Rodičovské príspevky
Háklivou témou sa stalo financovanie mládeže, ktoré sa nepozdáva niektorým rodičom. Presnejšie informácie ohľadom financií nám poskytol jeden z členov hokejového vedenia Ján Nociar. „Keďže chceme, aby bolo jasné, kam idú peniaze rodičov všetkých mladých hokejistov, vypracovali sme podrobný prehľad nákladov, príjmov a výdavkov. Vyčíslili sme do posledného centu, ako sa nakladá s mesačnými poplatkami a zistili sme nasledovné: v žiackych ročníkoch pozostávajú náklady zo mzdy pre trénerov, zaplatenia rozhodcov na domáce zápasy, prepravného zo zimného štadióna do školy v Mojšovej Lúčke a späť, prepravného na zápasy či stravy počas zápasov. Z výpočtov vyplýva, že náklady klubu na každého hráča prevyšujú rodičovské príspevky, a tak ešte musíme prispievať na činnosť hráčov v ŠHT. A to sme ešte nezaradili do nákladových položiek brúsenie korčúľ a paušálne náklady za opravu hokejového výstroja, na ktorú má každý hráč nárok.“
Ešte vyššie náklady musí hokejový klub vynaložiť na fungovanie extraligových tímov dorastu a juniorov. Tam sú vyššie poplatky, ale pochopiteľne aj vyššie náklady. Oba ročníky hrajú najvyššiu súťaž a to znamená viac stretnutí, viac cestovania, vyššie náklady na trénerov a tiež náklady na ubytovanie počas zápasov na ľade súpera. Tvrdenia niektorých rodičov, že ich náklady dorastu a juniorky nezaujímajú, sú prinajmenšom divné. Mládežnícku časť hokejového klubu nemôžeme predsa deliť na žiacku časť a tých ostatných, ale musíme ju brať ako jeden celok od prípravky až po juniorku. Pre všetkých rodičov by malo byť prioritné, aby ich dieťa jedného dňa hralo extraligu, či už dorasteneckú, juniorskú alebo seniorskú. Veď to je príčina, prečo chodia na hokej.
Obdobná situácia panuje aj v ostatných kluboch pod Tatrami, kde sú podmienky pre rast mladých hokejových talentov takmer identické ako v Žiline. „Okrem našich interných výpočtov sme zisťovali aj to, aká je situácia v iných extraligových či prvoligových kluboch. Prišli sme k záveru, že v ostatných slovenských kluboch je situácia veľmi podobná ako u nás. Niekde sú mesačné náklady na hráča ešte vyššie, inde zase nižšie, ale v tých prípadoch majú kluby vyčlenené extra peniaze na chod mládeže priamo z mesta,“ povedal Ján Nociar.
Môžu nám závidieť
Práca s mládežou a výchova mladých hokejistov je teda jednou z oblastí, v ktorej vidí väčšina zainteresovaných najväčšie medzery. Najjednoduchšou odpoveďou pre všetkých skeptikov a najlepším merítkom sú výsledky. Hovorí manažér mládeže MsHK Žilina, a. s. Róbert Rehák. „Svoj post zastávam už tretí rok a v práci s mládežou vidím stále pokroky. Profesionálny prístup klubu a trénerov nás vyniesli v posledných rokoch v rámci hodnotenia mládeže medzi desať najlepších klubov na Slovensku. Upozorňujem, že ide o postavenie medzi 35 klubmi a nie desiatimi extraligistami, ako si mnohí myslia.“
Ďalšou podstatnou informáciou je fakt, že odchovanci žilinského hokeja sa v posledných rokoch presadili nielen v domácom prostredí, ale aj v iných kluboch či dokonca v zahraničí. Hráči spod Dubňa nechýbajú ani v jednom z mládežníckych reprezentačných výberov Slovenska. „Jasným ukazovateľom práce s mládežou je účasť žilinských hráčov v reprezentáciách SR. Bohaté zastúpenie máme vo všetkých kategóriách od pätnásťročných chlapcov až po SR do 20 rokov. Keď sa bavíme o talentoch v našom klube, nedá sa nespomenúť množstvo hráčov v zahraničných kluboch. Osobne si myslím, že účinkovania Hrivíka, Cehlárika, Cingeľa, Bajaníka, Horanského, Reháka, Lantošiho či Holešinského nám môžu závidieť aj v renomovanejších kluboch na Slovensku.
