Žilinský Večerník

Korene značkova­nia turistických trás na Slovensku siahajú do hlbo­kej histórie, ešte do čias mo­narchie. Slovensko sa môže spomedzi ostatných európ­skych krajín pýšiť rozsiahlou sieťou vyznačených turistic­kých chodníkov. Začiatkom 50. rokov 20. storočia sa šty­ria nadšenci, Ladislav Kotr­ba, Ignác Koštek, Bartolomej Vavrík a Vlado Bielko, roz­hodli začať v žilinskom re­gióne značiť lesné chodníky pásovými značkami a turis­tickými informačnými prvka­mi. Následne bol v roku 1960 oficiálne založený Klub Znač­kár Žilina, na ktorom sa po­dieľali aj Ladislav Dubec, Ján Szabo a súčasný predseda Stanislav Kučera. Klub fun­guje na dobrovoľnej báze. Právnici, doktori, učitelia, ná­morníci či robotníci. Všetci sú členovia komunity, ktorých spája láska k horám. Nemenej dôležitým účelom je aj cieľa­vedomá snaha o propagáciu prírody a jej zachovanie pre budúce generácie.

AŽ 900 KM ZNAČENÝCH TRÁS

Klub Značkár Žilina zastre­šuje Klub slovenských turis­tov. Venujú sa značkovaniu turistických značených trás (TZT) na území regiónu, čím prispievajú k skvalitňovaniu TZT a zvyšovaniu bezpečnos­ti pohybu turistov. Takto vy­značené chodníky a cesty za­bezpečujú v teréne spojenie medzi geografickými bodmi aj bez použitia mapy, so zná­zornením časového priebehu trasy. KST Značkár Žilina za­bezpečuje turisticky značené cesty a chodníky od Kľaku až po hranice Slovenska a Čes­ka vrátane Malej Fatry, Strá­žovských vrchov, Súľovských vrchov, Javorníkov a časti Kysuckej vrchoviny, počnúc všetkými hrebeňmi a dolina­mi. Celková dĺžka predstavu­je takmer 900 km trás. „Tých­to 900 km je rozdelených na tri roky, každý rok značku­jeme a obnovujeme 300 km. Ide o trojročný cyklus obno­vy trás,“ vysvetľuje predseda klubu Stanislav Kučera.

ZNAČKUJE CELÁ RODINA

Stanislav Kučera značku­je od roku 1960 a má naj­vyššie značkárske školenie. V jeho šľapajach pokračuje aj jeho syn. Väčšinou sa však do značkovania zapája celá ro­dina. „Ja značkujem so svo­jím otcom od pätnástich ro­kov. Dnes už značkujem so svojou rodinou, manželkou a dcérkou, ktorú od malička pobytom v prírode vedieme k úcte k nej, je to generačná záležitosť,“ hovorí jeden z ak­tívnych členov klubu Dušan Kucharik. „Keď raz začnete značkovať, už sa nedá prestať, je to ako droga,“ smeje sa.

ROZDEĽUJÚ SI TRASY, O KTORÉ SA STARAJÚ

V súčasnosti má klub pri­bližne 80 dobrovoľných čle­nov, z toho asi 50 aktívnych. Aby mohol nádejný znač­kár v teréne pracovať, je po­trebné absolvovať základný kurz značenia. „Na školení sa dozvie všetky potrebné in­formácie ohľadom noriem. Značka má svoje presné roz­mery, je dané, kde má byť, na koľko minút, na akej trase, na ktorej križovatke,“ vysvetľu­je predseda klubu Stanislav Kučera. Väčšina turistických chodníkov na Slovensku je značená pásovými značkami, ktoré sú tvorené z troch vo­dorovných pásov. Prostredný pás, vždy buď červený, mod­rý, zelený, alebo žltý, určuje vedúcu farbu značenej trasy. Krajné pásy sú biele a majú za úlohu zviditeľňovať značku. Klub sa dvakrát do roka stre­táva na tzv. aktíve. Na jarnom aktíve sa zhromaždia všetci členovia klubu a rozdelia si chodníky, ktoré sa budú ob­novovať v príslušnom roku. Na jesennom aktíve sa odo­vzdáva hlásenie z vykonané­ho značenia a súčasne sa plá­nuje práca na ďalší rok.

