Útulne sú malé, jednoduché chatky, ktoré ponúkajú útočisko turistom po dlhých túrach alebo v nepriaznivom počasí. „Útulňa slúži na prespanie ľudí, ktorí robia hrebeňovky alebo viacdenné túry a potrebujú sa niekde uchýliť na noc, a na druhý deň pokračujú v túre,“ vysvetľuje Miroslav Herchl predseda Sekcie histórie turistiky a člen Majetkovej komisie Klubu slovenských turistov.
Horský hostel
Základný rozdiel medzi útulňou a chatou je v tom, že útulňa nemá stály personál ani svojho chatára, má len správcu. „Útulne väčšinou nie sú ani uzamknuté, to znamená, že tam môže prísť ktokoľvek. Bývajú skromne zariadené. Sú prispôsobené tak, aby tam bolo možné prespať vo vlastnom spacáku či už na zemi alebo na nejakom vyvýšenom mieste. Nie sú tam žiadne služby ako napríklad stravovanie, posteľná bielizeň, ale mal by tam byť aspoň v blízkosti zdroj pitnej vody a suché WC“, hovorí Miroslav Herchl. Ak je útulňa zamknutá, turisti sa musia obrátiť na kompetentnú osobu – majiteľa alebo správcu, ktorý má na starosti kľúče a dohodnúť sa, kde si ich môžu prevziať. Takéto útulne sú spravidla lepšie vybavené. „Vo všeobecnosti platí, že kto príde do útulne prvý, ten má nárok tam prespať. Samozrejme, ak má útulňa väčšiu kapacitu, môže sa tam ubytovať viac turistov, aj keď sú si cudzí. Mali by sa však navzájom rešpektovať. Základné pravidlo je, udržiavať útulňu minimálne v takom stave a poriadku, v akom ju našli,“ podotýka člen Klubu slovenských turistov.
Mnohé po vojne zanikli
Dnes je útulní v našich horách ako šafranu. V Malej Fatre by ste ich nespočítali ani na prstoch jednej ruky. V minulosti ich však bolo niekoľkonásobne viac. Veľká časť z nich vyhorela na konci druhej svetovej vojny. „Po roku 1945 štát určil špeciálne dotácie aj na obnovu po vojne zničených útulní. Na ich miestach sa však v mnohých prípadoch postavili chaty, ktoré už nespĺňali štatút útulní. Napríklad v Nízkych Tatrách však stále nájdeme útulne, ktoré sú otvorené, verejne dostupné a vo veľkej miere navštevované.“ Najstaršia útulňa v Malej Fatre sa podľa Miroslava Herchla nachádzala pod Veľkým Kriváňom. „Bola to Majláthova útulňa, ktorú postavili žilinskí turisti z vtedajšej Považskej odbočky Uhorského karpatského spolku na konci 19. storočia. Žiaľ, v 30-tych rokoch vyhorela,“ rozpráva.
V roku 1921 sprevádzkovali na Martinských holiach Halašovu útulňu, ktorú ako mnohé ďalšie útulne podpálili počas druhej svetovej vojny. Rovnaký osud postihol aj Révayovu útulňu, ktorú postavili v nadmorskej výške 1370 metrov pod Snilovským sedlom. Útulňa dostala názov po barónovi Jurajovi Révaymu, ktorý poskytol pozemok pod útulňu a drevo na jej výstavbu. „Pomerne známa bola aj Lamošová útulňa na Klačianskej Magure. Taktiež bola vypálená v roku 1944. V útulniach i chatách sa v priebehu vojny často zdržiavali aj partizáni, preto ich nemecké jednotky likvidovali,“ vysvetľuje Miroslav Herchl. Približne v rovnakom čase zanikla aj útulňa na Meškalke v masíve Malého Kriváňa, ktorú postavili a v roku 1933 dali do užívania turisti z odboru Klubu československých turistov Sučany.
