Jednorazovú miliónovú pokutu za skládku v žilinskej časti udelil Súdny dvor Európskej únie (EÚ) v polovici minulého roka po tom, ako skonštatoval, že Slovenská republika si v tom čase stále nesplnila povinnosť a nezariadila bezpečné a kontrolované skládkovanie, čím porušila právo Európskej únie. Slovensko bolo na prijatie takéhoto opatrenia vyzvané ešte v roku 2013, no k jeho naplneniu nedošlo a Európska komisia podala v roku 2016 aj druhú žalobu. Vrátane pokuty vo výške milión eur, o ktorej Súdny dvor EÚ hovoril ako o účinnom spôsobe v rámci prevencie porušovania takýchto práv do budúcnosti, musel štát začať platiť aj penále vo výške päťtisíc eur za každý deň až dovtedy, kým nedôjde k rozhodnutiu o úplnom uzatvorení a zrekultivovaní skládky v Považskom Chlmci.
Príčina vo vlastníctve
Podľa rezortu životného prostredia vraj mali uzatvorenie spornej skládky od začiatku komplikovať najmä nevyriešené vlastnícke práva k pozemkom. „Posun v rámci skládky nastal v roku 2016. Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) práve vtedy vydala integrované povolenie na definitívne uzatvorenie a rekultiváciu skládky s právoplatnosťou od 24. novembra 2016. Toto rozhodnutie sa však týkalo len dvoch častí skládky, na tretiu časť sa rozhodnutie nevzťahovalo z dôvodu nevyriešených vlastníckych práv k pozemkom pod skládkou,“ vyhlásilo v lete ministerstvo životného prostredia. Krátko nato došlo v súvislosti so skládkou k dôležitému kroku, kedy rezort pripravil novelu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania. Tá totiž reaguje na situácie, kedy niektorí prevádzkovatelia skládok síce odpad ďalej nenavážajú, no neplnia si povinnosť skládku uzatvoriť a rekultivovať ju na vlastné náklady. Ako dôvod uvádzajú, že nemajú vyriešené vlastnícke práva k pozemkom pod skládkou. „Pokiaľ sa stane, že k dohode prevádzkovateľa s vlastníkmi pozemkov nedôjde, vo väčšom rozmere tak môže zasiahnuť inšpekcia, ktorá má kompetenciu vydať rozhodnutie, že v ďalšom konaní o uzatvorení skládky nebude potrebný súhlas vlastníka pozemku,“ vysvetlilo ministerstvo mechanizmus, na základe ktorého sa skládka uzavrie a zrekultivuje. Na stanovisko Európskej komisie k pozastaveniu sankcií sa podľa hovorcu ministerstva životného prostredia aktuálne stále čaká, o ďalšom vývoji bude rezort podľa jeho slov informovať.
Skládka z 50. rokov
Anna Smikoňová z Občianskeho združenia (OZ) Budúcnosť Považského Chlmca hovorí, že uzatváranie skládky sa uskutočňuje podľa konkrétnych pravidiel, ktoré majú docieliť elimináciu priechodu škodlivín do pôdy či ovzdušia. „Monitorovanie skládky, počas ktorého je povinnosťou prevádzkovateľa ju zabezpečiť a strážiť, je v trvaní 30 rokov,“ tvrdí Anna Smikoňová s tým, že definitívne uzatvorenie skládky je podľa nej úspechom. Aj keď aktuálna úprava skládky so zatrávneným povrchom vraj nie je ideálna, v súčasných podmienkach je podľa nej nemožné dať ju do takej podoby, aby životné prostredie žiadnym spôsobom neovplyvňovala. Občianske združenie proti skládke odpadov bojovalo dokopy 11 rokov. „Skládka začala ukladaním odpadu v hlbokých jamách po ťažbe štrku bez akejkoľvek izolácie. Postupne narastala a v roku 2007 prebiehalo konanie o jej rozšírenie až po Bytčiansku cestu. Vtedy občania založili združenie, spoločne zastavili rozšírenie skládky a od roku 2014 aj vozenie odpadu na skládku. Bolo to ťažké, pretože odpadu pribúda a nebolo ho kde ukladať,“ pokračuje Anna Smikoňová.
Zakladajú petíciu
Počet vlastníkov, ktorým patria pozemky pod skládkou, sa dostal až k číslu 72, a hoci je pomerne vysoké, o uplatnenie práva podľa nového zákona, ktorý umožňuje vyplatenie odškodného, by sa mal v súčasnosti usilovať iba jeden z nich. Svojho práva na využitie pozemkov sa podľa Anny Smikoňovej dočkali vlastníci v okolí skládky. „V roku 2014, keď sa už odpad na skládku prestal voziť, Mestské zastupiteľstvo (MsZ) v Žiline schválilo urbanistickú štúdiu na lokalitu Lány v Považskom Chlmci a v budúcnosti by tu malo byť vybudovaných okolo 40 rodinných domov. Ulica Pod Laščeky, na ktorej sa stavia, však pokračuje ako poľná cesta k asfaltovej ceste vedúcej na Bytčiansku ulicu. Občianske združenie preto dáva dohromady petíciu, aby mesto túto ulicu upravilo a spojilo ju s cestou II. triedy tak, ako je to v územnom pláne,“ uzatvára Anna Smikoňová.
