Podľa čistoty sa pozná kultúra národa. Okolie Rajčianky nie je práve našou najkrajšou vizitkou.
ŽILINA. Odhodené plastové fľaše, plechovky, obaly od potravín, ale aj odpad všetkého druhu, aký by nám ani nenapadol – to všetko nájdeme na brehoch Rajčianky.
Medzi Kragujevskou a Kvačalovou je úsek, kde obyvatelia objavili ďalšiu čiernu skládku. Nebolo to ani ťažké, vidno ju už od hlavnej cesty z druhého brehu. Nachádza sa priamo za plotom Dopravného podniku mesta Žiliny. Obrátili sme sa preto na mesto s tým, či ide o mestský pozemok. „Po obhliadke a preverení vlastníckych vzťahov bolo zistené, že ide o pozemok Slovenského pozemkového fondu (SPF),“ informoval nás hovorca Pavol Čorba.
„Podľa zákona o odpadoch osobu zodpovednú za nezákonné umiestnenie odpadu, resp. osobu povinnú zabezpečiť zneškodnenie tohto odpadu určuje príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva. Vzhľadom na uvedené SPF bude v predmetnej veci postupovať v zmysle záverov tohto orgánu,“ uviedol Martin Kormoš, hovorca Slovenského pozemkového fondu. Zároveň dodáva, že zakladanie nelegálnych čiernych skládok na pozemkoch v správe a nakladaní fondu SPF eviduje ojedinele.
Tisíce eur do likvidácie
Mesto Žilina ročne zaeviduje približne 60 nelegálnych skládok a niekoľkonásobok takých, ktoré vznikajú hlavne na sídliskách pri nádobách na komunálny odpad – objemový odpad (nábytok, sedacie súpravy, bytové jadrá, sanita, koberce, elektroodpad a pod.). „V minulom roku sa na odstránenie nelegálnych skládok vynaložilo cca 40-tisíc eur. Z toho bola poskytnutá dotácia na likvidáciu skládok vo výške cca 7 800 eur z Envirofondu.
Na likvidáciu skládok, ktoré vytvárajú obyvatelia pri nádobách na komunálny odpad, sa vynaloží ďalších približne 40 000 eur,“ menuje hovorca mesta Pavol Čorba.
Odpad veľkého objemu majú obyvatelia možnosť vyhodiť do veľkokapacitných kontajnerov, ktoré sa pristavujú do mestských častí na jar a na jeseň. Na tie mesto vynaloží ročne zhruba 160-tisíc eur. „V spomínaných nákladoch ešte nie sú započítané vývozy veľkokapacitných kontajnerov z cintorínov, ktoré sú využívané na odkladanie komunálneho a objemového odpadu, ktorý nepochádza z cintorínov, čo predstavuje cca 60 – 70 000 eur. Ďalšie vynakladané finančné prostriedky sú na likvidáciu skládok, ktoré sú menšieho rozsahu a sú odstraňované aktivačnými pracovníkmi,“ dodáva.
Od začiatku roka bolo v meste zaregistrovaných 10 skládok, pričom monitorované sú aj ďalšie skládky z minulosti. „K odstraňovaniu sa pristupuje podľa finančných možností mesta a počtu aktivačných pracovníkov. Skládky na sídliskách odstraňuje priebežne spoločnosť T+T, ktorá zabezpečuje vývoz komunálneho odpadu,“ hovorí Pavol Čorba.
Pôvodcovia sa hľadajú ťažko. „V minulosti bol zistený veľmi nízky počet pôvodcov skládok, pretože obyvatelia pri oznámeniach o ich existencii udajú iba lokalitu, ale pôvodcu neoznamujú. Pri obhliadkach a zaregistrovaní skládok ide zväčša o neidentifikovateľných páchateľov,“ spresňuje.
Sú prognózy do budúcnosti optimistickejšie? „Ide o hypotetickú otázku. Samozrejme, veríme, že zakladanie čiernych skládok časom z nášho mesta vymizne. Je to predovšetkým o kultúre každého z nás,“ uzatvára Pavol Čorba.
Obľúbená lokalita?
Správcom Rajčianky je Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý vykonáva údržbu toku každoročne, no jeho činnosť je zameraná na odstraňovanie náletových kríkov a drevín z koryta, aby sa nestali prekážkou odtoku vody. „Čistenie toku od komunálneho odpadu, ako sú rôzne PET fľaše a igelitové vrecká, realizujú vždy na jar členovia rybárskeho oddielu a dobrovoľníci. Likvidácia čiernych skládok je tiež po nahlásení realizovaná aktivačnými pracovníkmi mesta Žilina. V roku 2015 bola takto odstránená aj čierna skládka z vami spomínanej lokality – pri plote DPMŽ,“ dodáva. O existencii tej aktuálnej však nevedeli.
Nezodpovedným občanom chce zákon klepnúť po prstoch. Pokuty za založenie nelegálnej skládky sa od 1. 1. 2016 zvýšili namiesto pôvodných 165 eur až na 1500 eur. Samozrejme, nerieši to ten problém, že vinníka treba najprv pri čine pristihnúť.
Veronika Cvinčeková
Snímky autorka
