Brodno má totiž čo ponúknuť domá cim i cezpoľným. Ako konštatuje Ján Moravec, vývoj sa nezastaví. „Pri pohľade do minulosti, nie tak vzdialenej, vidíme priamo v chotári Brodna ako ide vývoj nezadržateľne vpred. Celá naša drahá obec – dnes miestna časť Žiliny – skrásnieva,“ opisuje v úvode jednej zo svojich kníh.
Knihu Naši Brodňanci krstila sušený hlohom autorova dcéra Miška. Brodno je údajne najsevernejšia časť, kde tento ker rastie.
VYZDVIHUJE VÝZNAMNÝCH BRODŇANCOV
O Brodne napísal už slušnú zbierku publikácií. Prvá je z roku 1995. „Pripravil som ju ako zborník, čiže ju spolu so mnou písali aj samotní spoluobčania. Vznikla pri príležitosti 750. výročia prvej zmienky o Brodne, čo
bolo v roku 1244. Vtedy sme zorganizovali aj spolu s nebohým Ing. Novým a kolegyňou Darinkou Chlebíkovou v miestnom kultúrnom dome peknú výstavu. Malo to úspech a my sme radi, že sme si takto uctili toto
okrúhle výročie,“ spomína autor.
Od tej prvej až k šiestej uplynulo takmer tridsať rokov. Minulý rok vyšla kniha Naši Brodňanci. „Je venovaná štyrom významným rodákom z Brodna. Ide o akademického sochára Milana Mäkkého, jedného z výrazných
umeleckých javov v regióne Žiliny. Ďalej to je univerzitný profesor Rudolf Moravec, ktorý aktívne pôsobil v oblasti zdravotnej výchovnej činnosti a histórie medicíny do vysokého veku. V roku 2000 mu bol udelený titul
Osobnosť Kysúc. Ďalším významným Brodňancom bol etnograf a jazykovedec Adam Pranda, ktorý bol popredným slovenským vedcom. No a v neposlednom rade je to pán Emil Rybárik - náš význačný človek, ktorý si
toho veľa vytrpel. Bol partizánom a prežil dokonca koncentračný tábor,“ sumarizuje v skratke. Ilustrácie do knihy dodala takisto rodáčka z Brodna – lekárka Maja Malatinská.
Tých významných rodákov je však rozhodne viac. „V knihe sa venujem iba vybraným osobnostiam z Brodna, ku ktorým bolo dostatok listinných prameňov,“ vysvetľuje Ján Moravec.
Hoci inšpirácií na ďalšie knihy je hojne, práve dostupnosť historických informácií môže byť pri ich písaní problémom. „O Brodne sa stále dá písať, no je to predsa len literatúra faktu, a tá je limitovaná zdrojmi,“
vysvetľuje autor.
JEHO SRDCOVKA JE ARCHEOLÓGIA
Šesť publikácií je však sám o sebe bohatý historický zdroj do budúcna. Ide doslova o dedičstvo pre ďalšie generácie. Sú hodnotné v aktuálnom čase, no v budúcnosti budú ešte cennejšie. „Je ich málo a časom sa môžu
aj stratiť. Už dnes má celú túto zbierku len zopár ľudí. Pre vysvetlenie – ono je tých záujemcov aj dnes dosť. No o tých prvých knihách sa až tak nevedelo, vznikli v dobe, kedy neboli sociálne siete alebo internet.
Väčšinou som ich ponúkal len osobne. Minulý rok som však získal za piatu knihu ocenenie a len čo sa to objavilo na Facebookovej stránke Brodna, ozvalo sa množstvo záujemcov aj o predošlé knihy, ktoré vyšli len v
limitovanom počte. Ak by však mal niekto záujem, sú dostupné na preštudovanie v Krajskej knižnici v Žiline i v Matici slovenskej v Martine v rámci povinných výtlačkov,“ podotýka.
Ján Moravec sa venuje najmä histórii, a to ako spisovateľsky, tak i vo voľnom čase. „História ma začala baviť už v deviatich rokoch, kedy nám náš učiteľ pútavo čítal a prekladal Staré pověsti české od Aloisa Jiráska.
Moju knižnicu tvoria najmä historické knihy, a 80% z nich sú české, pretože v slovenskom jazyku nevyšli,“ pokračuje.
