaľ takú skúsenosť nemáme. Sme pripravení od pondelka (16. marca, pozn. redakcie) obmedziť niektoré operatívne výkony, ktoré strpia odklad a nemajú urgentný charakter. Náš personál potrebujeme pripraviť na takéto mimoriadne situácie. Už za bežnej situácie sú vyťažení, unavení.
Myslím si, že aj s týmto sa však popasujeme. Samozrejme, potrebujeme na to aj technológie, ako sú umelé pľúcne ventilátory, ktoré v nejakom množstve máme, a najmä ochranné prostriedky pre zdravotníkov. Bez ochrany našich zamestnancov ich nemôžeme poslať do prvej línie. Sú to odborníci, majú svoje rodiny, svoje zdravie a máme ich len obmedzené množstvo. Musíme im vedieť zabezpečiť ochranné respirátory, okuliare, rukavice, tvárové štíty, obleky vrátane vhodnej obuvi. Máme pripravené isté počty ventilátorov.
Ak by sa ale potreba začala navyšovať do neúmerných výšok, tak by sme asi obdobne, ako je to aj v iných štátoch, nevedeli nápor zvládnuť. Ale práve na to je dobrá prevencia, o ktorej sa rozprávame. Ukazuje sa, že keď sa na veci nachystáte, tak krivka nejde exponenciálne hore. Narastá, ale pomalšie. Preto je dôležitá príprava. A čím tvrdšia, tým lepšia. Aby sa nestalo, že za 24 hodín sa objaví ďalších 20 až 30 prípadov a potom si s tým nemocnice nebudú vedieť poradiť.
Počet infikovaných na Slovensku bude pravdepodobne narastať. Myslíte si, že tie opatrenia, ktoré sa tu prijali, budú dostatočné, aby sa nezopakoval scenár z Talianska?
Verím, že opatrenia, ktoré boli na Slovensku prijaté, sú lepšie a rýchlejšie ako v iných štátoch, aj keď stále neboli prijaté úplne včas a nie sú ešte kompletné. Je potrebné zriadiť odbornú komisiu, ktorú odporúčajú aj lekári. Napríklad jedno z ich predkladaných opatrení je tiež donáška bežného jedla seniorom domov. Toho by sa mohli ujať mestá, obce, Červený kríž, dobrovoľné organizácie. Vytypovať si ľudí, ktorí sú naozaj najviac ohrození vírusom, a tým ponúknuť donášku jedla. To je jedno z 25 opatrení, ktoré napísali lekári, odborníci v tejto oblasti.
Myslím si, že je stále čo zlepšovať a politické vyhlásenia, že sme na všetko pripravení, že to zvládneme, si vyžadujú mať prepracované aj takéto detaily. Na to sú naozaj potrebné odborné komisie. My v rámci nemocnice o týchto opatreniach rokujeme v rámci krízového štábu na dennej báze a snažíme sa ich interpretovať a preniesť čo najlepšie do praxe.
Je teda situácia podľa vás vážna?
Situácia je vážna, vôbec ju netreba podceňovať. Naozaj odporúčam všetkým Žilinčanom, aby sa nezúčastňovali hromadných akcií, a som tiež za to, aby sa pár dní vydržalo, aj čo sa týka zhromažďovania v reštauráciách, v pohostinstvách, nákupných centrách, vzhľadom na to, že nikto nevie, aký človek mu ide naproti. Či neprišiel z ohrozenej oblasti, či už nie je nositeľom vírusu. Opätovne dávam do pozornosti, že najviac sú ohrození tí, ktorí už trpia nejakým chronickým ochorením, ako cukrovkári, hypertonici, astmatici a potom starší ľudia nad 65 rokov. Tí sú najviac ohrození týmto vírusom aj inými chrípkovými ochoreniami. Teraz im neodporúčam zúčastňovať sa v žiadnych verejných priestoroch s vyššou koncentráciou ľudí.
Takúto situáciu sme nikdy nezažili. Je to pre nás všetkých nové. Aj my, keď diskutujeme v krízových štáboch, riešime problémy, ktoré sú každý deň iné. Vopred sme sa museli napríklad popri ostatnom zaoberať tiež problémom, že budeme musieť zvládnuť nahradiť personál, ktorý na základe prijatých opatrení zostane s deťmi doma. Čiže aj s takouto vecou sa musí zdravotnícke zariadenie nášho typu vysporiadať. Každý deň nejakým spôsobom riešime aktuálnu situáciu a každý deň prijímame opatrenia, aby sme zvládli tento celkový stav.