DOBRÝ ZNAČKÁR MUSÍ VEDIEŤ PREDVÍDAŤ A MAŤ KONDÍCIU

Nie je to len o pobyte v prí­rode, ale aj o náročnej práci v teréne. Klub zabezpečuje obnovu značiek, výmenu po­škodených smeroviek a rie­ši križovatky v teréne, aby bol jasný smer trasy. Súčas­ťou práce je aj prestriháva­nie profilu cesty orezávaním stromov a kríkov, ktoré zasa­hujú do trasy po celej dĺžke. Chodník musí byť upravený tak, aby bol plne priechodný. Značkár musí byť vybavený dobrou kondíciou a pri úpra­ve terénu predvídať, ako sa bude daný úsek chodníka ďa­lej vyvíjať. „Mimo značkova­nia umiestňujeme aj smerov­níky, ku ktorým treba vyniesť do vysokých polôh náradie, krompáč, oceľové ihly, ce­ment, štrk, železá,“ hovorí Dušan Kucharik.

AKO VYZERÁ ZNAČKOVACÍ VÝJAZD?

Najdôležitejšie je poznať tra­su vopred. Značkár komuni­kuje s človekom, ktorý má na starosti evidenciu trás. Ten ho vopred informuje, či sú na trase nejaké smerovky po­škodené. Ak nastane takáto situácia, dajú sa v predstihu vyrobiť nové. Stretne sa sku­pinka ľudí, ktorá najmä s pri­hliadnutím na počasie vyráža do terénu. Na mieste zodpo­vedný človek rozdelí prácu a značkuje sa trasa z bodu A do bodu B obojsmerne. Skupinka pozostáva väčšinou z 3 až 5 ľudí. Niektorí maľu­jú pásy na stromy, poprípade väčšie kamene a ostatní ore­závajú a čistia chodník tra­sy. V priebehu dňa sa cesta obnoví. „Čas trvania údržby trasy vychádza na troj- až štvornásobne dlhší čas, ako je uvádzané na daných časo­vých údajoch. Stalo sa nám, že sme dvaja dvojhodinovú trasu robili 10 hodín, preto­že boli na dlhom úseku kom­pletne zničené smerovníky,“ hovorí Dušan Kucharik. Pre kompletné odovzdanie upra­veného chodníka je potrebná aj fotodokumentácia. Fotia sa smerníky pred údržbou a po nej. Potom nasleduje ešte niekoľko administratívnych činností.

VRCHOLOVÁ ZNAČKA AKO SUVENÍR?

Prácu vykonávajú dobrovoľne s cieľom sprístupniť turistom prírodu po bezpečne uprave­ných značených chodníkoch. „Mozole nám pripomínajú dobre vykonanú prácu, za ktorú však veľakrát nepoču­jeme slová vďaky. Chvalabo­hu, počet vďačných turistov, ktorí si vážia našu prácu, stá­le prevyšuje,“ hovorí predse­da Stanislav Kučera. Nie sú to však len turisti a návštevníci prírody, ktorí ničia turistic­ké značkovanie. Veľkú úlohu zohráva aj nepriaznivé poča­sie, napríklad lavína. „Súčas­ným negatívnym trendom je aj kradnutie vrcholových názvov, napríklad Veľký Roz­sutec alebo Lietavský hrad, ktoré musíme neustále dopĺ­ňať. Ešte sa často stretávame aj s rozstrieľanými značkami, ktoré lákajú ľudí vlastniacich zbrane. Ničenie smeroviek je podľa zákona trestné. Ťažké je však ničiteľa prichytiť pri čine,“ hovorí Dušan Kucharik.

VÍTANÝ JE KAŽDÝ

KST Značkár spolupracuje pri svojej činnosti aj s Horskou záchrannou službou. Roz­víjajú aj edukačnú činnosť v spolupráci so základnými, strednými aj vysokými škola­mi. Vítaný je každý, kto chce pomôcť a byť súčasťou tejto ušľachtilej práce pre všetkých návštevníkov prírody. Uvede­nú činnosť by nebolo možné vykonávať bez podporovate­ľov a sponzorov klubu, kto­rým klub touto cestou ďakuje. „My pomáhame tým, ktorých nepoznáme, čiže všetkým tu­ristom. Je úžasné, že robíme niečo, čo približuje človeku to krásne – prírodu,“ ukončuje predseda klubu.