Počas Vianoc si kresťania pripomínajú narodenie Ježiša ako chudobného dieťaťa v Betleheme, jeho vstup do dejín ľudstva, ktorému priniesol spásu.
Mnohé kresťanské rodiny dodržiavajú na Štedrý deň pôst. Je to symbol pokory a úcty príchodu malého Ježiška na svet. Večer si spoločne sadáme ku štedrovečernému stolu. Súčasťou večere, ktorá symbolizuje súdržnosť rodiny, bývajú tradičné jedlá ako oblátka s medom, kapustnica alebo strukoviny a ryba. V domácnostiach veriacich nechýbajú betlehemy a vyzdobené vianočné stromčeky.
Neodmysliteľnou súčasťou Štedrého dňa v katolíckych kostoloch sú polnočné omše.
Prvý sviatok vianočný - Božie narodenie
Narodenie Ježiša Krista znamená podľa kresťanského chápania vtelenie Boha do človeka. Slávenie 25. decembra ako narodenie Ježiša je po prvý raz historicky dokázané v roku 336 v Ríme.
V minulosti bolo v tento deň zakázané vykonávať akúkoľvek prácu, okrem nevyhnutného obriadenia statku. Nevarilo sa ani neupratovalo, pretože bolo nachystaného dostatok jedla z predošlého dňa. Nebolo zvykom ani chodiť po návštevách, niekde platil vyslovene zákaz návštev. Bol to čas vyhradený pre rodinu.
Druhý sviatok vianočný - Sv. Štefana
Pre veriacich kresťanov je druhý sviatok vianočný spomienkou na diakona a prvého mučeníka sv. Štefana, ktorý bol pre svoju vieru v Ježiša Krista ukameňovaný. Tento deň bol typický vzájomným navštevovaním sa. Zavčas rána sa ľudia zvykli umývať v studenej vode potoka, pretože verili v jej magickú silu a blahodarný účinok na zdravie, v niektorých častiach Slovenska sa z tohto dôvodu brodili kone. Na Štefana sa chodilo vinšovať po rodine, susedoch a známych. Platilo však, že do domu musel vstúpiť ako prvý muž. Nikdy nie žena. Verilo sa, že by mohla priniesť v nasledujúcom roku do gazdovstva nešťastie.
Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch. Časť pravoslávnych veriacich začne sláviť vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára 6. januára.
