„Najväčším uznaním je, keď mi cestujúci prídu povedať, že ich veziem lepšie ako chlap,“ smeje sa 36‑ročná Oľga Radosová, ktorá už štvrtý mesiac šoféruje autobusy MHD v Žiline. Raz by si rada sadla aj za volant trolejbusu.
ŽILINA. Keď sme sa stretli s 36‑ročnou Oľgou Radosovou, mamou dvoch dievčatiek, nemohli sme sa prestať usmievať. Táto žena je taká plná energie a optimizmu, že vás to až doslova prevalcuje. Pre Dopravný podnik mesta Žiliny jazdí už štvrtý mesiac. Predtým pracovala na urgentnom príjme v nemocnici v sádrovni. Po dvanástich rokoch ťažkej práce v zdravotníctve zhodnotila, že by už aj stačilo. „Povedala som si, že túto prácu by chlap nezvládol, tak idem robiť mužskú robotu,“ rozpráva Oľga.
Radšej autobus ako auto
Keďže si pred troma rokmi urobila vodičský preukaz skupiny D, poslala si životopis do mestského dopravného podniku. Aj keď začiatky za volantom boli ťažké, dnes už bez problémov jazdí po celej Žiline. „Veľmi rada šoférujem, aj keď musím priznať, že technické veci mi až tak veľa nehovoria. Ale mám veľmi dobrých kolegov, ktorí mi vždy ochotne a trpezlivo poradia či pomôžu. Menovite veľké ďakujem patrí nášmu majstrovi v dielni Tomáškovi Swarczovi. Je naozaj skvelý,“ hovorí.
Oľga je momentálne jediná žena v Žiline, ktorá šoféruje autobusy MHD. Dokonca ju to viac baví ako za volantom osobného auta. Blízky vzťah k „veľkým vozidlám“ v nej vybudoval otec, ktorý takmer celý život jazdil na kamiónoch. „Dodnes je pre mňa veľkým vzorom,“ rozpráva.
Samozrejme, reakcie cestujúcich sú rôzne. Nájdu sa takí, ktorí s nedôverou pozerajú na ženu za volantom, ale, vďakabohu, pozitívnych ohlasov je viac. „Žilinčania sa tešia, že ich mesto sa posúva vpred, veď vo svete je úplne bežné, že ženy pracujú aj v tejto oblasti. Veľmi ma vie potešiť, keď mi príde chlap povedať, že ani nevedel, že ho vezie žena. Alebo keď mi cestujúci poďakujú, že som ich bezpečne odviezla tam, kam potrebovali,“ hovorí Oľga.
Jazdí bez nehody
So sympatickou Oľgou sa môžete zviesť v takmer každej autobusovej linke MHD. Najviac sa jej však ráta trasa smerom na Vranie či Zástranie. „Cez Vranie sa síce jazdí ťažšie, keďže je to tam dosť úzke, ale mne sa to páči, pretože čím si šoférovanie vyžaduje odo mňa viac sústredenia, tým som pozornejšia,“ vysvetľuje.
Za výsosť žien – šoférok považuje zodpovednosť. „Mám pocit, že my ženy sme za volantom zodpovednejšie. Napríklad ja sa veľmi sústredím najmä na zrkadlá a cestujúcich, ktorých veziem, aby nespadli,“ hodnotí sa.
O tom, že jej to za volantom naozaj ide, hovorí aj skutočnosť, že dodnes jazdí bez nehody. Navyše vždy s úsmevom na tvári... Veľmi ju vie pobaviť, keď si ju ľudia fotia ako nejakú atrakciu. „Len sa na tom smejem. Moja práca ma totiž napĺňa a dúfam, že aj dlho bude... Preto by som rada poďakovala aj celému kolektívu DPMŽ, že mi dali šancu jazdiť. Želám si najmä, aby som aj naďalej jazdila bez nehody, v zdraví a aby cestujúci boli spokojní,“ hovorí.
A na záver rozhovoru nám prezradila, že má predsa ešte jedno „profesijné prianie“ – urobiť si vodičský preukaz na trolejbus.
Michala Stehlíková
Snímka autorka
