Namiesto katedry javisko
V predstavení chceli študenti spolužiakom priblížiť príbeh vzniku ošetrovateľstva, ktorý situovali do čias a prostredia, keď zdravotnícka priekopníčka žila. Význam tohto počinu však možno vnímať aj v oveľa širšom kontexte: „Chceli sme žiakov naučiť, aby sa dokázali vzdelávať inovatívne. Aby učiteľ bol niečo ako odborný manažér výučby a študenti sa aktívnejšie zapájali do vyučovacieho procesu. Sami si urobili scénu, vymysleli scenár, požičali si historické kostýmy z Matice slovenskej, vybrali hudbu. Princíp spočíva v tom, že žiak učí žiaka zaujímavou a príťažlivou formou. Florence bola celosvetovo veľmi významná osobnosť, a ak jej príbeh spoznajú žiaci cez takúto aktivitu, určite ich to intenzívne zasiahne na celý život,“ hovorí zástupkyňa riaditeľky školy Ľubomíra Tudíková.
Prečo dáma s lampášom?
Lampáš bol pre Florence Nightingalovú typický. Počas Krymskej vojny (1853 – 1856) bolo potrebné ošetrovať zranených vojakov. Viac ako na priame zranenia v boji zomrelo oveľa viac vojakov len preto, že v nemocniciach a lazaretoch nebolo dodržané hygienické prostredie. Ona si to všímala a v noci, aby ju nikto nevidel, chodila, ošetrovala im rany a zachránila tak veľké množstvo životov. Napriek tomu, že od nej rodina očakávala, že sa vydá a založí si rodinu, odišla do vojny a odovzdala sa do verejnej služby. Po dodržiavaní jej postupov sa úmrtnosť zranených vojakov znížila zo 60 na 6 percent.
Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku
Hoci to na prvý pohľad vyzerá, že si učiteľ uľahčuje prácu, opak je pravdou. Dozerá na odborné vedenie a musí byť dobrý didaktik a taktik, aby to všetko zosúladil. K žiakom by mal pristupovať kreatívne, aby ich naviedol na to, čo a ako majú robiť. Učiteľke Janke Martišovej sa to podarilo: „Učím ošetrovateľské techniky, a keďže mám v triede veľmi šikovné dievčatá a aj chlapcov, napadla mi myšlienka, aby sme urobili divadlo o najvýznamnejšej žene v histórii ošetrovateľstva, a žiaci súhlasili. Na hodine ošetrovateľstva máme o nej k dispozícii film a ten bol odrazovým mostíkom k tomuto divadelnému predstaveniu. S výslednou podobou som veľmi spokojná.“
Odviedli dobrú prácu
Študentka Barbora Blanáriková už má skúsenosti s prípravou hier a scenárov, takže to mala trochu jednoduchšie. „Využila som všetky svoje poznatky a schopnosti a snažila sa dať do toho všetko, keďže to už hráme pred celou školou. Sme však stále deti, chodíme do školy a jediná naša túžba každý deň je čo najskôr z nej odísť, ľahnúť si doma na gauč a oddychovať. Takže najzložitejšie bolo nájsť si voľný čas na nácvik. Ale odviedli sme všetci dobrú prácu.“ Petra Lilgová stvárnila Florence Nightingalovú: „Vnímam ju teraz oveľa silnejšie, ako len z bežného učiva. Bola veľmi skromná, vedela si poradiť s málom, ktoré mala, a čo som si až teraz, pri stvárnení tejto postavy uvedomila, že si išla za svojím cieľom navzdory množstvu neprajníkov. Bola to veľmi silná osobnosť.“
Kto bola Florence Nightingalová?
Narodila sa 12. mája 1820 do anglickej aristokratickej rodiny v talianskej Florencii. V roku 1845 sa rozhodla stať zdravotnou sestrou. V septembri 1853 odišla do Krymskej vojny, aby pomáhala pri ošetrovaní zranených vojakov. Problémom doby nebolo vtedy len prostredie, v ktorom sa chorí nachádzali, ale aj nedostatočné vzdelanie sestier. Nemocnice nedodržiavali základy hygieny, chýbala základná organizácia práce a ľudský prístup k chorým. V roku 1860 Florence otvorila prvú zdravotnícku školu v Anglicku. Sestry a pôrodné asistentky viedli miestni lekári na základe vedeckých a moderných noriem. Prvé sestry, ktoré tu boli vyškolené, začali pracovať v roku 1865 v ošetrovni v Liverpoole. Vzdelávanie sestier viedlo nielen k zvýšeniu úrovne zdravotnej starostlivosti, ale aj k zlepšeniu postavenia sestier. Teória Florence Nightingalovej bola založená na 5 základných pilieroch zdravého prostredia:
čistý vzduch (vetranie, kontinuálne udržiavanie teploty správnym vykurovaním, adekvátne uloženie pacienta v miestnosti)
čistá voda (obmedziť zdroj infekcií)
vyhovujúca kanalizácia (znížiť riziko epidémií)
čistota
svetlo (priame, slnečné)