Okrem nich nám vyrastajú v domácom prostredí mená so svetlou hokejovou budúcnosťou, či už ide o mladého brankára Johanesa, ktorý stihol odchytať takmer dve desiatky extraligových
duelov, alebo ďalších hráčov zbierajúcich extraligové skúsenosti ako Jarab, Niník, Zicho, Čičala a ďalší. Keď k tomu pripočítame hráčov figurujúcich v širších reprezentačných výberoch ako Mikoláš, Lipovský, Paleček, bratia Dolinajcovci, Klačko, Schroner, Majerčík, Holák, Slota či Solár, nemusíme sa o budúcnosť báť. Väčšina týchto chlapcov už skúsila chuť seniorského hokeja a môžu byť prísľubom, ktorý sa zhodnotí v najbližších rokoch. Chcem dodať, že sa bavíme o horizonte posledných troch – štyroch rokov, takže tvrdenie, že sa v Žiline nerobí dobre s mládežou, považujem za nepravdivé,“ dodal Róbert Rehák.
Hokej jedným z lacnejších
Malý prieskum medzi rodičmi, ktorí svoje deti prihlásili na iné športové odvetvia, priniesol ďalší zaujímavý poznatok. Ľadový hokej v MsHK nie je jediným, kde sa spoplatňuje pôsobenie ich ratolestí a dokonca, hokej by sme mohli pokojne zaradiť do kategórie tých lacnejších športov. Jedna vec hovorí proti mladým hokejistom a tou je ich výstroj a výzbroj, ktorá je pochopiteľne drahšia ako trebárs výstroj futbalistu, plavca či vodného pólistu. S tým však musia adepti najrýchlejšej kolektívnej hry na svete rátať vopred, veď v plavkách by sa im asi „bodyčekovalo“ dosť ťažko. Napriek tomu sme sa
od rodičov v spomínaných odvetviach dozvedeli, že ani v ich športoch sa nezaobídu bez pravidelných mesačných (v niektorých prípadoch polročných) poplatkov, ktoré sú porovnateľné s nákladmi mladých hokejistov.
Okrem fixných čiastok sa však v týchto športoch nezaobídu bez extra výdavkov na cestovné (autobus alebo autá na zápasy, príp. turnaje či iné podujatia), stravné (jedlo si každý hradí individuálne) alebo dokonca sú športy, kde si musia platiť aj za štarty v súťažiach (napr. plávanie). V hokejových triedach sa platí 35 eur, no podľa našich zistení a reakcií rodičov to je inde ešte ťažšie. Napríklad vodné pólo a plávanie sa pohybujú medzi 35 až 40 eurami a vo vybraných futbalových tímoch je to tiež vyše 30 eur mesačne. Samozrejme, plus vyššie spomínané extra náklady. „Čo by sme my dali za 35 eur mesačne,“ hovorí tréner vodných slalomárov Michal Macúš a pokračuje: „My síce platíme mesačne menej, ale keď narátame stravu, cestovné, štartovné a iné poplatky, sme na tom neporovnateľne horšie.“ V tomto smere si teda rodičia hokejistov naozaj nemajú na čo sťažovať, keďže, ako sme už spomínali vyššie, všetky extra položky sú už započítané v ich mesačných platbách. Otázkou teda zostáva, je na tom naozaj hokej až tak zle a je nespokojnos rodičov na mieste? <
