Čo vás viedlo napísať túto knihu?
Ak mám úprimne povedať, tak ja som sa dostal do autorského tímu až prakticky v záverečnej fáze tvorby publikácie. Pôvodná myšlienka vyplynula jednak zo samostatného výročia, ktorej sa chytili Vlado Dostál so Štefanom Kubom a partiou bývalých futbalistov. Autori si uvedomili, že je nutné tak výnimočný medzník zachytiť formou knižnej publikácie, a tým priblížiť kus športového i kultúrneho dedičstva širšej verejnosti. Do autorského tímu som vstúpil na apel spomínaných autorov s výzvou spracovať záverečné obdobie vývoja kysuckého futbalu po roku 1989 a zároveň redakčne či zostavovateľsky finalizovať publikáciu. Kniha je koncipovaná historicky, populárne s množstvom obrazového materiálu. Prináša dôležité informácie o vzniku futbalového oddielu, o jeho najúspešnejších etapách (napríklad o účinkovaní v druhej najvyššej federálnej lige – pozn. autora) či o významných futbalových osobnostiach v Kysuckom Novom Meste. Domnievam sa však, že sa nám to podarilo. O čom svedčia aj pozitívne reakcie čitateľov a bývalých futbalistov. Osobne som bol svedkom, ako jednému z bývalých úspešných športovcov v pokročilom veku tiekli pri listovaní spolu s manželkou slzy dojatia. A to bolo pre mňa osobne veľkým zadosťučinením, že publikácia splnila svoj účel.
Monitorujete 100 rokov futbalu v meste, bolo ťažké nájsť postupne všetky možné i nemožné zápisky z histórie?
V tomto smere musím povedať, že to bola náročná úloha. Futbalový oddiel nemal prakticky spracované žiadne výročné štatistiky, ročenky. K dispozícii bolo z MŠK veľmi málo, zväčša útržkovitého, materiálu. Všetko sme museli dozbierať od bývalých hráčov, funkcionárov, rodinných príslušníkov a z rodinných albumov, čo bolo časovo veľmi náročné. Práve Dostál s Kubom už však mali v tomto smere prehľad, lebo predtým pripravovali materiály k 90. výročiu futbalu v meste. Pre mňa, keďže som profesionálny etnológ, zvyknutý na prácu s ústnou tradíciou pamätníkov, už nebol veľký problém takto zozbierané materiály spracovať, učesať a poskladať. Veľmi sa teším preto výslednej podobe. Paradoxne bol najväčší problém získať fotografie z futbalovej éry po roku 1989 aj napriek súčasnej digitálnej dobe.
Vnímate, že pre dnešnú mladú generáciu futbalistu môže byť kniha prínosom? Pýtajú sa na velikánov histórie futbalu v meste?
Prial by som si, aby to tak bolo. Aby našli mladé futbalové nádeje vzory v našej publikácii medzi úspešnými velikánmi kysuckého futbalového diania. Presne tak, ako to opisovali oni (vo svojich uverejnených medailónoch a rozhovoroch – pozn. red.), keď s futbalom začínali. Samozrejme hodnotové nastavenie generácií je dnes úplne odlišné. Ale domnievam sa však, že mená ako Slávo Zátek, Jano Beliančin, Martin Kuciak, Tibor Goljan či Palo Staňo stále vo futbalovom dianí na Slovensku rezonujú. Vo vedomí staršej generácie zase mená ako Staškovan, Slezák, Pavlovič, Kopas a ďalší.
Chystáte sa pokračovať v napísaní ďalších publikácií z vášho mesta?
Momentálne pracujeme s autorským kolektívom na vlastivednej monografií Kysuckého Nového Mesta, s ktorou taktiež pomaly finišujeme. Sme vo fáze záverečných redakčných, jazykových a recenzných úprav. Samozrejme publikačných plánov je veľa. Mnoho je naviazaných nielen na mesto, aj širší región. Nechcem však vopred prezrádzať. Na to všetko si treba nájsť čas a chuť. Úprimne musím priznať, že po vyše dvadsiatke publikácií sa cítim trochu vyhorený.
KTO JE MARTIN PRIEČKO?
Je rodákom z Kysuckého Nového Mesta. Momentálne vedie Katedru etnológie a mimoeurópskych štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Odborne sa venuje horským kultúram, perspektívam rozptýleného osídlenia na Slovensku, vidieckemu turizmu, súčasnej transformácii mestských štvrtí či antropológii športu. Je autorom vyše dvadsiatky publikácií a stovky vedeckých prác. Z prostredia Kysúc sa podieľal na tvorbe lokálnych monografií obcí Nesluša (2007), Raková (2009), Rudina a Rudinčania (2010), Snežnica (2014), Horný Vadičov (2017) a vedeckých monografií Socioekonomické perspektívy rozptýleného osídlenia na Slovensku (2015) a Kysuckí vrchári (2019). Od roku 2004 pôsobí ako výkonný redaktor periodika Ethnologia actualis. The Journal of Ethnographical Research. Od útleho detstva sa venuje aktívne športu. V detstve to skúšal s futbalom, neskôr ho však očarili outdoorové športy ako horolezectvo, skialpinizmus a vysokohorská turistika. V súčasnosti pôsobí ako dobrovoľný zmluvný člen Horskej záchrannej služby Malá Fatra – Kysuce, aktivizuje sa v kysuckom florbalovom klube a spoluorganizuje viacero športových podujatí.