Čo sa týka Brodna, najradšej má archeológiu. „To je moja srdcovka. V tejto lokalite sú naozaj zaujímavé náleziská, ktoré som podrobne opísal v jednej z kníh. Niektoré som dokonca sám našiel na prechádzkach v Malej
Bani či v lokalite Sedlisko, čo sú časti Brodna. Napríklad drvidlo, klitový mlat, ale i množstvo črepov. Je to hlavne o šťastí, musíte sa dobre dívať,“ hovorí. V roku 1960 sa na území Brodna našiel i známy sekeromlat,
ktorý býva často publikovaný v rámci Považského múzea v Žiline, ale i kostrové nálezy prehistorického mamuta.
NEPÍŠE LEN O BRODNE
Ján Moravec tvrdí, že spisovateľ má byť uvádzaný bez titulov, hoci profesijne je vysokoškolským pedagógom a docentom na Strojníckej fakulte Žilinskej univerzity. Možno sa zdá, že jeho spisovateľská činnosť a profesia
sa úplne míňajú, no on vedel tieto dve oblasti spojiť aj v autorskej tvorbe.
A možno to bude prekvapivé, ale baví ho aj písanie rozprávkových príbehov. Opäť sa však pri nich vracia do historických čias. „Kedysi som od jedného českého režiséra počul, že keď sa píše rozprávka, mala by sa
zasadiť do nejakého rámca, aby nevisela len tak niekde vo vzduchu. Tie moje sú zaradené väčšinou do 17. storočia,“ hovorí.
Napríklad pri písaní povestí Dvanásť krásavíc zmapoval všetky hrady z povodia Váhu. „To bola príjemná práca. V rámci nej sa mi dobre písalo o Hričovskom hrade, kde spomínam Daniela Basilia, ktorý je skutočná
historická postava. Bol profesorom na Karlovej univerzite. Vždy sa snažím, aby bolo všetko podľa historických daností, no niekedy ma to až príliš zväzuje. Nechcem si úplne vymýšľať, ale niektoré veci si v istom bode
už musím dedukovať či vymyslieť. I keď v tomto príbehu o Hričove píšem, že si Basilius išiel prevziať dedičstvo po otcovi, viem že nemal súrodencov, pričom v tomto príbehu ich akože má. Sú to také nevinné odchýlky.
Takisto v povesti o Súľove - tam som si vymyslel, že dvaja bratia hľadali ochranného bôžika, a našli jeleňa, ktorý mal v sebe vrastené brvno. Toto sa v minulosti naozaj stalo, tak som to spojil,“ vysvetľuje.
I keď rozprávky či povesti privítajú fantastické prvky, práve historický základ je typický pre tvorbu Jána Moravca.
HISTORICKÝ KOSTOL A KRÁSNA PRÍRODA
Vydávanie kníh nie je v dnešnej dobe lacná záležitosť. I dvornému autorovi Brodna pomáhajú sponzori, ale i subskripienti, teda tí, ktorí si knihu objednajú dopredu ešte pred vydaním.
Minulý rok získala publikácia Brodno, ktorú zostavil práve Ján Moravec, titul Kniha Horného Považia 2023 v kategórii odborná literatúra. „Iste to bolo zadosťučinenie, potešil som sa,“ skromne podotýka. Aktuálne má do
tejto súťaže prihlásenú i najnovšiu publikáciu o brodňanských rodákoch.
Brodno bolo kedysi samostatnou obcou, no už 45 rokov je prímestskou časťou Žiliny. Je atraktívnym miestom i pre turistov. Čo by mal cudzinec v tejto lokalite navštíviť? „Určite Kostol Všetkých svätých. Je prerobený,
čiže vyzerá ako mladý, ale pritom je historický. I keď sa niektorí so mnou hádali, ja som tušil, že bol v minulosti vysvätený. Našiel sa o tom dôkaz, ktorým je tzv. konsekračný kríž z 13. storočia. Takisto tu máme
peknú kaplnku, ale i železničnú stanicu, a pre milovníkov prírody je zaujímavý vrch Rochovica či pekný rybník,“ vymenúva brodňanský rodák.
On sám si rád vyjde na najvyšší vrch Brodňanka, zastaví sa pri spomínanej kaplnke alebo sa prejde na Sedlisko, ktoré možno ukrýva ešte množstvo nálezov z čias dávno minulých.
Text foto 1: Ján Moravec a jeho zbierka kníh o Brodne.
Text foto 2: Knihu Naši Brodňanci krstila sušený hlohom autorova dcéra Miška. Brodno je údajne najsevernejšia časť, kde tento ker rastie.
