Práce na obnove gotického kostola v Stránskom napredujú. Dobrovoľníkom sa podarilo v minulom roku zabezpečiť južnú stenu sakrálnej pamiatky, ktorá predstavovala pre návštevníkov najväčšiu hrozbu. Záchranu kostolíka uľahčujú aj mierne zimy.
Vyše 600‑ročný kostolík na hornom konci obce chátra od roku 1858, kedy Stránske zasiahlo silné zemetrasenie. Pre narušenú statiku sa v kostole prestali slúžiť sväté omše. Takto tam stál až do roku 2012, kedy sa do jeho záchrany pustili dobrovoľníci. „Kostol už nie je smetisko. Časť pamiatky je odborne zakonzervovaná, objekt je bezpečnejší. Máme za sebou množstvo odborných stavebno‑technických posudkov a výskumov, no tých, ako aj práce, nás ešte veľa čaká,“ zhrnul niekoľkoročné „pôsobenie“ na sakrálnej pamiatke Ján Gašpierik zo združenia Obnova slovenskej zeme.
V minulom roku sa dobrovoľníci zamerali najmä na najfrekventovanejšiu časť kostola, a to na južnú stenu lode, kde sa nachádza vchod. „Celá táto časť pamiatky bola v kritickom stave a ohrozovala návštevníkov pamiatky.Preto prešla kompletnou konzerváciou a statickým zabezpečením, kde boli všetky poruchy odstránené, vďaka čomu je vstup do objektu bezpečný. Systematicky sa počas roka pracovalo aj na skultúrnení a údržbe okolia pamiatky,“ skonštatoval Ján Gašpierik.
Práce na záchrane uľahčujú aj mierne zimy, ktoré sú inak pre takéto stavby veľkou hrozbou. „Zimné obdobie je pre zrúcaniny nepriaznivé. Napriek tomu, že aj táto zima bola na naše pomery mierna, vyžiadala si svoje. Úbytkom hmoty sa nevyhla veža, presbytérium ani sakristia. Keby boli zimy, na aké sme zvyknutí, škody by boli ešte väčšie,“ myslí si.
Na obnove kostolíka sa vo veľkej miere podieľajú firemní dobrovoľníci, čo Ján Gašpierik veľmi oceňuje. Aj vďaka nim sú ciele aktivistov odvážne. „Naším cieľom je konzervácia a čiastočná obnova zrúcaniny. Radi by sme dosiahli zabezpečenie a ochranu pamiatkových hodnôt objektu a trvalý stav bezpečnosti tejto starobylej pamiatky. Teda celková konsolidácia pamiatky a okolia,“ hovorí.
V tomto roku čaká kostolík dôležité monitorovanie priestorových deformácií, keďže stojí na nestabilnom podklade. Bude sa pokračovať aj v architektonicko‑historických výskumoch a archeológii presbytéria a sakristie.
Michala Stehlíková
Snímka Obnova slovenskej zeme