Grand hotel v Malej Fatre
Zo súčasných útulní stojí určite za zmienku útulňa na hrebeni Lúčanskej Malej Fatry. Malá chatka vyhorela v roku 2014 z doposiaľ presne nezistených príčin. Po požiari zostali z nej len plechy zo strechy. Vďaka dobrovoľníkom však opäť funguje. „Z iniciatívy nadšencov prírody a tým, ktorým nebolo ľahostajné zničenie útulne, vznikla myšlienka postaviť novú. Zriadil sa účet, na ktorý mohli ľudia a nadšenci turistiky prispieť dobrovoľnou sumou na výstavbu. Záujem bol prekvapivo veľký, preto sa mohla postaviť nová útulňa,“ rozpráva koordinátor obnovy Martin Kavecký. Do prác sa dobrovoľníci pustili ešte v tom istom roku. Nová útulňa bola dokončená a oficiálne symbolicky otvorená 27. septembra 2015. „Útulňa je schopná pohodlne uchýliť minimálne 15 ľudí. Je vybavená pieckou a základnými kuchynskými riadmi. Neďaleko je aj drevené WC,“ prezrádza.
O útulňu sa dobrovoľníci s láskou starajú. „Je otvorená a voľné prístupná každému, kto potrebuje nocľah počas turistiky. Financie na údržbu stále zbierame prostredníctvom účtu, ktorý bol zriadený po jej vyhorení,“ dodáva Martin Kavecký. K útulni s príznačným názvom Grand hotel Partyzán sa turisti dostanú od rázcestia Horná lúka (na trase červeného chodníka) smerom po zelenej značke na Bystričku. Je situovaná vľavo, približne 100 metrov od chodníka tesne pred vstupom do lesa. Podľa Martina Kaveckého ju nemožno prehliadnuť. Na mape stále možné nájsť aj útulňu, ktorá by sa mala nachádzať pri výstupe z Višňového na Minčol, v lokalite tzv. Konská riť. Podľa dostupných informácií a obrázkov na internete sa jedna o malý drevený zrub s plechovou strechou. Pred útulňou je vytvorené posedenie pre cca 6 ľudí. Či je útulňa stále turistom prístupná, sa nám nepodarilo overiť. Každopádne aj v tejto časti Lúčanskej Malej Fatry kedysi útulňa bola a možno aj stále je.
Dvakrát vyhorela
Malý drevený zrub sa kedysi nachádzal aj na rozhraní Žilinského a Trenčianskeho kraja. Bošániho útulňu dal v roku 1923 postaviť odbor Klubu československých turistov z Prievidze tesne pod vrcholom Kľaku. Útulňa bola slávnostne otvorená 5. júla 1923 za prítomnosti 120 turistov a milovníkov prírody. Medzi nimi sa nachádzal aj Jozef Bošáni, čestný predseda odboru Klubu československých turistov v Prievidzi, podľa ktorého bola útulňa pomenovaná. Práve on zabezpečil pozemok a peniaze na jej výstavbu. Hneď v prvú noc sa v útulni ubytovali prví návštevníci. Útulňa pod Kľakom mala svoj osobitý význam. V tejto časti Malej Fatry sa totiž nenachádzala žiadna ďalšia chata, kde by sa dalo ubytovať. Kľúče od útulne si mohli turisti vyzdvihnúť v horárni vo Fačkove, vo Vrícku a u správcu školy v Čičmanoch. Pôvodná útulňa vyhorela počas druhej svetovej vojny. Na jej mieste postavili novú, žiaľ, aj tú o niekoľko rokov postihol podobný osud a z útulne zostali len základy.
Podľa našich informácií práve na týchto základoch plánujú nadšenci pre turistiku a históriu žilinského regiónu vybudovať novú útulňu. Určite vás budeme o tom včas informovať. Pre tých, ktorí sa chcú dozvedieť viac o osudoch chát a útulní v Malej Fatre, pripravil autorský kolektív Ľubomír Bernát, Andrej Bendík, Miroslav Herchl, Ladislav Khandl publikáciu Z histórie výstavby turistických útulní a chát v Malej Fatre do roku 1949, ktorá vyjde v priebehu tohto roka.
