Petronela Vlhová z Púchova je mladá sklárska výtvarníčka, ktorá povyšuje prácu so sklom na umenie. V týchto dňoch predstavuje svoju tvorbu aj v Žiline, kde otvorila výstavu pod názvom Zrodenie svetla. Jej vázy, misy a šperky sú dôkazom toho, že aj keď je sklo chladné, dokáže roztopiť každé srdce s aspoň troškou umeleckého cítenia. Nadaná umelkyňa nám o sebe a svojej tvorbe prezradila viac v spoločnom rozhovore.
Kedy ste v sebe objavili talebt na prácu so sklom?
Pri príprave na strednú umeleckú školu do Bratislavy. Pripravoval ma známy slovenský sochár a sklársky výtvarník Ladislav Pagáč, ktorý bol pedagógom na novootvorenej ŠUV sklárskej v Lednických
Rovniach. Na jeho podnet som si vyskúšala jednoduchú sklársku techniku škrabania štúdie kvetu do tabuľky skla. A hneď to bolo jasné - zamilovala som si sklo. A tak som sa rozhodla ísť na strednú umeleckú školu sklársku v Lednických Rovniach. V Bratislave som pokračovala v štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení na Katedre úžitkového umenia, odbor sklo pod vedením Juraja Gavulu, Milana Opálku a Viktora Oravca.
Ako si spomínate na študentské roky a na svoje „sklárske“ začiatky?
Krásne spomienky!!! Pod vedením spomínaného pedagóga Ladislava Pagáča, ktorý bol aj mojím triednym učiteľom na „Šuvke“, a Miroslavy Zajíčkovej som začala svoju tvorivú činnosť v oblasti sklárskeho umenia. Vtedy som si vychutnávala študentské roky naplno a celá ponorená do tvorby som s nadšením spoznávala zákony úžasného materiálu, akým je pre mňa sklo.
Spracovaniu skla sa profesionálne venujete už od svojich 15 rokov, čiže pomerne skoro. Nemali by dievčatá v tomto veku riešiť iné problémy, ako venovať sa umeniu? Ako to vidíte vy?
Umenie ako také neregistruje čas a dokážeme ho vnímať a rozvíjať v akomkoľvek veku. Ale konkrétne práca so sklom má svoje špecifiká a vyžaduje sústredenosť a disciplínu. Sklárske remeslo má svoje zákony a technológiu, to treba rešpektovať. Áno, od svojich 15 rokov sa profesionálne zdokonaľujem a venujem sa umeleckému spracovaniu skla. No a svoje problémy som vlastne pretavovala do skla. Všimnite si, akým je sklo fascinujúcim materiálom. Pri vysokej teplote tečie ako „med“, je horúce, dokonca je vodivé a vzápätí sa zmení na chladnú pevnú a zároveň krehkú nevodivú hmotu. Má protikladné vlastnosti. Taví sa ohňom a chladí vodou.
Vaše vázy, misy a šperky sú pastvou pre oči. Zvyknete ich niekomu len tak podarovať?
Samozrejme, veľmi rada obdarovávam svojich blízkych, tých, ktorí dokážu vnímať nielen materiálnu časť diela, ale aj jeho duchovnú stránku, ktorá je podstatou mojej tvorby. Prostredníctvom umenia sa dá krásnym spôsobom vyjadriť myšlienka nehmotného duchovna. Umenie má svoju reč. Ďakujem a som šťastná, keď mám okolo seba ľudí, ktorí dokážu reč umenia zachytiť.
Priznajte sa, koľko vašich diel máte u seba doma?
Doma? Koľko len chcem... (smiech).
Za tie roky ste ich museli vytvoriť stovky. Ktoré je vám srdcu najbližšie?
Každý jeden mnou vytvorený kúsok je mojou srdcovkou. Ale musím povedať, že tie naj diela najradšej darujem blízkym ľuďom a tak viem, že sú v bezpečí. Na správnom mieste.
Prezraďte, koľko trvá výroba napríklad jednej vázy a čo je počas jej tvorby pre vás osobne to najnáročnejšie?
Výroba jednej vázy trvá cca 2-3 týždne. Samozrejme záleží na tom, akou technikou je realizovaná. Sú techniky: hutne fúkané sklo, maľba na sklo, brúsenie skla. Pre mňa je najnáročnejšie brúsenie skla a to z jednoduchého dôvodu: neinklinujem k brúseniu skla. To je technika, ktorú nemám do detailov prakticky preskúmanú. Vyžaduje taktiež, ako aj fúkané a maľované sklo, hodiny praxe a čo sa týka dielne, plné vybavenie. V oblasti techniky fúkaného skla pôsobím ako dizajnér. Pri tomto druhu techniky využívam sklársku fabriku, ktorá má vybavenie pre tvorbu daného návrhu, napr. vázy. Najskôr na základe vnuknutia myšlienky navrhnem tvar a potom ako dizajnér myšlienku pomocou pripravených návrhov zhmotňujem, na sklárskej huti spoločne s tímom sklárskych remeselníkov vytvoríme predstavu.
Čím sa pri svojej tvorbe inšpirujete?
Od začiatku svojej tvorby sa inšpirujem dvomi protikladmi jin a jang. Hľadám vzájomné väzby, symboly a súvislosti, konfrontáciu jednoduchosti a zložitosti, vedomia a podvedomia. Sklo vnímam ako živú organickú hmotu, ktorá dýcha. Rozvíjam tajomstvá zrodu, vzniku a zániku, nekonečného kolobehu života. Do svojich objektov vkladám vlastné filozoficko- symbolické posolstvá.
Sklárske umenie si vyžaduje veľa trpezlivosti... Kde ju čerpáte?
Je pravda, že sklo vyžaduje trpezlivosť, ako aj akákoľvek iná činnosť, pokiaľ chceme dosiahnuť kvalitný výsledok. Musím vám prezradiť, že vôbec nie som trpezlivá. Sklo ma ju učí samo. Keď dostanem nápad, v tom momente akoby som prenikla do inej dimenzie, kde trpezlivosť ani čas nehrá rolu. Vtedy mi záleží iba na tom, ako najlepšie vystihnúť a zrealizovať nápad. Nezáleží na tom, akú dlhú či krátku cestu potrebuje nápad v procese vývoja prejsť, ale výsledok musí zaznieť. Existujú síce niekedy aj skratky, ale tie treba veľmi dobre poznať, aby sa dosiahol výsledný efekt. Sklo je mojím učiteľom.
Ste mladá umelkyňa a získali ste už veľa cien. Aké ďalšie méty ste si do života vytýčili?
Teraz sa venujem spomínanej duchovnej stránke života, tej, na základe ktorej vznikajú moje diela. Mojou ďalšou métou je vysoko duchovná životná cesta, ktorú zhmotňujem vo svojich dielach.
Vaše diela sú známe aj v zahraničí...
Áno, niektoré z nich sú napríklad v Holandsku, v Nemecku, v Česku, Taliansku, Španielsku, Poľsku, Rusku ...
V týchto dňoch ste otvorili svoju výstavu v Žiline. Priblížte nám ju.
Výstava s názvom Zrodenie svetla je nainštalovaná v priestoroch hotela Majovey v galérii Art Minion. Obsahuje kolekciu úžitkových predmetov, ktoré sú na pomedzí voľného umenia a dizajnu. To znamená, že diela sú ako objektom, tak aj úžitkovým predmetom. Záleží na vôli diváka, ako dielo prijme. Ide o stálu výstavu spojenú s predajom.
Michala Stehlíková
Snímka autorka, archív Petronely Vlhovej
