NORMALIZÁCIA HO OBMEDZILA, REVOLÚCIA ZABUDLA
Vernisáž výstavy, ktorá bude v galérii Domu umenia prístupná do konca septembra, sa uskutočnila v utorok 17. augusta. Prezentuje výber z bohatej Trizuljakovej tvorby od realistických diel z 50. rokov, cez štúdie a skice k monumentálnym konštruktivistickým dielam určeným pre verejný priestor, až po neskorú autorovu portrétnu tvorbu. „Trizuljak bol bytostný figuralista. Jeho rané diela vyzerajú ako poplatné dobe, keďže zobrazujú postavy z ľudu, no on im dokázal vtlačiť silnú individualitu. K realizmu sa vrátil v 70. a 80. rokoch, keď realizoval množstvo portrétnych búst osobností slovenského osobností hudobného života. Zachytáva ich v hlbokej individualite, keďže jeho pracovnou metódou boli hĺbkové rozhovory,“ priblížila hlavná kurátorka výstavy Sabina Jankovičová. V roku 1972 bol spolu s maliarom Vincentom Hložníkom donútený vzdať sa postu pedagóga na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave pre vtedajšie normalizačné praktiky. Keďže mu obmedzili aj prideľovanie verejných zákaziek, Trizuljak sa v spolupráci s Hložníkom venoval sakrálnej tvorbe. Z tohto obdobia pochádza vybavenie viacerých „dubčekovských kostolov“ na Slovensku, jeho diela nájdeme napríklad v kostole v Zborove nad Bystricou. Širšia verejnosť môže tvorbu Alexandra Trizuljaka poznať z viacerých diel určených pre verejný priestor. Je autorom známej sochy vojaka na bratislavskom Slavíne, no jeho abstraktné diela zo 60. a 70. rokoch nájdeme aj v Žiline. Na Bajzovej ulici na Hlinách sa napríklad nachádza jeho monumentálna socha s názvom Bunky, ktorej štúdiu aktuálne vystavujú v Piešťanoch. Sabina Jankovičová zhodnotila, že Trizuljak vedel premýšľať vo veľkom meradle verejného priestoru. „Spolu s ostatnými autormi však bol v 90. rokoch označený za monumentálneho sochára poplatného dobe a jeho dielo bolo zavrhnuté. Jeho realizácie však v priestore obstoja aj dnes, ba možno viac ako viaceré súčasné realizácie.“
PIEŠŤANSKÝ PARK OPäŤ ZDOBÍ TRIZULJAK
Mesto Piešťany sa v roku 1961 stalo prvým mestom na Slovensku, kde prebiehali každoročné sochárske výstavy vo verejnom priestore. Zásluhu na tom má najmä Alexander Trizuljak, ktorý bol autorom tejto myšlienky. Súčasné vedenie mesta na túto tradíciu nadviazalo a v rámci projektu Piešťany – mesto ako galéria sa podujalo vrátiť rokmi zabudnuté sochy z depozitu späť do piešťanských parkov. Počas celého leta tak v meste prebieha výstava Socha piešťanských parkov, ktorá okrem iného zahŕňa viacero realizácii Alexandra Trizuljaka. Ako priblížil jeden z dedičov Klement Trizuljak, v rámci memoranda o spolupráci s mestom mohla rodina realizovať tri projekty. „V spolupráci so združením Čierne diery sa podaril návrat sochy Óda na 9. symfóniu, ktorá bola 50 rokov zabudnutá v depozite. Okrem toho každé z ôsmich detí Alexandra Trizuljaka venovalo mestu na dlhodobú výpožičku jednu plastiku do verejného priestoru. A táto výstava je tretím projektom.“ Podľa Klementa Trizuljaka sú projekty so spoločným názvom Infinity apelom na spoločnosť, aby zachovávala kultúrne hodnoty. Okrem toho sú aj ukážkou, ako možno nakladať s umením vo verejnom priestore. Kurátorka Jankovičová dúfa, že aj touto formou bude Trizuljakovo dielo opätovne objavené a zhodnotené v plnom svetle, pretože to mu podľa nej po roku 1989 chýbalo. „Pre mňa samotnú bola tvorba výstavy objavovaním diela autora, ktorý upadol do zabudnutia.“
