VARÍN. Chatu pod vrchom Jedľovina nad obcou Varín postavili v prvej polovici 20. storočia. Za jej vznikom stáli miestni turistickí nadšenci, ktorí rozpútali v Malej Fatre menšiu chatovú revolúciu. Za ich čias sa postavili chaty ako Chata pod Chleboch, pod Rozsutcom, Suchým a v neposlednom rade aj Chata pod Jedľovinou, ktorá sa v začiatkoch svojej, žiaľ, nie dlhej histórie, nazývala Salátova, podľa varínskeho mlynára Michala Saláta. V roku 1964 sa jej novým majiteľom stali Sklárne Moravia Kyjov, ktoré chatu sprístupnili širokej verejnosti. O štyri roky neskôr vybudovali pár metrov od nej, v Sedle pod Jedľovinou, kúpalisko. V nasledujúci rokoch zažíva chata zlatú éru. Konajú sa tu pionierske tábory, turistické zrazy a pešo tu prichádzajú dedinčania, aby sa v horúcich dňoch schladili v jedinom bazéne na okolí.
Osudný požiar
Všetkému je koniec 25. augusta 1998. Chata z doposiaľ neznámych príčin zhorela do tla. Ako, sa doteraz nepodarilo objasniť. Existuje teória, že ju niekto podpálil úmyselne. Horela totiž zvnútra, čo mali potvrdiť aj vyšetrovatelia. Podľa spomienok varínskych hasičov hasili požiar niekoľko hodín tandemovou technikou, čo znamená, že vodu čerpali z bazéna do cisternových vozidiel až k horiacej chate. „Požiar riadili hasiči zo Žiliny a dozor po požiari vykonávali naši dobrovoľníci ešte týždeň, pretože to dlho tlelo,“ rozpráva jeden z členov Dobrovoľného hasičského zboru Varín.
Požiar urobil svoju prácu dokonale. Z kedysi najznámejšej chaty na okolí zostala len suť. Dnes na jej mieste stojí nová, aj keď menšia chata. Jej majiteľom je pôvodom Žilinčan, ktorý si chatu dokončil a už 15 rokov v nej býva. „Žijem tu celoročne. Mám tu pokoj, ticho a nádherný výhľad na celú kotlinu,“ opisuje čaro chatárskeho života Pavol Rajman.
Snehu aj do pol pása
Spoločnosť mu robia verní spoločníci – psy a mačky i lesné zvieratá, a to najmä vysoká a srnčia zver. „Každý rok tu stretávam medvede, minimálne sedem som videl z auta. Dakedy, keď sa mi tu ovce pásli, mi behom jednej jesene štyri zabili,“ hovorí chatár.
Občas ho prídu pozrieť aj rodinní príslušníci alebo záujemcovia o ubytovanie. „Nečakanú návštevu ani nočný „prepad“ som tu zatiaľ nemal. Len raz mi turisti z Poľska prišli zabúchať na dvere a spýtať sa na ubytovanie, pretože nemali kde prespať,“ spomína. Cesta do civilizácie nie je vraj taká tŕnistá, akoby sa mohlo zdať. Pešo je to do Varína asi 45 minút, autom 10 minút. Skutočný problém nastáva až vtedy, keď nasneží. „Dve zimy tu bolo snehu až po pás. Vtedy som sa musel do chaty priam predierať. Mám tu zvieratá, musel som ich prísť nakŕmiť,“ rozpráva Pavol Rajman.
Navyše chatu nemôže nechávať bez dozoru. Stačilo by odísť na pár dní mimo a už by sa mu do nej „nasťahovali“ zlodeji. „Zatiaľ sa mi nestalo, že by ma vykradli. Ale v začiatkoch, keď som chatu prerábal, sa dialo všeličo.“
Na zašlé zlaté časy legendárnej Chaty pod Jedľovinou už len spomína. Návštevníkov je totiž rok čo rok menej. Kedysi tu chodili aspoň lyžiari, miestny vlek však už pár sezón nepremáva. Turistické chodníky chatu obchádzajú, ale stále sa nájdu zvedavci, ktorí si prídu obzrieť potomka legendárnej „Kyjováckej chaty“.
Kúpalisko pod Jedľovinou.
Michala Stehlíková
Snímka autorka
