S odchodom leta končia práce v záhradách, začína byť chladno na typické outdoorové športy, a aj priateľské posedenia na námestiach a terasách sa postupne presunú do vnútorných priestorov kaviarní. Školáci si už pár týždňov zvykajú na nový režim, no začali in nielen povinnosti, ale aj záujmové a športové krúžky. Začiatok jesene bol vždy obdobím zmien.
V minulosti bola jeseň pre roľníkov obdobím najväčšieho pracovného nasadenia. Zvykov a obradov typických pre toto obdobie sa síce nesformovalo veľa, no boli nesmierne dôležité, pretože sprevádzali zber úrody, dožinky a najmä ich poslednú časť, hody. Typickými jesennými spoločenskými udalosťami bývali aj jarmoky a trhy. Ženy v tomto čase tiež pripravovali konopu a ľan na neskoré jesenné večery, ktoré zvykli tráviť pradením ich vlákien.
Do školy od septembra? Nie vždy to tak bolo
Začiatok výučby a začiatok hlavných prázdnin v súčasnosti určuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. Tá začína v septembri a končí v júni. Vždy to však takto nebolo, školský rok nebol nebýval ako ho poznáme dnes – desaťmesačný, ani sa nezačínal práve v septembri. Martin Kukučín spomína: „Keď som na Všechsvätých prišiel do školy, bol som jediný medzi prvoročnými, ktorý som vedel čítať a písať. Mňa doviedli hneď v prvý deň, podľa zákona. Málo však bolo takých, čo zákon navlas plnili. Čo chudobnejší rodičia zameškali týždeň i dva priviesť deti svoje. O dva týždne po mne prišiel i Janko Ružanovie. Nemal šiat a jeho mať nemala hneď čím od školy zaplatiť – preto sa opozdil. Musela najprv vyrobiť peniaze. Janko bol zasa v šatách, čo som ja minulý rok odhodil...“
Ako uvádza etnologička Katarína Nádaská, toto je dôvod, prečo sa v minulosti nikoho nepýtali, koľko školských rokov chodil do školy, ale koľko zím. V roľníckej rodine sa bez pomoci detí rodičia nezaobišli. Od útleho detstva pomáhali pri pasení husí, kráv, neraz museli zastať aj ťažkú prácu. Na návštevu školy teda zostávalo len zimné obdobie, kedy práce okolo gazdovstva utíchli.
Isté však je, že Žilina mala svoju vzdelávaciu inštitúciu už v 15. storočí. Existenciu školy v meste potvrdzuje záznam v Žilinskej knihe z roku 1469, kde sa spomína majster Ján ako učiteľ. Od polovice 16. storočia pôsobila na území mesta vyhľadávaná tzv. žilinská akadémia. Pôsobili na nej rektori zvučných mien ako Juraj a Mojžiš Bánovskovci, Andrej Horváth, Mikuláš Nigrini, Ján Hniletius – Rajecký, Ján Nostitius, Michal Institoris a mnohí ďalší.
V blízkom Rajci vzniká mestská latinská škola v priebehu 16. storočia. Jej prvým známym rektorom bol František Hrabetius, ktorý ju spravoval do roku 1601. Od roku 1602 bol správcom Matiáš Platány, v roku 1613 ho vystriedal Ján Žitkius, po ňom pôsobili v škole známe mená ako Ján Czaban, Ján Lány, Pavol Nostitius, Jan Stranovius, Melchior Haller, Ján Sinapius a ďalší.
Jarmoky a trhy
Výročné trhy sa konali v rôznych termínoch, ale tie na rozhraní leta a jesene mali zvláštne čaro. Kupoval a predával sa na nich široký sortiment poľnohospodárskeho sortimentu, keďže väčšina úrody už dozrela.
Tradícia jarmokov a trhov na Slovensku siaha až k prvému uhorskému kráľovi Štefanovi prvému. Žiline udelil trhové právo napríklad panovník Karol Róbert z Anjou, po ňom Ľudovít I. Veľký a kráľ Matej Korvín povolil Žilinčanom konanie výročného jarmoku na Michala.
V meste sa zvyklo konať viac významných výročných jarmokov v roku a okrem nich bývali ešte v týždni menšie trhy. Miestom obchodu bolo súčasné Mariánske námestie, ktoré starí Žilinci volali rínok.
Mestečko Rajec malo právo konania jarmokov na Žofiu (15. mája), na Jána Krstiteľa (24. júna) a na Uršulu (21. októbra). Rudolf II. v roku 1604 povolil okrem uvedených termínov ešte konanie výročných trhov na Mateja, Juraja a Mikuláša. Tieto jarmoky sa konali nasledujúci pondelok po sviatkoch uvedených svätých. Trhovým miestom v Rajci bývalo dnešné Námestie SNP, dodnes zvané rínkom. Ďalšie trhové práva udelil Rajcu cisár František I.
Výsadná listina Františka I. z roku 1830
My, František I., z milosti Božej milosti cisár Rakúska a kráľ Maďarska, Česka, Dalmácie..., na tú žiadosť mesta Rajec z Trenčianskej župy, aby dobytčí trh, ktorý od Vianoc do Veľkej Noci zvykne sa odbývať v dňoch sobotňajších, bol preložený na dni utorkové a aby okrem obvyklých týždenných trhov ešte jeden pravidelný trh bol povolený na pohodlie a osoh obyvateľov tohože mesta, z moci kráľovskej dávame a povoľujeme, aby v meste Rajec sobotňajší dobytčí trh odteraz sa v dni utorkové vydržiaval a okrem toho, aby sa vydržiaval ešte jeden pravidelný týždenný trh tiež v deň utorkový s tou bezpodmienečnou výhradou, že koľkokrát by v budúcich rokoch trh pripadol na niektorý zasvätený deň, teda trh buď v deň pred sviatkom alebo po sviatku sa bude vydržiavať, avšak nikdy sa trh nesmie konať vo sviatok, preto aj na vedomie dávame všetkým obchodníkom, podomovníkom a trhovcom, že zo dňa sobotňajšieho sa prekladajú dobytčie trhy na deň utorkový a na jednotlivé týždenné trhy do mesta Rajca smelo a bez každej obavy môžu cestovať a odtiaľ môžu ísť s dobytkom ako aj s priemyselnými článkami pod našou kráľovskou ochranou v pokoji, bez rušenia domov alebo bárskde inde.
Dané vo Viedni dňa 26. februára 1830
František I.
Ukážka miestneho trhového poplatku v Rajci z roku 1926:
- Za každý zaujatý 1 m2 cieľom odpredávania bársakých obchodných alebo priemyselných článkov buďto na zemi, buďto na stánku alebo pod šiatrom 0,60 Kčs
- Od každého kusa somára, koňa alebo mulice 1,20 Kčs
- Od výčapných miest na jarmočnisku za každý 1 m2 20 Kčs
