Ako ste sa museli v lezeckom centre vyrovnať so súčasnými nariadeniami vlády?
Predtým, ako nás zavreli aj nezavreli zároveň, sme fungovali v značne obmedzenom režime. Je to zaujímavé, lebo mať otvorené s tým, že ľudia k nám nemôžu chodiť, je poriadny paradox. Striktne sme mali určené, koľko môžeme mať v našich priestoroch ľudí aj napriek tomu, že máme halu stavebne rozčlenenú na tri sektory. Bežne k nám chodilo v normálnom režime 200 športovcov, teraz ich spočítate na prstoch jednej ruky... To nijak neoklamete.
Nápadom spustiť prevádzku v nočných hodinách ste si získali veľké sympatie, ako to vyzeralo v praxi počas minulého týždňa?
Ľudia chcú liezť stále a toto bola jediná legálna cesta, aby sme my, ako aj oni neporušovali žiadne zákonné nariadenia. Prakticky k nám chodili ľudia okolo tej 01.15 a končili o 04.45. Na takýto spôsob sme ich aj objednávali. Museli sme veľa z nich odmietnuť, akonáhle sa naplnila kapacita, presunuli sme ich na iný termín.
Ľahko ste si zvykli na nočnú smenu?
Je to v pohode. Robíme pre ľudí maximum, vážime si ich a nemáme problém im otvoriť, lebo cez deň nemáme čo robiť. Maximálne upratujeme a pripravujeme sa na noc.
Vraj ste v tomto žilinským unikátom, je to pravda?
Vraj niektoré obchodné prevádzky v Bratislave niečo také skúšali, ale o Žiline neviem.
O zisku sa hovoriť nedá, je za touto iniciatívou vyšší princíp?
To je skôr o vzťahu k tým, ktorí k nám chodia. Povolená kapacita obsadenosti nám nevydá ani na náklady za svetlo, teplo, o zisku ani nehovorme. Skôr sme radi, že sa chcú ľudia hýbať a športovať. Veď nenadarmo sa hovorí, že v zdravom tele zdravý duch.
Ako sa darí športovému lezeniu v Žiline? Je to pomerne mladý šport na celom Slovensku.
Nemôžeme sa sťažovať, že by to bol v Žiline nepopulárny šport, veď máme 6 tisíc registrovaných lezcov, čo je slušné číslo. Nechceme sa porovnávať s futbalom či hokejom, máme inú filozofiu. Vychovávame mladú generáciu, v našich krúžkoch máme 200 detí. V septembri sme spravili majstrovstvá Slovenska detí, preteky pre dospelých sme už nestihli. Veríme, že v decembri toto veľké podujatie aj s plánovaným Európskym pohárom s ohľadom na aktuálnu situáciu zrealizujeme.
V čom tkvie čaro vášho športu? Skúste ho žilinskej športovej verejnosti bližšie predstaviť.
Ide o prirodzený pohyb s vlastnou váhou bez zlých pohybov, ktoré by viedli k zraneniu. Hlavne pre deti je to jednoduché, lebo tieto činnosti robia radi aj bežne počas dňa. Je to krásny šport. Vybudovali sme modernú halu a ľudia sa k nám vracajú, aj toto bol dôvod, aby sme počas lockdown-u aspoň v noci poskytli ľudom určitú radosť.
Športové lezenie sa na olympiáde v Tokiu premiérovo zaradí medzi olympijské športy. Ako je na tom Slovensko v porovnaní so svetovou konkurenciou?
Máme šťastie, že v našom klube sú dvaja reprezentační tréneri a naše deti majú kvalitné možnosti prípravy. Najprv musíte mať silnú základňu, aby z nej vzišiel jeden kvalitný lezec. Na Slovensku išla za posledné dva-tri roky kvalita hore. Chceme k nám dotiahnuť európsku špičku, aby sme sa mohli porovnať a videli náš level. Pred nami sú Česko i Poľsko, no pomaly to rozhýbeme a bude to určite dobré, časom ešte lepšie a raz možno...Olympiáda je veľký cieľ, no vo svete sa už teraz vieme dostať na veľké podujatia. V novembri pôjde Žilinčan Tomáš Plevko na Svetový pohár v Moskve, s ním ďalší dvaja Slováci. Držme si palce, nech sa tomuto športu darí.
Ak by niekto mal chuť dať svoje dieťa na športové lezenie, aké finančné nároky si to vyžaduje vo vašom klube?
Máme pohybovú prípravu pre deti od 3-6 rokov, kde jeden tréning stojí 8 eur a tréner sa venuje maximálne trom deťom. Ďalšia kategórie sú krúžky a tréningy, kde sa deti vo veku 6-10 a 10-15 venujú športovému lezeniu naplno. Jeden tréning stojí 10 eur pre dieťa. Vstupné náklady nie sú v porovnaní s inými športami vysoké. Deťom „sedáky“ požičiavame, stačí, keď si kúpia lezecké topánky, ktoré sa hýbu od 30 eur. Robíme to celé pod záštitou nášho klubu v polročných cykloch ako bežný školský rok, no dá sa prihlásiť aj počas roka, ak je voľný termín.
Ako sa darí lezeckému centru LA SKALA?
Teraz v septembri sme oslávili druhé narodeniny, ja som s tým, ako to ide, spokojný. Máme výborné odozvy na našu prácu, v práci s deťmi sme sa oproti zvyšku Slovenska posunuli raketovo a žneme prvé úspechy.
Vy osobne nie ste Žilinčan, prečo ste sa rozhodli postaviť tento komplex práve v Žiline?
Som z Vrútok, v Žiline sme dostali lepšie vytvorené podmienky ako v Martine, preto sme toto športovisko postavili v neďalekej Žiline.
