Ako viedli vaše prvé pracovné kroky do Večerníka?
Vtedajší športový redaktor Robo Kašša išiel hrať do Kanady hokejbalovú súťaž a potreboval za seba náhradu. Malo to byť len na 3 mesiace, kým sa nevráti a mám pocit, že to bol rok 2002. Predstavil ma pani Čižmárikovej a začal som mapovať všetky výsledky dedinských futbalov a robiť výsledkový servis ďalších športov. Po Robovom návrate sme si sadli a opýtal sa, či by som nezostal. Podpísal som zmluvu a už to išlo.
Potom prišla menšia pauza, keď ste zamierili hrať hokej na Island. Ako sa vám to podarilo?
Oslovili ma bratia Kobezdovci i Tibor Tatár (brat Tomáša Tatára – pozn. red.) s tým, že hľadajú do tamojšej ligy ešte jedného importa. Strávil som takto jednu hokejovú sezónu, potom som v krajine zotrval ďalšie dva roky, ale to už čisto pracovne, keď som robil na stavbe. Odchod na Island ma nemrzí, otvoril mi oči. Dalo sa dobre zarobiť a spoznal som zaujímavých ľudí.
Aký bol druhý návrat do Večerníka?
Ešte rok som robil v inej firme, keď mi zavolal Robo Kašša už ako šéfredaktor, či by som neuvažoval nad návratom. Vtedy som mal na starosti už len hokej, kolega Mirko Leitner futbal a spoločne s Jankom Polákom sme boli skvelá partia na športovom oddelení. Mňa len mrzí, že som nezažil titul žilinských hokejistov v extralige ako novinár. Vychutnával som si ho v tom čase z diaľky na Islande.
Na aké momenty najradšej spomínate vo Večerníku z pracovného hľadiska?
Mal som obrovské šťastie na moju éru, lebo Večerník bol v meste malým fenoménom a prežíval úspešné obdobie z hľadiska predajnosti. To boli čísla okolo 25-tisíc výtlačkov za týždeň. K tomu sa rovnako darilo aj našim športovcom, takí futbalisti MŠK Žilina hrali dvakrát skupinovú fázu európskych súťaží. To najkrajšie sa spája s Ligou majstrov, prišla tu Chelsea, Marseille či Spartak Moskva. Dokonca som bol lokálny reportér pre UEFU, vyberali sme pre nich hviezdu zápasu, robili rozhovory s najlepšími hráčmi sveta. Niečo skvelé! Ako novinár Večerníka som bol aj na paralympiáde v Kanade 2010 cez spolupráca našich novín s Karolom Mihokom z Bytče. Mal dobrý kontakt s Pavlom Demitrom, tak sme videli aj tri zápasy NHL, keď hral za Vancouver a boli sme s ním aj na večeri. Nesmierne si cením tento moment, vážim si ho dodnes.
Večerník je s vami prepletený aj v súkromnom živote, prezradíte viac?
Áno, mne dal najkrajšiu vec na svete, lebo som si tam našiel manželku Katarínu. To je oproti tým športovým zážitkom najsilnejší moment, ktorému sa nič nevyrovná.
Ako vznikla táto láska na pracovisku?
Postupnými krokmi, najprv riešite pracovné veci, potom si poviete, že sa vám aj páči a nejako sa to podarilo spečatiť až manželstvom.
Dlhé roky ste spätý so žilinským hokejom, dnes ste kustódom A-mužstva. Neváhali ste dlho nad ponukou z tejto aktuálnej sezóny?
Pokračoval som ako tréner mládeže v hokeji, postupne som sa dostal na pozíciu hlavného trénera pri kadetoch, kde som pôsobil ešte minulú sezónu. Prišli nové zmeny, vtom prišiel pán Chovanec s novým projektom Vlci Žilina a otvoril sa post kustóda. Bol som oslovený, prišlo to takpovediac ako dar z neba a dnes môžem hovoriť, že som spokojný. Práve sa chystáme na play-off, kde chceme uspieť.
Vlci okrem postupu do extraligy nič iné ani neberú?
Samozrejme, cieľom je dostať sa do extraligy. Ja som rád, že sa môžem na mojej pozícii učiť postupnými krokmi a privykol som si na tento spôsob práce. Ak sa nám podarí uspieť v SHL, tak predbežne som mal s vedením rozhovor, že by sme boli dvaja kustódi. Jeden by bol skôr ako masér či fyzio, druhý by riešil technické veci.
Ste bývalý hokejista, pýtajú si súčasní mladí hráči z kádra od vás nejakú radu?
Najskôr to neriešili, no potom sa hlavne tí mladší o tom dozvedeli a pýtajú sa. Je to skôr v takej kamarátskej rovine, snažím sa im vysvetliť, prečo je dané cvičenie v tréningu potrebné pre ich rozvoj a celkom to odo mňa berú.
Čo by ste popriali Žilinskému večerníku k 30. narodeninám?
Hlavne pohodičku, veľa zaujímavých tém, veľa možností realizácie. Bol som pár rokov súčasťou tohto komplexu a táto práca stojí za to. Budem držať palce a čakať každý utorok, kým si pôjdem Večerník znova kúpiť. Pre mňa ako Žilinčana je to zdroj pravidelných informácií.
